Traja obrancovia svedomia a pravdy

Protagonisti novej knihy Dona Mariana Fazia

Žili v rôznych obdobiach, v renesancii, vo viktoriánskom Anglicku a v prvej tretine 20. storočia. Všetci sa vyznačovali zmyslom pre humor, ktorý bol paralelou k životu, v ktorom hľadanie pravdy bolo zároveň pohľadom do ich svedomia.

Vymykali sa niektorým dobovým postojom, vplyvným tendenciám v politickej moci a spoločnosti, ale na prestíži im veľmi nezáležalo, ak ju mohli dosiahnuť len na úkor svojho svedomia. Verili skrátka v slobodu svojho svedomia, ktorá je príliš dôležitá na to, aby sa podriaďovala pominuteľným módnym trendom.

Ide o Thomas MoreJohn Henry Newman a Gilbert Keith Chesterton, tri najvýznamnejšie osobnosti v dejinách Anglicka. Krajina, ktorá sa z dôvodov štátnej pohodlnosti odvrátila od katolicizmu, ale ktorá má v týchto troch katolíkoch jedných zo svojich najslávnejších synov a dcér.ktorí sú naďalej vzorom pre rôzne generácie.

Sú to priatelia na všetky hodiny

Ako povedal Erazmus o Tomášovi Morovi. V jeho spisoch nájdeme množstvo inšpirácie, úvah a návodov na cestu životom, a to ani nie tak pre ambicióznych, ale pre tých, ktorí sa stávajú veľkými vďaka tomu, že sú malí, teda pokorní.

Sú príkladom pre obyčajného človeka, ktorý nie je vždy obyčajným človekom. Skutočnú múdrosť človek získa vtedy, keď odloží fikcie, ktorými sa snaží budovať svoj vlastný život, a prijme princíp reality. Títo traja Angličania, ktorí sú protagonistami novej knihy dona Mariana Fazia, to vedeli dobre.

Thomas More v knihe Dona Mariana Fazia

V tejto práci je prezentovaná ako príklad kontroly spravodajských informácií a odhodlaniaako je zobrazený na portréte Hansa Holbeina mladšieho. Ako veriaci človek má plnú dôveru v Božie plány. Je to človek zbožný, ale nie je to človek, ktorý sa krčí, lebo praktizuje slobodu podľa svojho svedomia a jeho viera je základom jeho radosti.

Všetky tieto vlastnosti z neho robia muža zrodeného pre priateľstvo a verného služobníka svojho kráľa Henricha VIII, ktorý mu zveruje zodpovedné úlohy. Viac dá panovníkovi oveľa viac, ako dostáva, ale nebude mu môcť dať, ako to robili iní verejní činitelia, neodňateľnú dôstojnosť jeho svedomia, "najtajnejšieho jadra a príbytku človeka, v ktorom je sám s Bohom, ktorého hlas znie v jeho najvnútornejšej časti" (Gaudium et spes, 16).

John Henry Newman v knihe Dona Mariana Fazia

Je to vášnivý hľadač pravdy. Ako anglikánsky duchovný v Oxforde rozvinul hlbokú spiritualitu, ktorá nebola bežná v oficiálnom anglickom náboženstve, hoci bol spojený s oxfordským hnutím, prúdom obnovy, ktorý reagoval na relativizmus, do ktorého sa anglikánska viera dostávala.

Sklzávalo to na cestu, z ktorej by sa dalo vyvodiť len to, že by sa poprela existencia pravdy, pretože každý by sa domnieval, že má právo rozhodovať sa podľa vlastnej vôle a opustiť ju.

Newman je tiež kresťanský humanista, stúpenec charizmy svätého Filipa Neriho. v oratóriu, ktoré zaviedol v Anglicku, keď prijal katolicizmus. Jeho náboženstvo nebolo zbožné, ovládané klerikálnou mentalitou ako u ostatných katolíkov jeho doby. Podporoval existenciu univerzity, kde označenie "katolík" nebolo len nálepkou. Bránil sa spôsobu chápania kresťanstva, ktorý ešte nezanikol, v ktorom, aby ste boli nábožensky založený, musíte byť nevedomý, a v ktorom, ak chcete byť intelektuálom, nemôžete byť veriacim.

V polovici 19. storočia mal Newman odvahu usilovať sa o to, aby laickí intelektuáli boli náboženskými a zbožní cirkevníci intelektuálmi.

Gilbert Keith Chesterton v knihe Don Mariano Fazio

Je predovšetkým novinárom, milovníkom diskusií, v ktorých sa cvičí v šermovaní paradoxmi. Cíti sa slobodný medzi protichodnými myšlienkami, ktoré pre neho nie sú vždy nezlučiteľné. Paradox nepopiera rozum, pretože je cvičením v slobode. Lpre tohto spisovateľa, ktorý sa postupne dostal ku katolicizmu, je nepredstaviteľný bez slobody. Iný postup by znamenal pripustiť determinizmus alebo mechanizmus, ktorý celý život nenávidel.

Videl však, že dvadsiate storočie, v ktorom dosiahol veľkú literárnu produktivitu, sa vzďaľuje od rozumu, hoci niektorí sa domnievali, že práve náboženstvo sa vytráca.

Chesterton si uvedomuje, že jeho a naša doba nie je ani tak krízou viery, ako skôr krízou kultúry, v ktorej ľudia strácajú dôveru v rozum. Napriek tomu sa niektoré ideológie prezentujú ako spásonosné a vykazujú určitú príťažlivosť, ale Chesterton uznáva, že ide o kresťanské idey, ktoré sa zbláznili.

Je to, ako hovorí don Mariano Fazio, spisovateľ vďačného úžasu, človek s neobyčajnou ľudskosťou a veľkým zmyslom pre humor, schopný pochopiť svojich blížnych lepšie ako všetci apoštoli deduktívnej logiky, podobne ako jedna z jeho nezabudnuteľných postáv, otec Brown, veľký detektív ľudskej duše.