Sviatosti sú účinné znaky milosti, ustanovené Kristom a zverené Cirkvi, ktorými sa nám udeľuje božský život. Viditeľné obrady, v rámci ktorých sa sviatosti slávia, znamenajú a uskutočňujú milosti vlastné každej sviatosti.
Sviatosti sú zmysluplné znamenia (slová a skutky), prístupné nášmu človeku, prostredníctvom ktorých Kristus koná a odovzdáva nám svoju milosť.
V Katolíckej cirkvi existuje sedem sviatostí: krst, birmovanie, eucharistia, pokánie, pomazanie chorých, kňazské svätenie a manželstvo.Porov. Katechizmus Cirkvi č. 1131, 1084, 1113.)
1. Za týmto účelom začína predstavením postavy Ježiša Krista v rámci viery v Trojjediného Boha. V Kristovi existuje vynikajúci a jedinečný vzťah medzi vonkajšiu a viditeľnú skutočnosť (jeho ľudskosť) a hlbokú a neviditeľnú skutočnosť (jeho božstvo). Všetko v kresťanskom živote závisí od Krista. A to je dôvod, prečo všetko, a najmä Kresťanské sviatosti, sa zúčastňuje na ten dvojitý rozmer, viditeľný a neviditeľný, vonkajší a vnútorný, označujúci a označovaný, ktorý nám je daný v Kristovi.
Kristus je Večné slovo (večné Slovo, Otcov Syn) Boha, ktorý sa pôsobením Ducha Svätého stal Slovom, ktoré sa stalo telom pre nás a pre našu spásu. Takto sa chápe, že aj pôsobením Ducha Svätého, niektoré ľudské slová -sprevádzané určitými gestami a inými prvkami - môžu byť v kresťanských sviatostiach súčasne "Božie slová".. Teda slová, ktoré sprostredkúvajú pravdy a obsahy pochádzajúce od Boha a ktoré zároveň účinne vytvárajú jeho prítomnosť ako účinné znaky jeho pôsobenia.
Kľúčom k tomuto dialógu je ktorú Boh s nami ustanovuje - najprv vo svojom Synovi, ktorý sa pre nás stal viditeľným telom, a teraz prostredníctvom sviatostí, ktoré predlžujú a približujú jeho spásonosné pôsobenie. je pôsobenie Ducha Svätého. Dokument to vysvetľuje takto: "Ak je Duch Svätý pravý Boh, potom nás môže otvoriť Bohu a uviesť nás do božského života prostredníctvom sviatostných znakov" (č. 18).
Od stvorenia sveta -Boh sa nám zjavuje, takže všetky bytosti sú určitými znakmi alebo odrazmi Boha. Najmä muži a ženy boli stvorení na "obraz a podobu" Boha. Sme "znameniami" hlbšej skutočnosti, ktorou je bytie a krása Boha, ktorý je vo svojom intímnom živote spoločenstvom (Trojicou) osôb. To sa prejavuje v našom jazyku aj v našej činnosti. Obe sú zamerané na šírenie pravdy a dobra medzi ľuďmi.
Vrcholom tejto božskej pedagogiky alebo ekonomiky dialógu a "zmyslu" (sviatostnej ekonomiky) je Kristus. Podľa západnej kresťanskej tradície je sviatosť "znamením a nástrojom" spásy. Je to preto, že sviatosti pochádzajú od Krista -Sú ním ustanovené a spájajú nás s ním. Kristus je podľa kresťanskej tradície "pôvodná alebo prvotná sviatosť". Boha Otca. Inými slovami, Kristus je sviatosťou nie v zmysle siedmich sviatostí, ale v oveľa originálnejšom a radikálnejšom zmysle, pretože je par excellence znakom a nástrojom lásky Boha Otca k našej spáse.
"V Ježišovi Kristovi ako vrchole dejín a plnosti času spásy (porov. Gal 4,4) je čo najužšia jednota medzi stvoreným symbolom, jeho ľudskosťou, a symbolizovanou, spásonosnou prítomnosťou Boha v jeho Synovi uprostred dejín.. Kristovo človečenstvo, ako človečenstvo neoddeliteľné od božskej osoby Božieho Syna, je "skutočným symbolom" božskej osoby. V tomto najvyššom prípade stvorené v najvyššej miere sprostredkúva Božiu prítomnosť" (č. 30).
Tak vidíme, ako celé Božie zjaveniektorá sa stala úplnou v Ježišovi Kristovi, má túto dvojitú vlastnosť: je zároveň "...".sviatosť " (pozostáva zo znakov, významných gest a slov) a "dialóg"(pretože Boh nás oslovuje osobne dialógom lásky a ponúka nám spásu v účasti na svojom božskom živote). Preto sa viera vyjadruje a rastie vo sviatostiach a naopak, bez viery nemajú sviatosti zmysel.
"Ježiš Kristus sústreďuje základ a zdroj všetkej sviatostiktorá sa potom rozvíja v rôznych sviatostných znameniach, ktoré vytvárajú Cirkev" (č. 31).
Kristus ustanovuje sviatosti aby spása, ktorú nám prináša, bola prispôsobená nášmu ľudskému spôsobu bytia. Kresťanské sviatosti majú viditeľné a hmotné prvky (tak ako my máme a sme telo). Označujú neviditeľné a nehmotné skutočnosti (ako aj my máme a sme duch).
R. Van der Weyden, Triptych siedmich sviatostí (h. 1440-1445),
Múzeum výtvarného umenia, Antverpy (Belgicko)
2. Druhý vatikánsky koncil vyzval Cirkev "všeobecná (všeobecná alebo základná) sviatosť spásy". vždy v závislosti od Krista. Pojem sviatosť sa tu používa aj v širšom a základnejšom zmysle ako na označenie siedmich sviatostí, ale vždy v závislosti od Krista. Práve z Kristovej vôle v spojení s ním je Cirkev sférou, matkou a domovom, telom, kde sa slávia a prežívajú sviatosti kresťanského života a iné skutočnosti (napríklad čítanie Svätého písma alebo takzvané "sakramentálie" - znaky, ako je svätená voda, ktoré disponujú sviatosťami alebo posväcujú okolnosti života). Takžesamotný život kresťanov sa stáva "sviatosťou". (znamenie a nástroj, živá ikona, účinné vyjadrenie) spásy pre mnohých iných.
Všetko v kresťanstve má túto vlastnosť alebo rozmer "...".sviatosťCirkev a Kristus sú východiskovým bodom pre "sviatosti", ktoré sa prejavujú rôznymi spôsobmi a intenzitou, počnúc Kristom a Cirkvou a veľmi konkrétne, hoci nie výlučne, v konkrétnych alebo partikulárnych sviatostiach.
V Cirkvi žije a pôsobí vzkriesený Kristus prostredníctvom Ducha Svätého. Božia milosť - spásonosné pôsobenie Otca, Syna a Ducha Svätého - sa určite neobmedzuje len na sviatosti a pôsobí aj mimo viditeľnej Cirkvi, ale nie mimo tajomstva Cirkvi.
Preto sa v dokumente uvádza: "Cirkev potvrdzuje, že milosť, ktorá ospravedlňuje a dáva spásu, a teda pravú vieru, sa dáva aj mimo viditeľnej Cirkvi, ale nie nezávisle od Ježiša (prvotná sviatosť) a Cirkvi (základná sviatosť)" (č. 37).
V súlade s tým, sviatosti sú bez viery bezvýznamné. A viera otvára dvere k sviatostnému životu. Z tohto dôvodu si odovzdávanie viery vyžaduje zároveň odovzdávanie doktrinálny obsah intelektuálnej povahy spolu so sviatostným životom (porov. č. 41), aby prinášali ovocie v bežnom živote kresťanov.
Preto sú sviatosti "Sviatosti viery a viera má "sviatostná štruktúra (A tak "prebudenie viery zahŕňa prebudenie nového sviatostného zmyslu ľudského života a kresťanskej existencie, v ktorej sa viditeľné a materiálne otvára tajomstvu večného" (tamže).
Bez viery by sme kresťanské sviatosti mohli chápať "mechanicky". alebo "magické", teda ako automatizmus, ktorý je úplne cudzí jeho dialogickému charakteru v rámci sviatosti božskej "ekonómie". Okrem toho treba mať na pamäti, že "tá istá viera sa nevyžaduje pri všetkých sviatostiach alebo za tých istých životných okolností" (č. 45).
Celá božská pedagogika alebo ekonomika je teda sviatosť pretože je "vtelený". (porov. tamtiež): je tu preto, aby ľuďom a svetu prinášala ovocie vtelenia Božieho Syna. Strata sviatostí", povedal J. Ratzinger, "sa rovná strate vtelenia a naopak".
To má dôsledky na starostlivosť o materiálne a duchovné potreby všetkých. Mohli by sme teda dodať, že na obraz Krista a v spojení s ním sa spása snaží stať "...".mäso"v nás a skrze nás, s našou slobodnou spoluprácou. Ako rád hovorí pápež František, toto sa konkretizuje v blízkosti, v láske a milosrdenstve voči ľudským stvoreniam, najmä tým najkrehkejším a najzraniteľnejším. "Sviatosť má vždy misionársky charakter, službu pre dobro druhých" (č. 33).
To sa rovná výroku: "Nikto neprijíma sviatosti výlučne pre seba, ale aj reprezentovať a posilňovať Cirkev, ktorá ako Kristov prostriedok a nástroj (porov. Lumen gentium, 1) musí byť hodnoverným svedectvom a účinným znamením nádeje proti všetkej nádeji, svedčiť svetu o Kristovej spáse, sviatosti Boha par excellence. Takto sa slávením sviatostí a ich správnym prežívaním posilňuje Kristovo telo" (č. 79).
Pridajte k svojmu daru aj svoju tvár. Pomôžte nám formovať diecéznych a rehoľných kňazov.
3. Z toho vyplýva: "V kresťanskej koncepcii nie je možné uvažovať o viere bez sviatostného vyjadrenia (v protiklade k subjektivistickej privatizácii), ani o sviatostnej praxi pri absencii cirkevnej viery (v protiklade k ritualizmu)" (č. 51). Osobná viera je odpoveďou v tomto dialógu ktoré Boh uzatvára s ľudstvom počas celých dejín spásy. Viera je svojou podstatou živená, posilňovaná a prejavovaná sviatosťami, ktoré zasa vyžadujú vieru.
Trojjediný Boh vstúpil do dialógu s ľudstvom prostredníctvom znamení. Medzi týmito znakmi zaujímajú sviatosti veľmi významné miesto, pretože "sú to znaky, s ktorými Boh spojil odovzdávanie svojej milosti určitým a objektívnym spôsobom". "Vskutku, sviatosti nového zákona sú účinnými znameniami, ktoré odovzdávajú milosť" (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1084).
Posledná časť tejto kapitoly obsahuje konkrétne prvky o vzťahu medzi vierou a sviatosťami:
a) niekoľko súhrnných bodov: 1) Kresťanské sviatosti majú pedagogický účel pretože nás učia, ako Ježiš pôsobí; 2) sviatosti predpokladajú vieru ako prístup k sviatostiam (aby nezostali prázdnym obradom alebo neboli interpretované ako "mágia") a ako podmienka, aby osobne prinášali dary, ktoré objektívne obsahujú; 3) Sviatosti prejaviť vieru subjektu (osobný rozmer) a cirkev (cirkevný rozmer), ako prežívaná a ucelená viera, takže mimo Cirkvi nemôže byť žiadne slávenie sviatostí: ona ich slávi, ona ich "robí"; a sviatosti "robia" Cirkev, budujú ju ako Božiu rodinu a umožňujú nám žiť v nej a prostredníctvom nej; 4) Sviatosti živiť vieru keďže sprostredkúvajú milosť a účinne naznačujú tajomstvo spásy (porov. č. 57).
Takto "prostredníctvom viery a sviatostí viery - pôsobením Ducha Svätého vstupujeme do dialógu, do dôležitého kontaktu s Vykupiteľom, ktorý sedí po Otcovej pravici" (tamže).
b) Okrem toho sa vzájomnosť medzi vierou a sviatosťami zvýrazní, ak vezmeme do úvahy dva ďalšie dôležité aspekty (porovnaj č. 59):
1) slávenie sviatosti kladie vo vzťahu k história spásy (napr. voda spolu s vzývaním Trojice vyvoláva v krste účinok odpustenia hriechov).
2) Terminológiasacramentum" je latinský preklad gréckeho "mysterion". "Tajomstvá", ktoré sa slávia v Cirkvi (sviatosti) zakorenené v Kristovom "tajomstve" (Porov. Ef 3, 9: Božia múdrosť skrytá po stáročia a zjavená v Kristovi, hoci toto tajomstvo nás vždy prevyšuje). Okrem toho "sacramentum" pôvodne znamená "posvätná prísaha" a nesie so sebou záväzok vernosti a lásky.
Lsviatosti bez viery nemajú zmysel. A viera otvára dvere k sviatostnému životu".
Vzájomnosť medzi vierou a sviatosťami má dôsledky pre katechézu -formácia viery - od prvých storočí. Viera a sviatosti sa navzájom vyžadujú y jej rámec tvorí kresťanský život v rodine Cirkvi.
Takáto katechéza musí mať vo svojom strede "paschálne tajomstvo". smrti a zmŕtvychvstania Pána, z ktorých sa odvodzuje viera i sviatosti Cirkvi. Katechéza musí byť tiež "mystagógia". (úvod do tajomstiev), pripraviť na vyznanie viery (vysvetlením jej obsahu), ktoré má pôvodne formu dialógu, a na plodnú účasť na sviatostiach. Viera, formovaná osobným a láskyplným vzťahom s Kristom, si postupne žiada, aby sa prejavovala v láska k Bohu a blížnemu (charita). Takto môže byť živou vierou, a preto je začiatkom večného života kresťana a základom našej nádeje.
Bez náležitej formácie nemožno sviatosti správne prežívať a chápať. Vzhľadom na ich dialogický" charakterProstredníctvom jednoduchých symbolov (voda, olej, svetlo a oheň atď.) nám v nich Boh ponúka svoje slová lásky - a napokon svoje Slovo, ktoré sa stalo telom: Krista! láskyplná odpoveď s koherenciou nášho životaViera je kľúčom, ktorý otvára vstup do toho sveta, vďaka ktorému sa sviatostné skutočnosti skutočne stávajú znameniami, ktoré znamenajú a účinne prinášajú božskú milosť" (č. 67).
Platnosť a ovocie sviatostí. Ak sa sviatosti slávia správnym spôsobom, vždy prinášajú to, čo znamenajú (platnosť). Aby mohli mať všetky svoje ovocieOkrem toho sa vyžaduje viera v prijímateľa a pozitívny úmysel prijať to, čo je v ňom naznačené. Preto "každé plodné prijatie sviatosti je komunikačným aktom, a tak tvorí súčasť dialógu medzi Kristom a jednotlivým veriacim" (č. 68). Týmto spôsobom kresťanské sviatosti odrážajú Aliancia ktoré chcel Boh nadviazať s ľuďmi v dejinách spásy.
Prostredníctvom sviatostí sa kresťan stáva "živá Kristova sviatosť". vlastným životom a má účasť na samotnom Kristovom kňazstve ("spoločné kňazstvo veriacich").
Takto sa chápe ústredné tvrdenie tohto dokumentu: že človek je povolaný viesť stvorenie prostredníctvom "kozmické kňazstvok svojmu pravému cieľu: zjavenie Božej slávy (porov. č. 27). Inými slovami: prostredníctvom ľudí môže a musí byť celé stvorenie "knihou" (knihou prírody) a "cestou" (cestou priateľstva a lásky), aby mohol byť Boh spoznaný a milovaný. A zároveň muži a ženy, zjednotení v božskom živote, môžu byť šťastní v pozemskom živote i mimo neho. Sviatosti kresťanstva v skutočnosti umožňujú žiť túto "integrálnu ekológiu", ktorú si naša viera dnes vyžaduje.
Začína sa to v sviatosti iniciácie (krst, birmovanie a eucharistia). Tvárou v tvár nedostatkom, ranám a hriechom kresťanského života nám Cirkev udeľuje sviatosti uzdravenia (Pokánie alebo vyznanie hriechov a pomazanie chorých).
Kresťanský život, ktorý je sviatostným životom, sa rozvíja a rastie v kontexte cirkevné spoločenstvoTomuto účelu slúžia sviatosti svätenia a manželstva. Cirkev je teda rodina a kresťanské rodiny môžu byť "domácimi cirkvami" (malé cirkvi alebo domáce cirkvi), kde sa učíme kresťanskému životu pre dobro Cirkvi a sveta.
Analýza dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie s názvom "Vzájomnosť medzi vierou a sviatosťami vo sviatostnej ekonómii".
Ramiro Pellitero Iglesias
Profesor pastorálnej teológie
Teologická fakulta
Navarrská univerzita
Publikované v časopise "Cirkev a nová evanjelizácia".
