Giovanni Battista Bergamo je 35-ročný taliansky kňaz, rodák z Benátok, ale obyvateľ Taiwanu, mesta s menej ako 1% kresťanov, ktorého náboženstvo je založené na taoistickom a budhistickom synkretizme, ktorý zahŕňa aj uctievanie rôznych miestnych božstiev a kult predkov typický pre čínsku kultúru. Sodišiel do Číny, aby sa zúčastnil na veľkej evanjelizačnej misii v tejto krajine a teraz je inkardinovaný v diecéze Kaohsiung. Napriek vzdialenosti - kvôli COVID nemohol opustiť krajinu - aby sa mohol lepšie formovať ako kňaz a slúžiť taiwanskému ľudu, mohol Giovanni vďaka štipendiu od CARF - Centro Academico Romano Fondazione študovať online prvý ročník licenciátu teológie na Pápežskej univerzite Svätého kríža v Ríme.
Božie cesty sú nekonečné. Často si naplánujeme určitý spôsob života, určitú prácu, ale zrazu sa stane niečo, čo naše plány prevráti naruby, a časom zistíme, že to tak bolo lepšie, pretože si uvedomíme, že Božia vôľa, ktorá tajomným spôsobom pôsobila v našej existencii, nás priviedla práve tam, kde nám to vyhovuje: je to naše povolanie.
V súvislosti s Taiwanom Giovanni rozpráva svoj príbeh.
Môj otec Maurizio (ktorý odišiel do neba v roku 2018) a moja matka Annalisa, obaja Benátčania, vyrastali na Murane (ostrove skla). Katolíci od detstva, zosobášili sa mladí začiatkom 70. rokov. Môj otec bol architekt a univerzitný profesor. Spolu s mojou matkou navštevovali FUCI (Taliansku federáciu katolíckych univerzít) v pokoncilovom období. V tomto pre život Cirkvi dosť turbulentnom období bol spor v akademickom prostredí veľmi silný a kresťanstvo v istom zmysle dosť spolitizované. Preto sa moji rodičia v úprimnom hľadaní obnovenej viery rozhodli žiť svoju kresťanskú vieru v jednoduchosti vo farnosti neďaleko nášho domova, práve v Santa Maria Formosa.
V tejto farnosti si vypočuli katechézu Neokatechumenátnej cesty. Spolu s heterogénnou skupinou veriacich vytvorili prvé neokatechumenátne spoločenstvo v Benátkach.
Koľko vás je v rodine?
Moji rodičia mali 5 detí (ja som najmladší). Moji súrodenci sú ženatí a mám 15 neterí a synovcov! Môj brat Pietro s manželkou a piatimi dcérami sú misionármi v Belgicku. Môj otec vždy pokračoval vo svojom profesionálnom a akademickom živote v Benátkach, ale zároveň vykonával katechetické a evanjelizačné aktivity v iných mestách Benátska. Okrem toho dobrovoľne poskytoval svoju odbornú pomoc pri projektovaní kostolov a seminárov v misijné územia (Kazachstan, Gruzínsko, Taiwan, Chorvátsko, Kanada atď.).
Čo vás na tejto novej cirkevnej realite najviac zaujalo?
Predovšetkým preto, že v Ceste nachádzajú vážnu a hlbokú odpoveď na svoje najúprimnejšie túžby, v osobnom a spoločnom kontakte s Božím slovom, v liturgia s účasťou a život v spoločenstve. Prežili hlboké stretnutie s Pánom a ich životy sa začali meniť: rodili sa veľmi veľké rodiny s 8, 9, 10 deťmi; niektorí išli evanjelizovať, niektorí dokonca odišli do zahraničia, do Nemecka, Chorvátska atď.
Rodina úplne oddaná Cirkvi a jej poslaniu. A rodina, ktorá sa modlí, je nástrojom evanjelizácie pre ostatných.
Áno, naozaj... Vyrastala som v tomto cirkevnom prostredí a mám krásne spomienky na detstvo, keď sme sa schádzali na slávenie Eucharistie s rodičovským spoločenstvom. Tiež, Camino zasväcuje rodiny do veľmi krásnych foriem domácej modlitby, ktoré som zažilRodinné slávenie nedeľných chvál, prostredníctvom ktorého rodičia odovzdávajú vieru svojim deťom.
Krása kresťanského života a znaky viery, ktoré Duch Svätý prebudil v Neokatechumenátnej ceste, vyvolali v našej generácii túžbu po napodobňovaní. A to až do takej miery, že napriek ťažkostiam, ktoré poznáme z dnešnej čoraz viac odkresťančenej a sekularizovanej spoločnosti, a napriek starnutiu a úbytku obyvateľstva Benátok, len v mojej farnosti je v súčasnosti 10 neokatechumenátnych spoločenstiev, z ktorých väčšinu tvoria deti a vnúčatá, ktoré sa následne vydávajú, majú veľké rodiny a odovzdávajú vieru svojim deťom.
V mojej starej benátskej komunite, piatej neokatechumenátnej komunite vo farnosti Santa Maria Formosa, V súčasnosti má asi 30 členov, mnoho mladých manželských párov s viac ako 30 deťmi a 3 kňazov misionárov.
Giovanni Battista Bergamo je najmladší z piatich súrodencov. Jeho rodičia jspolu s rôznorodou skupinou veriacich vytvorili prvú neokatechumenátnu komunitu v Benátkach. Vyrastal na neokatechumenátnej ceste a má krásne spomienky na časy, keď bol ešte dieťa a my sme sa schádzali na slávenie Eucharistie s komunitou jeho rodičov vo veľmi úprimnej a šťastnej atmosfére.
"Po konfirmácii, v období dospievania, som si tiež vypočul katechézu a vydal som sa na Camino s mojou malou komunitou, ktorú tvorili najmä deti z rodín prvej komunity. Odvtedy som sa vždy zúčastňoval na slávení, za ktorým išla skupina laických katechétov a zodpovedný kňaz. Spoločne sme sa zúčastnili na Svetových dňoch mládeže s pápežom, od Ríma v roku 2000 až po posledné v Poľsku, a na ďalších evanjelizačných zážitkoch, ako je to vidieť na obrázku," rozpráva.
Ale tak ako pre všetkých mladých ľudí, aj pre teba nastal čas nájsť svoj vlastný rozmer duchovného a profesijného rozvoja.
Viera je osobná skúsenosť a nikdy by mi nenapadlo, že sa vo veku 36 rokov ocitnem ako kňaz na druhom konci sveta. Po konfirmácii som sa ako tínedžer vydal na Camino so svojou malou komunitou, ktorú tvorili najmä deti z rodín prvej komunity. Odvtedy som sa vždy zúčastňoval na slávení, nasledovaný skupinou laických katechétov a zodpovedným kňazom. Spoločne sa zúčastňujeme Svetových dní mládeže s pápežomz Ríma v roku 2000 až po poslednú v Poľsku a ďalšie skúsenosti s evanjelizáciou.
Ako tínedžer som žil veľmi aktívny život: Navštevoval som štátnu školu a vynikal som v mnohých predmetoch, hral som futbal a basketbal, mal som rád hudbu, hral som na trúbku... Môj život bol v podstate normálnym životom benátskeho chlapca zo strednej triedy. Mojím projektom bolo uspieť so svojimi schopnosťami, mať dobrú rodinu, byť učiteľom, trochu ako môj otec. Študoval som filozofiu v Benátkach, v úplne ateistickom prostredí, venované autonómnemu hľadaniu pravdy, v ktorej Boh nemá miesto, prostredníctvom ľudského rozumu.
V istom období som mal všetko, o čom som si myslel, že mi prinesie šťastie: mal som krásnu priateľku a pripravovali sme sa na svadbu, mal som veľa priateľov, na univerzite som bol vynikajúci a patril som medzi najlepších, kto ma poznal, videl vo mne úspešného človeka. Vo vnútri som sa však cítil prázdny, osamelý, plný komplexov a značne nespokojný.
Prešli ste chvíľou zúfalstva... ako ste sa dostali domov?
V tom čase Boh dopustil, aby môj otec vážne ochorel.Napriek všetkým úspechom a filozofickým štúdiám som sa ocitol bez konkrétnej odpovede na smrť a bolesť. Nastalo obdobie smútku a zúfalstva, keď sa mi život zdal byť v podstate podvodom. Čoraz viac som sa utiekal k štúdiu, k svojim projektom, ale zdalo sa mi, že nič už nemá zmysel. Môj citový vzťah sa tiež zrútil a na chvíľu som sa ocitla bez sily robiť čokoľvek.
Vďaka Bohu, že som nikdy neopustila svoju komunitu, kde som sa v takomto temnom období cítila ešte milovanejšia. Hoci som bol v Cirkvi od narodenia, možno až v tej chvíli som skutočne počul ohlasovanie Božej bezodplatnej lásky ku mne, nie pre moje zásluhy, ale pre jeho dobrotu. Božie slovo ma hlboko oslovilo a vo mne sa znovuzrodil nový život a možnosť milovať a odpúšťať. Potom som pokračoval v štúdiu, ukončil som ho, mohol som sa zmieriť s rodičmi a slúžiť otcovi v poslednej časti jeho života: to ma napĺňa radosťou.
...a rozhodli ste sa odovzdať Bohu.
Áno: Cítil som, že som ochotný dať Bohu k dispozícii všetko, čo chce, dokonca aj vstúpiť do seminára a stať sa kňazom. V roku 2011 som po čase rozlišovania vstúpil do seminára Redemptoris Mater pre novú evanjelizáciu.
Pri neokatechumenátnej ceste kandidáti na kňazstvo nevstupujú do seminára, ktorý je najbližšie k ich diecéze. Cieľový seminár sa teda vylosuje v momente modlitby, v ktorom je čas, keď je seminarista vylosovaním povolaný ísť do určitého mesta nakresleného na mape, do ktoréhokoľvek mesta na svete, kde je seminár Redemptoris Mater, aby pomohol miestnej diecéze v novej evanjelizácii.
A bol som poslaný do seminára Redemptoris Mater v Kaohsiungu na Taiwane. Náš seminár je z vôle J. E. kardinála Petra Shana, vtedajšieho biskupa Kaohsiungu, ktorý podpísal dekrét o jeho zriadení, určený na službu čínskemu ľudu v ktorejkoľvek časti sveta.
Viem si predstaviť, že to nemuselo byť ľahké....
Vôbec nie: Hneď po príchode na Taiwan som sa musel naučiť čínsky. Uprostred tisícok ťažkostí to bola krásna skúsenosť, pretože v tejto slabosti cítiš, ako ti Pán pomáha; vidíš Číňanov, ktorí, hoci nepoznajú evanjelium, prichádzajú za tebou, pomáhajú ti a nakoniec sú dojatí, keď vidia ľudí, ktorí za nich dávajú svoj život.
Základom našej formácie je práve Neokatechumenátna cesta ako cesta katolíckej formácie pre vieru dospelých. Preto som aj v seminári mohol pokračovať v Ceste v miestnom neokatechumenátnom spoločenstve. Teraz už moji bratia a sestry v komunite nie sú mojimi spoločníkmi z detstva, ale mladí ľudia, starší ľudia a čínske páry. Mohol som poznať ich utrpenie, vstúpiť do ich domovov, pripravovať spolu s nimi Slovo, sláviť s nimi a stretávať sa s ich rodinami. Teraz ich cítim ako bratov: je naozaj dojímavé zažiť spoločenstvo a jednotu, ktorú Duch Svätý dáva aj ľuďom, ktorí sú si kultúrne a jazykovo tak vzdialení.
Pre takú veľkú a náročnú misiu je potrebná aj veľmi dobrá teologická a pastoračná formácia...
Okrem štúdia čínštiny a teológie je súčasťou našich seminárov aj putovná misijná skúsenosť mimo seminára, ktorá sprevádza kňazov, katechétov a rodiny na misiách po celom svete. Bol som v Hongkong a Čína približne rok. Bol to krásny čas, v ktorom som mohol vidieť chudobu, ale aj Božiu lásku a silu ohlasovania jeho slova a sviatostí.
Dňa 6. júla 2019 ma J. E. Peter Liu, biskup Kaohsiungu, vysvätil za kňaza. Jeden rok som slúžil v domorodej farnosti, najprv ako diakon a potom ako kňaz. Nakoniec som bol poslaný do seminára, kde som teraz ako študijný prefekt.
Na neokatechumenátnej ceste mladí muži, kandidáti na kňazstvo, nevstupujú do seminára, ktorý je najbližšie k ich diecéze, ani do seminára určitého národa, ktorý si vyberú ich predstavení. Cieľový seminár sa teda vyberá v momente modlitby, v ktorom nastáva čas, keď je seminarista na základe vyťaženia povolaný ísť do určitého mesta nakresleného na mape, do akéhokoľvek mesta na svete, kde sa nachádza seminár Redemptoris Mater, aby pomohol miestnej diecéze v novej evanjelizácii.
"A bol som poslaný do seminára Redemptoris Mater v Kaohsiungu na Taiwane," hovorí Giovanni. Náš seminár je z vôle J. E. kardinála Petra Shana, vtedajšieho biskupa Kaohsiungu, ktorý podpísal dekrét o jeho zriadení, určený na službu čínskemu ľudu všade na svete.
A minulý rok ste sa zapísali na štúdium teológie na Pápežskej univerzite Svätého kríža, kde sa vzdeláva niekoľko spoločníkov Neokatechumenátnej cesty, ale aj desiatky kňazov, seminaristov, rehoľníkov a rehoľníčok z celého sveta z rôznych reholí či reálií Katolíckej cirkvi.
Úžasná vec. Preto v našom seminári spolu s ostatnými formátormi a predstavenými a v spoločenstve s biskupom Liuom považujeme za dôležité poskytnúť kňazom serióznu formáciu čo najbližšie k Rímu, a preto pokračujem v teologickej formácii na Pápežskej univerzite Svätého kríža, kde mnohí z nás majú možnosť vynikajúce vyučovanie s osobným a dôverným prístupom.
Najmä ja, spolu s biskupom a mojimi kolegami v seminári Redemptoris Mater sme nesmierne vďační za pomoc, ktorú nám CARFKaždý deň spomínam na svojich dobrodincov v modlitbách a pri eucharistických sláveniach!
Podpora poskytnutá dobrodincami CARF pri formácii kňazov nejde ani tak o študenta, ale predovšetkým o diecézu a Boží ľud, ktorý bude mať prospech zo služby tohto kňaza....
...A s množstvom práce! Taiwan je ostrov s približne 23 miliónmi obyvateľov. Kresťania tvoria menej ako 1%. Najrozšírenejším náboženstvom je synkretizmus založený na taoizme a budhizme, ktorý zahŕňa aj uctievanie rôznych miestnych božstiev a kult predkov typický pre čínsku kultúru.
Sme tu, aby sme slúžili diecéze Kaohsiung, ohlasovanie evanjelia a vytváranie malých kresťanských spoločenstiev, ktoré sa vydávajú na cestu formácie dospelých kresťanov, ktorá je neokatechumenátnou cestou. Spoločenstvá tu na Taiwane majú tú zvláštnosť, že ich tvorí aj mnoho nepokrstených katechumenov, pochádzajúcich z pohanských, budhistických alebo taoistických rodín. Tento čas iniciácie im pomáha získať konkrétnu skúsenosť s Ježišom Kristom: kontakt so Slovom, kresťanská láska, ktorá sa prežíva v spoločenstve, postupne mení ich život a dáva im hlboké svedectvo o sile vzkriesenia.
Keď prichádzajú ku krstu, ktorý sa udeľuje ponorením počas Veľkonočnej vigílie, sviatostná pečať krstu nachádza pôdu už zoranú, zoranú a pripravenú prinášať krásne a trvalé plody kresťanského života. Dnes v našich komunitách vidíme mladých Číňanov v kresťanských manželstvách. s mnohými deťmi, rôzne svedectvá viery tvárou v tvár chorobe a smrti: svetlo, ktoré svieti v spoločnosti, ktorá je stále v temnote.
Bolo mi potešením vypočuť si váš príbeh. Pre našu univerzitnú komunitu bol tento rok pandémie veľmi ťažký, náročný... Ale bolo tiež veľmi pozitívne vidieť, ako ste vy, študenti, vynaložili veľké úsilie, aby ste pokračovali vo svojej formácii online. Sme veľmi radi, že sa Božie dielo napĺňa prostredníctvom našej práce a v životoch mladých kňazov, ako ste vy.
To isté platí aj pre mňa! V ťažkostiach Boh vždy robí niečo nové... Pán robí novú vec. práca pre novú evanjelizáciu a my sme diváci. Neobraciame sa späť, pretože sme videli, aký je Pán dobrý a plniť jeho vôľu je to najkrajšie. Taiwan je odrazovým mostíkom pre veľkú misiu, ktorá čaká Cirkev, ak je pravda, že tretie tisícročie bude tisícročím evanjelizácie Ázie, ako povedal svätý Ján Pavol II!
Gerardo Ferrara
Absolvent histórie a politológie so špecializáciou na Blízky východ.
Zodpovednosť za študentský zbor
Univerzita Svätého kríža v Ríme
