Božie prekvapenia

Náboženstvo prekvapení

Mnohých kresťanov ťažia životné neúspechy a nepredvídané udalosti. Situácie, aké zažívajú pri dlhotrvajúcej karanténe počas pandémie, na nich prirodzene doliehajú. Vo všeobecnosti máme tendenciu byť veľmi nervózni, aj keď je to len preto, že počas dňa sa veci nevyvíjali podľa očakávaní. Zabúdame, že kresťanstvo je náboženstvom prekvapení, ako to zvykne hovoriť pápež František. Nie je to fatalistické náboženstvo, kde je všetko určené a môže sa stať len určitým spôsobom. Boh je prozreteľný, vie lepšie ako my, čo je pre nás dobré, a z času na čas vstupuje do rutiny nášho života a premieňa ho. Nie je to nič nové. Stalo sa to v Starom zákone a pokračuje to aj v Novom zákone. Boh spásy je Bohom prekvapení.

Mojžišov príklad

Mojžiš, pastier, ktorý si po úteku z Egypta pred rokmi zariadil život pre seba, svoju ženu a deti, s prekvapením zisťuje, že si ho Boh vybral, aby zachránil svoj ľud. Ako sa má predstaviť faraónovi, keď vopred vie, že odpoveď na jeho žiadosť, aby Izraelcom dovolil odísť, bude záporná? Prečo by mal jeho ľud prijať, že bol povolaný viesť ich do novej krajiny? Sú to argumenty, aby sme Bohu povedali nie, aby sme sa zľakli prekvapenia z nepochopiteľnej voľby. A všetko sa to začalo tým, že Mojžiš vystúpil na horu, keď spozoroval zvláštny úkaz horiaceho kríka, ktorý sa nezapálil (Ex 3, 6). Aj kresťan musí mať oči a uši otvorené, aby nad presýtenosťou obrazov, ktoré na nás denne útočia, videl, čo od neho chce Boh. Duch Svätý zasieva do nášho každodenného života obavy a inšpirácie. Počúvajme ho, ale majme na pamäti, že počúvať ho znamená byť otvorený prekvapeniu.

Samuelov príklad 

Prorok Samuel je tiež prekvapený muž. Tajne ide do Betlehema, aby pomazal jedného zo synov Jesseho za izraelského kráľa (1 Sam 16,1-13). Spočiatku sa riadi fyzickým vzhľadom, vonkajším vzhľadom mladých mužov, ale Boh ho prekvapí tým, že si vyberie najmladšieho chlapca, pastiera Dávida, ktorý v tom čase nebol v dome. Prekvapenie bolo pre Samuela, ale aj pre Dávida. Je zarážajúce, že mladík nebráni svojmu pomazaniu. Jednoducho sa nechá urobiť. Dôveruje prorokovi, ktorého poslal Boh, a Boh ho odmení tým, že z neho urobí Mesiáša. Ani my si nesmieme klásť prekážky a prijať Božiu prozreteľnosť aj v tých veciach, ktoré sa nám nezdajú logické a ktoré by sme inak urobili. Najprv prekvapenie, ale potom prijatie, dôvera v Boha, ktorý je predovšetkým Otcom.

Pavlov príklad

V Novom zákone je Pavol ďalším veľkým Božím prekvapením. Nebol Kristovým učeníkom, ale zúrivým prenasledovateľom, jedným z tých, ktorí si mysleli, že prenasledovaním kresťanov preukazujú službu Pánovi a odchyľujú sa od farizejskej ortodoxie, v ktorej bol vychovaný. Opäť božské prekvapenie, tentoraz na ceste do Damasku. Odpoveď prenasledovateľa znie: Pane, čo chceš, aby som urobil (Sk 9,6). Znovu je tu poslušnosť, predchádzajúci život zostáva za nami. Existuje bod, z ktorého niet návratu, pretože sme si vybrali lepší život, aj keď cesta k nemu môže byť úzka.

Najneočakávanejšie Božie prekvapenie

Inak je Ježiš najneočakávanejším Božím prekvapením. Bol prekvapením pre Židov, ktorí očakávali bojovníka a víťazného Mesiáša, pretože sa narodil v jasliach a zomrel na kríži. Ježiš stále prekvapuje ľudí všetkých čias, pretože jeho slová presahujú kategórie a hodnoty tohto sveta. Sám napĺňa svoj verejný život prekvapeniami. Prekvapí Samaritánku, keď sa s ňou zastaví, aby sa s ňou porozprával, hoci je Žid (Jn 4, 9), prekvapí Zacheja, keď ho požiada, aby mohol zostať v jeho dome (Lk 19, 5), a prekvapí aj bohatého mladíka, keď mu povie, aby ho nasledoval a zriekol sa svojho majetku (Mk 10, 21). Prekvapenie si vyžaduje reakciu poslušnosti, ale v prípade tohto mladíka vidíme, že prekvapenie neprijal a odišiel vo veľkom utrpení, pretože mal veľa majetku.

Pápež František nám pripomína, aby sme mali srdcia otvorené pre Božie prekvapenia. Najviac prekvapujúce zo všetkého je Ježišovo vzkriesenie. Najlepšie to prijali ženy, ktoré to bežali oznámiť učeníkom (Mt 28, 8), ale muži, ktorí sa tešili z Majstrovej blízkosti, nechceli prijať toto prekvapenie. Tak to bolo aj v prípade Tomáša, ale ako povedal pápež na Veľkú noc 2018, Pán má trpezlivosť aj s tými, ktorí nejdú tak rýchlo. Je trpezlivý s každým z nás.