Štúdium ho kvalifikovalo na prácu v Tlačovej kancelárii rumunského pravoslávneho patriarchátu. Medzi jeho najkrajšie zážitky patrí pokrývanie návštevy pápeža Františka v Rumunsku v roku 2019. "Vďaka nástrojom, ktoré som získal počas štúdia komunikácie na Svätom Kríži, som sa mohol stať lepším komunikátorom a hovorcom," hovorí o. Bogdan.
Vo svojej vlasti získal aj doktorát z teológie so špecializáciou na katechetiku a homiletiku. "Svoju komunikačnú činnosť som zameral na zintenzívnenie dialóg medzi cirkvou a kultúrouCirkev je tvorcom skutočných kultúrnych hodnôt. To je veľmi dôležité v krajine, akou je Rumunsko, kde stále čelíme problémom, ktoré spôsobila komunistická diktatúra trvajúca toľko rokov," hovorí.
Bogdan Teleanu je vo svojej krajine dobre známy svojou evanjelizačnou a pastoračnou službou, najmä v poslednom roku pandémie. Je ženatý a má tri deti. V Pravoslávnej cirkvi môžu byť po sobáši vysvätení za kňazov, hoci sa nemôžu stať biskupmi.
Rok 1999 predstavuje v histórii Rumunska výnimočné obdobie desať rokov po páde komunistického režimu.
Išlo skutočne o prvú cestu katolíckeho pápeža do našej krajiny s väčšinovo pravoslávnym obyvateľstvom: svätý Ján Pavol II. Bolo to 9. mája 1999 - historický dátum! Dodnes si pamätám - pretože v tom čase som už pracoval v tlačovej kancelárii pravoslávneho patriarchátu -, keď v bukureštskom parku Podul Izvor na konci eucharistickej slávnosti, ktorej predsedal pápež, v prítomnosti patriarchu Teoktista katolíci a pravoslávni nečakane zakričali: "Spojte sa! Spojte sa! čo v našom jazyku znamená "Jednota, jednota". Tieto obrazy zostali v pamäti všetkých Rumunov. A práve počas prvej návštevy Jána Pavla II. som sa dozvedel o Fakulte komunikácie na Pápežskej univerzite sv.
A aká bola skúsenosť byť pravoslávnym kňazom na pápežskej univerzite v Ríme?
Vždy opakujem, keď hovorím o tejto bohatej skúsenosti, čo hovoria Otcovia Cirkvi: "Nie je dlhšia cesta ako cesta medzi mysľou a srdcom". A najmä pre mňa ako pravoslávneho na pápežskej univerzite bola spojnicou medzi rozumom a srdcom. Prekonal som ťažkosti jazyka a cestovania do Rumunsko byť so svojou rodinou. Ďakujem dobrodincom, ktorí mi umožnili študovať v Ríme. Ich príspevok je zásadný.
Čo podľa vás znamená byť komunikátorom?
Pre mňa ako veriaceho človeka je to predovšetkým akt očisty, t. j. aby sa vaše pocity zhodovali s tým, čo komunikujete. Ignorovať svoje vnútorné problémy, neočistiť svoje svedomie, znamená komunikovať lož! Mechanizmus komunikovania viery spočíva v tomto "procese svedomia", ktorý spočíva v tom, že sa pozrieme do svojho vnútra a nájdeme niečo, čo nás osvieti, náš zmysel existencie: dobro a svätosť zhmotnené v Kristovej tvári.
Sme "drôty", ktoré spájajú rôzne inštitúcie a ľudí. Ak sa o tieto "drôty" nestaráme, t. j. ak sa snažíme mať bezhriešne morálne svedomie, je veľmi ťažké sprostredkovať realitu o Cirkvi alebo o rodinných, profesionálnych a osobných potrebách ľudí. Preto je v prvom rade potrebný súlad medzi myslením a vyjadrovaním.
Bogdan Teleanu je vo svojej krajine dobre známy svojou evanjelizačnou a pastoračnou službou, najmä v poslednom roku pandémie. Je ženatý a má tri deti. V Pravoslávnej cirkvi môžu byť po sobáši vysvätení za kňazov, hoci sa nemôžu stať biskupmi.
Jedným z problémov v jeho krajine je emigrácia, "pretože v zahraničí žije veľmi veľa Rumunov. Rumunská pravoslávna cirkev sa veľmi angažuje v podpore rodín tých, ktorí emigrovali, najmä v starostlivosti o deti, ktoré zostali v krajine samy, pretože ich matky a otcovia sú nútení odísť do zahraničia pracovať, aby mohli posielať peniaze domov," hovorí.
V Rumunsku sa tieto deti nazývajú "biele siroty". Podľa odhadov je z 5 miliónov rumunských detí 750 000 viac či menej násilne postihnutých odchodom svojich rodičov. Z nich 350 000 prišlo o jedného z rodičov a 126 000 o oboch rodičov. Viac ako 400 000 detí však počas určitého obdobia svojho života zažilo určitú formu osamelosti.
Keď už hovoríme o myslení a vyjadrovaní, ako ste v detstve prežívali komunistický režim?
Mojou snahou je zachovať si túto podstatnú spomienku na všetko, čo sa mi osobne stalo. Som presvedčený, že na historickej úrovni je zásadné zachovať "veľkú spásnu pamäť", ktorá tvorí duchovnosť rumunského národa.
Už ako dieťa som bol kresťanom, ako mnohí ľudia v našej dedine... Všetci však žili v strachu, dokonca aj rodičia nám radili, aby sme nehovorili o tom, čo sme počuli v rádiu, o Európe, o slobode, o modlitbe, o našej viere. Ja som sa však s týmto strachom nedokázal zmieriť, dokonca som v škole vystupoval proti komunistickému režimu. Raz sa nás napríklad učiteľ dejepisu na gymnáziu opýtal, či sme my deti chodili do kostola. Všetci chodili, ale nikto sa neodvážil prehovoriť, lebo sme vedeli, čo je skutočným cieľom učiteľa. No ja som v srdci pocítil vzburu, postavil som sa a povedal som mu: "Ja chodím do kostola vždy! No on bol prekvapený a spýtal sa ma, prečo verím v Boha. Odpovedal som: "Vesmír musí mať svoj koniec a ja verím, že koniec vesmíru je v Božích rukách." A tak som mu odpovedal: "Áno, verím. Jeho reakcia bola dobrá, pretože mi povedal, že som veľmi odvážny chlapec!
Čo zostalo z tejto éry dnes?
Nedostatok hodnôt vo všeobecnosti... A chudoba a nerovnosť. Problémy spôsobené ateistickým politickým režimom, akým bol komunistický systém, neboli pre kresťanský svet ničím novým, pretože pohľad komunizmu na realitu mal veľa spoločného s heretickým dualisticko-manichejským názorom: komunizmus totiž tiež rozdeľoval svet na dve úplne oddelené a protikladné ríše, dobro a zlo.
Kresťanstvo však dokáže ponúknuť strednú cestu, ktorá umožňuje dialóg nielen medzi kresťanmi, ale aj medzi kresťanstvom a sekulárnym svetom. Dnes je však viac, než sa všeobecne predpokladá, potrebný "nová evanjelizácia"Nová kultúra" aj preto, aby reagovala na nové problémy, na nové ťažkosti, ktoré údajne nespôsobila komunistická diktatúra.
Čo tým myslíte?
Pripomínam si, čo nám povedal pápež Ján Pavol II: "Vy, ktorí ste sa oslobodili od nočnej mory komunistickej diktatúry, nenechajte sa oklamať falošnými a nebezpečnými snami o konzume. Aj tie zabíjajú budúcnosť. Ježiš vás núti snívať o novom Rumunsku, o krajine, kde sa Východ a Západ môžu stretnúť v bratstve. Toto Rumunsko je vo vašich rukách. Budujte ho spoločne a s odvahou. Pán vám ho zveruje. Vtedy sme ešte nevedeli, aké sú problémy konzumnej a materialistickej spoločnosti... Dnes ich vidíme.
Problémom je aj migrácia.
Ak sme kedysi žili v krajine takmer izolovanej od okolitého sveta, dnes nás trápi prisťahovalectvo a predovšetkým emigrácia, keďže v zahraničí žije veľa Rumunov. Rumunská pravoslávna cirkev sa veľmi angažuje v podpore rodín tých, ktorí emigrovali, najmä v starostlivosti o deti, ktoré zostali v krajine samy, pretože ich matky a otcovia sú nútení odísť do zahraničia pracovať, aby mohli posielať peniaze domov.
Na tieto deti v Rumunsku sa nazývajú "biele siroty". Podľa odhadov je z 5 miliónov rumunských detí 750 000 viac či menej násilne postihnutých odchodom svojich rodičov. Z nich 350 000 prišlo o jedného z rodičov a 126 000 o oboch rodičov. Viac ako 400 000 detí však počas určitého obdobia svojho života zažilo určitú formu osamelosti.
...A viem, že sa veľmi angažujete v tomto druhu starostlivosti o existenčné periférie, ako ich nazýva náš pápež František.
Áno, je to tak, najmä od minulého roka, keď som musel odísť z práce na tlačovom oddelení rumunského pravoslávneho patriarchátu po tom, ako som bol vymenovaný za farára v kostole svätého Panteleimona v centre Bukurešti. Bývalý farár ochorel a zomrel na COVID. A ja, keďže som tiež otcom rodiny, som sa musel vzdať niektorých povinností, aby som mohol vykonávať činnosť farnosti, čo je v skutočnosti veľmi ťažká realita, ani nie tak kvôli ľuďom, ale kvôli práci, ktorú treba ešte vykonať, kvôli pracovným podmienkam, potrebám farníkov.
Páter Bogdan Teleanu sa veľmi angažuje v pastoračnej činnosti na existenčných perifériách svojho mesta. V minulom roku musel opustiť prácu v Tlačovej kancelárii Rumunského pravoslávneho patriarchátu po tom, ako bol vymenovaný za farára Kostola svätého Panteleimona v centre Bukurešti.
"Bývalý farár zomrel kvôli COVID. A ja, keďže som tiež otec, som sa musel vzdať niektorých povinností, aby som mohol vykonávať činnosť farnosti, čo je v skutočnosti veľmi ťažká realita, ani nie tak kvôli ľuďom, ale kvôli práci, ktorú treba ešte vykonať, kvôli pracovným podmienkam a potrebám farníkov," vysvetľuje.
Štúdium komunikácie mu pomohlo vytvoriť webovú stránku. http://ateneulsfantuluipantelimon.blogspot.com na propagáciu divadelných predstavení (ktorých je autorom a scenáristom). "V rámci našich aktivít sa snažíme znovuobjaviť naše umelecké, historické, kultúrne a hudobné dedičstvo... Znovu sme založili aj staré noviny, ktoré boli počas komunizmu zatvorené, a s manželkou, ktorá pracuje pre televíziu Eparchia, sme natočili dokumentárny film o tom, ako sme náhodou objavili existenciu týchto novín a ako sme sa snažili o ich opätovné vydávanie.
Pastoračné problémy sú rôznorodé a komplikované. Najmä mne však veľmi pomohlo vzdelanie, ktoré som získal v oblasti komunikačných štúdií, keďže som vytvoril webovú stránku http://ateneulsfantuluipantelimon.blogspot.com propagovať program, ktorý som spustil pod názvom Ateneo di San Pantelimon. Pripravujeme divadelné predstavenia (ktorých som autorom scenára) pre všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť: ľudí z farnosti, deti, migrantov atď. V našich aktivitách sa snažíme znovuobjaviť naše umelecké, historické, kultúrne, hudobné dedičstvo... Znovu sme tiež založili staré noviny, ktoré boli počas komunizmu zatvorené, a s mojou manželkou, ktorá pracuje pre eparchiálnu televíziu, sme natočili dokumentárny film o tom, ako sme náhodou objavili existenciu týchto novín a ako sme sa snažili o ich opätovné vydávanie.
Aká je súčasná situácia na ceste k jednote medzi katolíkmi a pravoslávnymi?
No pokrok pokračuje... Už v roku 2002 patriarcha Teoktist opätovne navštívil Jána Pavla II. v Ríme a pri tejto príležitosti obaja náboženskí predstavitelia podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom potvrdili záväzok "modliť sa a pracovať na plnej viditeľnej jednote" medzi všetkými Kristovými učeníkmi. Naším cieľom a našou vrúcnou túžbou je plné spoločenstvo, ktoré nie je pohltením, ale spoločenstvom v pravde a láske. Je to nezvratná cesta, ktorá nemá alternatívu: je to cesta Cirkvi.
Ďalším kľúčovým momentom bola návšteva pápeža Františka v roku 2019, ktorý nám pripomenul, že v tejto konkrétnej chvíli musíme byť všetci, rumunskí katolíci a rumunskí pravoslávni, odvážni. Svet trápia mnohé, dramatické problémy. Všetci sme povolaní pracovať pre jednotu celého ľudstva, pre solidaritu, pre mier a vždy mať na pamäti tie nádherné slová Jána Pavla II: "Nebojte sa". Verím, že toto posolstvo zostáva aj dnes základom jednoty a našej cesty, aby kresťania prinášali ovocie pokoja a solidarity v našej krajine a v celom svete.
A v tomto zmysle je úloha komunikácie viery veľmi dôležitá...
Samozrejme! Médiá môžu zohrávať dôležitú úlohu ako prostriedok nátlaku, ktorý môže prispieť k spoločensko-politickým, kultúrnym, hodnotovým, dokonca aj klimatickým zmenám v krajine a vo svete. Vždy hovorím, že nemôžeme byť ako Jurij Gagarin: ísť do neba a vrátiť sa bez toho, aby sme sa chceli stretnúť s Bohom práve v tomto nebi. Naopak, my, kresťanskí komunikátori, musíme neustále skúmať realitu, študovať, využívať všetky dostupné prostriedky, aby sme sa pohybovali v našom priestore, v našom nebi, ktorým je ľudská myseľ, nevyhnutne preniknutá spásnou spomienkou na Boha, ktorý v nej žije a v ktorej musíme spoločne žiť.
Veľmi pekne vám ďakujem, otec Bogdan. Je potešujúce vedieť, že prostredníctvom formácie v Fakulta komunikácie Univerzity Svätého krížaPomohli sme misii Cirkvi, ktorá nie je katolícka, ale sesterská vo viere a poslaní.
Sledujte naše rozhovory medzi bývalými a súčasnými študentmi, Fakulty sociálnej a inštitucionálnej komunikácie Pápežskej univerzity Svätého kríža pri príležitosti 25. výročia jej založenia.
Gerardo Ferrara
Absolvent histórie a politológie so špecializáciou na Blízky východ.
Zodpovednosť za študentský zbor
Univerzita Svätého kríža v Ríme
