František poukázal na to, že v prevládajúcej kultúre sú "starší ľudia nedocenení, čo sa týka ich duchovnej kvality, zmyslu pre spoločenstvo, zrelosti a múdrosti". A to v pápežových očiach znamená "vákuum myslenia, predstavivosti, tvorivosti" (tamže). Trval na tom, že bez dialógu medzi generáciami máme "sterilnú spoločnosť, bez budúcnosti, spoločnosť, ktorá nehľadí na horizont, ale pozerá na seba" (2-II-2022).
Starším povedal: "Máte povinnosť odsúdiť ľudskú skazenosť, v ktorej žijeme a v ktorej pokračuje tento spôsob života relativizmu, úplne relatívny, akoby všetko bolo dovolené. Pokračujte. Svet potrebuje, potrebuje silných mladých ľudí, ktorí pôjdu dopredu, a múdrych starých ľudí" (tamže).
Pre ostatných, pripomenul im ich povinnosť chrániť starších ľudí a vzdelávať ich v oblasti starostlivosti o starších ľudí. V súvislosti so štvrtým prikázaním Cti otca a matku zdôraznil: "Úcta chýba vtedy, keď sa prílišná dôverčivosť namiesto toho, aby sa prejavila ako jemnosť a náklonnosť, nežnosť a úcta, stáva hrubosťou a pretvárkou. Keď sa slabosť vyčíta, ba dokonca trestá, akoby to bola chyba. Keď sa zmätenosť a rozpaky stávajú príležitosťou na výsmech a agresiu" (23-II-2022).
Príkladom starého Eleazara (porov. 2 M, 18 a nasl.) naznačil, že "praktizovanie viery nie je symbolom našej slabosti, ale znakom jej sily" (Generálna audiencia, 4. mája 2022). A tak: "Vo všetkej pokore a pevnosti práve v starobe ukážeme, že viera nie je niečo 'pre starých ľudí', ale niečo životne dôležité. Veriť v Duch Svätýktorý robí všetko novým a rád nám pomôže" (tamže). Živá viera je dedičstvom staroby.
"Starší ľudia môžu svojou slabosťou naučiť tých, ktorí sú v inom veku života, že všetci sa musíme odovzdať Pánovi a vzývať jeho pomoc. V tomto zmysle sa všetci potrebujeme učiť od staroby: áno, v starobe, chápanej ako zanechanie seba samého v starostlivosti iných, počnúc samotným Bohom, je dar (tamže). Z toho vyplýva "magistérium krehkosti": neskrývať slabosti staroby je lekciou od starších ľudí pre všetkých".
V Jánovom evanjeliu sa Nikodém pýta Ježiša: Ako sa môže niekto narodiť, keď je starý (Jn 3, 4)? A Ježiš mu vysvetľuje, že staroba je príležitosťou duchovne sa znovuzrodiť a priniesť posolstvo budúcnosti, milosrdenstva a múdrosti (porov. Generálna audiencia, 8-VI-2022).
Dnes, hovorí pápež, "Staroba je zvláštnym časom na rozplynutie budúcnosti technokratickej ilúzie biologického a robotického prežitia, ale predovšetkým preto, že sa otvára nežnosti tvorivého a generatívneho lona Boha." (Tamtiež).
A tak učí: "Starí ľudia sú poslami budúcnosti, starí ľudia sú poslami nehy, starí ľudia sú poslami múdrosti prežitého života". (Tamtiež).
František hovoril o úlohe lekárov a zdravotníckych pracovníkov v tejto spoločnej zodpovednosti medzi rodinami starších ľudí a systémom zdravotnej starostlivosti v spoločnosti a uviedol: "Celá medicína má v spoločnosti osobitnú úlohu ako svedok úcty, ktorá prináleží staršiemu človeku a každému človeku.
Na základe príbehu o uzdravení Šimonovej svokry (porov. Mk 1, 29-31) František uvažuje: "Keď ste starí, už nemáte svoje telo pod kontrolou. Musíte sa naučiť prijať svoje limity, to, čo už nemôžete robiť." (porovnaj Generálna audiencia, 15-VI-2022). ("Aj ja teraz musím nosiť palicu").
Tchýňa Peter "Vstal a začal im slúžiť". Pápež hovorí: "Starší, ktorí si zachovávajú pripravenosť uzdravovať, utešovať, prihovárať sa za svojich bratov a sestry - či už sú to učeníci, stotníci, ľudia sužovaní zlými duchmi, ľudia, ktorí boli zavrhnutí... - sú azda najvyšším svedectvom čistoty tej vďačnosti, ktorá sprevádza vieru. Poznamenáva, že toto všetko sa netýka výlučne žien. Ženy však môžu mužov poučiť o vďačnosti a nežnosti viery, ktorú niekedy ťažšie chápu.
V dialógu medzi zmŕtvychvstalým Ježišom a Petrom na konci Jánovho evanjelia (21,15-23, porov. Generálna audiencia 22-VI-2022) nachádza František aj základ pre svoju radu starším ľuďom.
"Musíte byť Ježišovým svedkom aj v slabosti, v chorobe a v smrti.. Okrem toho k nám Pán vždy hovorí podľa nášho veku. A naše nasledovanie sa musí naučiť nechať sa poučiť a formovať našou vlastnou krehkosťou, našou bezmocnosťou, našou závislosťou od iných, dokonca aj v našom oblečení, v našej chôdzi.
Duchovný život (prostredníctvom modlitby a sviatostiPráve Eucharistia a vyznanie hriechov) nám dáva silu a múdrosť, aby sme sa vedeli rozlúčiť s úsmevom: "radostná rozlúčka: žil som svoj život, zachoval som si svoju vieru". Je na druhých, najmä na mladých, aby pomohli starším ľuďom žiť a vyjadriť túto múdrosť a aby ju vedeli prijať.
V rovnakom duchu nás pápež ku koncu katechézy pozýva, aby sme si znovu prečítali Ježišovu rozlúčku (porov. Jn 14): "Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a prijmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja" (14,3). Petrov nástupca potvrdzuje: "Čas života na zemi je milosťou tohto prechodu. Domnienka zastaviť čas - chcieť večnú mladosť, neobmedzený blahobyt, absolútnu moc - je nielen nemožná, ale aj klamná" (porov. Generálna audiencia, 10-VIII-2022).
Tu dole je život zasvätením, nedokonalosťou na ceste k plnšiemu životu. A František pri tejto príležitosti hovorí, že nášmu kázaniu, ktoré oplýva blaženosťou, svetlom a láskou, "možno chýba trochu života".
S tým súvisí aj pôvodná pápežova katechéza o "bielovlasom starcovi" z knihy Daniel (7, 9; porov. Generálna audiencia 17. augusta 2022). Takto sa zvyčajne predstavuje Boh Otec. Ale toto - poznamenáva František - "nie je hlúpy symbol", ktorý by sa mal demystifikovať. Je to symbol večnej existencie, večnosti Boha, vždy starobylého a vždy nového, s jeho silou a jeho blízkosťou; "pretože Boh nás vždy prekvapuje svojou novosťou, vždy nám prichádza v ústrety, každý deň osobitným spôsobom, pre túto chvíľu, pre nás".
František ukončil svoju katechézu o starobe rozjímaním o tajomstve prevzatie Panny Márie (porovnaj Generálna audiencia, 24-VIII-2022). Na Západe - pripomenul - ju kontemplujeme vyzdvihnutú na výšku, zahalenú slávnym svetlom; na Východe je zobrazená ležiaca, spiaca, obklopená apoštolmi v modlitbe, zatiaľ čo Zmŕtvychvstalý ju nesie na rukách ako dieťa. Pápež poukazuje na to, že treba zdôrazniť spojenie Nanebovzatia Panny Márie so Zmŕtvychvstaním Pána, s ktorým je spojené aj naše vlastné, keď s ním na konci čias vstaneme.
Mária nás predchádza svojím nanebovzatím do neba aj ako obraz Cirkvi, ktorá bude na konci: predĺžením vzkrieseného Kristovho tela, ktoré sa stane rodinou. Ježiš o tom - o plnom živote, ktorý nás čaká v nebeskom kráľovstve - hovorí rôznymi obrazmi: svadobná hostina, hostina s priateľmi, bohatá úroda, ovocie, ktoré prichádza, nie bez bolesti. Z toho všetkého a pre dobro druhých," navrhuje František a zaraďuje do skupiny aj seba, "... budeme môcť vidieť plnosť života, ktorá nás čaká v nebeskom kráľovstve".My, starší ľudia, musíme byť semenom, svetlom a tiež nepokojom tej plnosti života, ktorá nás čaká."
Ramiro Pellitero Iglesias
Profesor pastorálnej teológie na Teologickej fakulte Navarrskej univerzity.
(*)Publikované v "Iglesia y nueva evangelización".
