Ako funguje viera?

Viera a rozum nie sú nezlučiteľné, ale vzájomne sa dopĺňajúce skutočnosti.

Keď sledujeme stopy, ktoré nás upozorňujú na Božiu existenciu, a získavame dôveru obrátiť sa k nemu, robíme prvé kroky k nezabudnuteľnému priateľstvu, ktoré nám prinesie veľkú stabilitu a pokoj, pretože sa môžeme s dôverou oprieť o toho, ktorý nikdy nesklame.

Boh nás vyhľadáva a hovorí s nami ako s priateľmi a očakáva, že mu odpovieme svojím priateľstvom, že mu budeme veriť, že sa budeme snažiť pochopiť, čo nám hovorí, a že bez výhrad prijmeme, čo nám navrhuje.

Viera je odpoveďou na Božie pozvanie komunikovať s ním a tešiť sa z jeho spoločnosti. Vierou človek podriaďuje Bohu celú svoju inteligenciu a vôľu, súhlasiť s tým, čo Boh Svet odhalil a rozhodol sa žiť spôsobom, ktorý je v súlade s týmito pravdami.

Je to však rozumný postoj, je veriaci človek, človek so zdravým rozumom, ktorý podriaďuje svoju inteligenciu tomu, čo mu niekto iný hovorí, alebo vkladá svoje rozhodnutia do rúk niekoho iného?

Viera je predovšetkým osobným priľnutím k Bohu, a zároveň neoddeliteľne slobodný súhlas so všetkou pravdou, ktorú Boh zjavil.

Je pravda, že by bolo márne a nesprávne vkladať takúto vieru do stvorenia, ale je to tak aj s Bohom? Skutočnosť vecí zásadne závisí od odpovede na jednu otázku, ktorá je základná: Existuje Boh, alebo neexistuje? Ak neexistuje a je len ideologickým konštruktom, nemalo by to zmysel. Ale čo ak existuje?

Povedzme, že rozhodnutie dať tento súhlas je riskantné, pretože nie je možné intelektuálne kontrolovať celú realitu. Vyžaduje si to cvičenie v dôvere, niečo podobné, ako keď človek, ktorý to nikdy predtým nerobil, skočí do bazéna. Vidí iných ľudí, ktorí sa tam kúpu a užívajú si, ale prvý dojem je, že ak sa ponorí, pôjde na dno a utopí sa.

Požičať súhlas viery nemožno čakať, že nájdeme matematický dôkaz Božej existencie a každej pravdy, ktorú zjavil. Je to riziko, a preto si vyžaduje pomoc, ktorú musíme prijať zvonka. Viera je Boží dar, nadprirodzená cnosť, ktorú Boh vlieva. Pozitívna odpoveď na to, čo nám Boh zjavil, si vyžaduje Božiu milosť, ktorá prichádza a pomáha nám spolu s vnútornou pomocou Božej pomoci. Duch Svätýktorá pohne srdcom, nasmeruje ho k Bohu, otvorí oči ducha a dá každému chuť prijať a uveriť pravde. Toto je učenie Druhého vatikánskeho koncilu (Dei Verbum, č. 5) a Katechizmus Katolíckej cirkvi (n.153).

Dôvera v Boha

Avšak nie je v rozpore so slobodou človeka ani s jeho inteligenciou, ak dôveruje Bohu a prijíma ním zjavené pravdy. Už v medziľudských vzťahoch to nie je v rozpore s našimi vlastnými dôstojnosť Veríme tomu, čo nám o sebe a svojich zámeroch hovoria iní ľudia, a dôverujeme ich sľubom (ako napríklad keď sa muž a žena berú). Keď sme malí, veríme svojim rodičom, veríme svojim učiteľom a tomu, čo sa píše v učebniciach. Spoliehame sa na to, čo čítame v tlači, počujeme v rozhlase alebo vidíme v televízii. Nemáme čas ani možnosť experimentálne konfrontovať všetky informácie, ktoré dostávame. V bežnom živote takmer všetko, čo vieme, vieme vďaka tomu, že sme niekomu dôverovali. Takže sme dôverovať Bohu nie je v rozpore s našou dôstojnosťou.

Dôvod viery nespočíva v tom, že zjavené pravdy sa javia ako pravdivé a zrozumiteľné vo svetle nášho prirodzeného rozumu. Veríme vďaka autorite samotného Boha, ktorý zjavuje a ktorý nemôže oklamať seba ani nás.

Aj v reálnom živote si musíme overiť aspoň časť toho, čo nám niekto povie, a overiť si, či je to hodnoverné, aj keď to často nemôžeme dokázať. Veda napreduje viac indukciou ako matematicky dokázanou dedukciou.

Z tohto dôvodu sa tiež Je rozumné, že sa chceme dozvedieť viac a hlbšie preniknúť do toho, čo nám hovorí viera. Ako zdôraznil svätý Anzelm, "viera je o porozumení". Katolíckej viere je vlastné, že veriaci túži lepšie spoznať toho, v koho vložil svoju vieru, a lepšie pochopiť, čo mu bolo zjavené.Preto nech sa všemožne snaží čo najviac priblížiť k pochopeniu tajomstiev zjavenia.

Viera a rozum nie sú nezlučiteľné skutočnosti, ale vzájomne sa dopĺňajú. Správne vedený vedecký výskum nikdy nebude v protiklade s vierou, pretože profánne skutočnosti a skutočnosti viery majú svoj pôvod v tom istom Bohu.