La vida más allá de uno mismo (Život za hranicami seba samého) vychádza v Španielsku s cieľom priblížiť nám päť svedectiev, ktorých cieľom je poukázať na život piatich známych osobností, ktorí žijú a dávajú svoj život do služby druhým. Jej autorom je Antonio Rubio Po, profesor medzinárodnej politiky, ktorý sa v El Espejo de la Cadena COPE vyjadril k svojej novej publikácii.
Vydanie knihy sa zhoduje s vydaním encykliky Fratelli Tutti pápeža Francisco: "V zásade som chcel spojiť dve veci, spolupracujem s cope.es s článkami o viere a kultúre, ale zároveň sa venujem analýze medzinárodných otázok. Chcel som spojiť ľudí, ktorí majú čo povedať okrem politiky. Z tejto kombinácie vznikla táto kniha," hovorí autor.
Rubio Plo analyzoval profily protagonistov svojej knihy: "Tí, ktorí píšu, urobili protagonistami svojich diel obyčajných ľudí. To isté urobili aj tí, ktorí sa venujú filmu, a ak tak neurobili svojimi dielami, urobili tak svojimi dielami. Je to pocta obyčajným ľuďomje oveľa viac ako len opis. Sú skôr odrazom ich života".
Kniha predstavuje päť súčasných osobností, ktoré nejakým spôsobom ukázali, že život potrebuje iných. Svetlana Alexijevičová, historička a novinárka, Antonio Guterres, generálny tajomník OSN, Mahamat Saleh Haroun, filmár, Andrea Riccardi, zakladateľ Spoločenstva Sant'Egidio, a Antoinette Kankindi, profesorka etiky a politickej filozofie.
Carlos Herrera v programe COPE Espejos de la COPE komentuje knihu Antonia Rubia Plo Ser solidarios: El libro que va "más allá de uno mismo". (Obrázok autora)
Antonio Rubio vybral týchto päť ľudí, pretože sú to ľudia, ktorým záleží na ľuďoch. Jednoducho a jasne. Ľudia solidarity. Taký typ človeka, ktorý dokázal vyjsť zo seba, hnaný bratskou láskou k ostatným ľuďom.. Nie abstraktná a ideologická humanita, ale vášeň pre skutočného človeka. Ako hovorí sám Antonio, všetkých piatich "spája presvedčenie, že ľudskú existenciu si nemožno predstaviť bez iných".
Tolstoj sa objavuje opakovane, prostredníctvom svojich citátov. Najmä keď ide o priblíženie Svetlany, nositeľky Nobelovej ceny a portrétistky sociálnej reality bývalých sovietskych socialistických republík.
Autor sa zameriava aj na iniciatívy, ktoré založilo jeho päť vyvolených. Napríklad tú, ktorú vytvorila Kankindi, snažiac sa pochopiť úlohu žien v Afrike a zmeniť ich situáciu.
V podstate tým, že sa autor pozerá na týchto piatich mužov a ženy, sa pozerá presne tam, kde sa pozerajú oni, na obyčajných ľudí, pretože uvidíme, že v hĺbke duše sú aj oni obyčajní ľudia.
Pridajte k svojmu daru aj svoju tvár. Pomôžte nám formovať diecéznych a rehoľných kňazov.
Pozerajú sa na to z filmovej kameryZ pohľadu esejistu, z tribúny univerzitného profesora, z pozície sprostredkovateľa najzávažnejších svetových konfliktov alebo z kancelárie generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, obutého tak, aby sa nestratil v koridoroch medzinárodnej byrokracie.
Robí tak prostredníctvom prostredníctvom ich životopisovDôležitosť detstva alebo anekdoty či udalosti, ktorá ich poznačila na celý život, je u všetkých z nich nápadná. Pôsobivá je aj sila a moc obrazu v tejto eseji, keďže všetkých päť bolo tak či onak silne ovplyvnených filmom, veľkým umenie 20. storočia.
Napokon, táto kniha je plná verejných vyhlásení, prejavov a niektorých komentárov, ktoré autor zažil v prvej osobe, čo dáva rozprávaniu punc blízkosti a úprimnosti.
"Priateľov nevypočúvate: nechajte ich hovoriť." Takto sa Antonio správa k svojim piatim priateľom. Necháva ich hovoriť prostredníctvom ich životov.
Odkazuje totiž na rozsiahlu filmografiu a knižnicu. Režiséri a autori sa stretávajú, dalo by sa povedať, že konšpirujú, aby objavili zmysel civilizácie v živote "piatich solidárnych".
Guterres, praktizujúci katolík, hovorí, že "byť civilizovaný znamená vedieť plne uznať ľudskosť druhých, aj keď majú iné tváre a zvyky ako my; vedieť sa vžiť do ich situácie a pozrieť sa na seba akoby zvonka (...) To, ako vnímame a prijímame druhých, tých, ktorí sú iní, je meradlom nášho stupňa barbarstva alebo civilizácie".
Jednota Európy, jej pôvod, budúcnosť Afriky, najmä krajín ako Uganda, Čad, Keňa, Kongo alebo Nigéria; mier vo svete; kinematografia; ruská duša; globalizácia a občianska spoločnosť; korupcia, moc a politika; geopolitika a psychológia človeka; ruská literatúra s Dostojevským a Tolstým a Talianska literatúraAutor v eseji rozoberá témy Francúz s Pasolinim a Francúz s Peguyom, feminizmus a odpustenie.
Táto kniha je oknom, cez ktoré vidíme realitu. Dôkazom toho, že je pravdivá, je, že nás neuzatvára, naopak, vyzýva nás, aby sme boli otvorení všetkému. Celému svetu, ale nie abstraktne, ale prostredníctvom konkrétnych ľudí. Tých istých ľudí, na ktorých sa pozerá "solidárna päťka", historička anonymných hlasov (Svetlana Alexijevičová), človek inteligencie a srdca (Antonio Guterres), filmár súcitu a odpustenia (Mahamat Saleh Haroun), remeselník solidarity (Andrea Riccardi) a vychovávateľka žien (Antoinette Kankindi).
V spolupráci s:
Paginasdigital.es
Cope.co.uk
