Ndangi William Raphael Kamunde je seminarista v diecéze Tombura-Yambio v Južnom Sudáne.
"Moja farnosť má dvoch kňazov a 15 seminaristov.
Veľmi sa mi páči naša katedrála, ktorá má veľkú budovu na uctievanie Pána a malú svätyňu, kde leží telo biskupa Gasi Abangite, veľmi obľúbené miesto pre veriacich z celého regiónu. Keďže u nás žijú kmene hovoriace rôznymi jazykmi, máme aj omše v tých istých jazykoch: angličtine, arabčine a zande, čo je miestny jazyk. V celej diecéze máme približne 37 kňazov, niektorí z nich sú misionári.
V cirkvi v našej krajine je potrebných veľa vecí, napr. materiálne vybavenie kostolov, infraštruktúra, t. j. miesta na slávenie omší, na organizovanie stretnutí mladých, veriacich, pastoračné animačné tímy, katechéza atď.
Okrem toho je potrebná dobrá odborná príprava na vykonávanie všetkých činností, najmä na školenie mladých ľudí, ako brať vzdelávanie vážne, ako ich vzdelávať o tom, ako sa chrániť pred HIV a inými pre nás v Afrike veľmi závažnými sexuálnymi chorobami, ale aj na realizáciu ich tvorivosti a podporu v niekedy nedostatočnom vzdelávacom systéme.
Vždy si myslím, že Ježišovi učeníci nikdy neočakávali, že budú nasledovníkmi samotného Boha, ale Pán Ježiš ich povolal, a tak zistili, že ich povolal sám Boh. Svoje povolanie som začal pociťovať, keď som bol v šiestej triede ministrantom, čo som robil asi tri roky. Potom ma poslali do menšieho seminára, kde som strávil štyri roky, a odtiaľ ma poslali na rok do propedeutickej formácie.
"Moje povolanie určite inšpirovali animátori vo farnosti, kňazi a spôsob, akým sa správali seminaristi, takže som chcel byť ako oni; ale predovšetkým preto, že som si uvedomil, že Ježiš, Boží Syn a Boh, ktorý sa stal telom, zomrel za moje hriechy. Tak som si povedal: prečo by som nemohol dať aj svoj život, aby som zachránil jeho ľud, aby mohol vidieť jeho kráľovstvo," rozpráva.
Som veľmi rád, že sa môžem zúčastniť na školení v Ríme, dáva mi to nádej, že sa môžem stretnúť s rôznymi názormi na evanjelizáciu a vplyv, ktorý môže mať kresťan vo svojom okolí. Takisto mi štúdium tu otvára myseľ, aby som skutočne pochopil, čo znamená byť kňazom, ako aj dialóg s rôznymi ľuďmi, vidieť nové veci, žiť nový život, v novom prostredí; a študovať spolu s chlapcami, ktorí pochádzajú z celého sveta.
Myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby viac ľudí, viac seminaristov v mojej diecéze a v mojej krajine malo tú istú skúsenosť, akú som mal možnosť zažiť ja.
A predovšetkým to, že sa musím učiť nový jazyk, dokonca aj v modlitbe s inými, ma núti dýchať univerzálnosť Cirkvi."
