Stretnutie s katolíkmi v Bahrajne

V úvode k jeho prejavim povedal, že "Je krásne patriť k Cirkvi, ktorú tvoria dejiny rôznych tvárí, ktoré nachádzajú harmóniu v jednej Ježišovej tvári.". Vychádzajúc z geografie a kultúry krajiny, les ha hablado del agua que riega y hace fructificar tantas zonas de desierto. Krásny obraz kresťanského života ako ovocia viery a Ducha Svätého:

“Emerge a la superficie nuestra humanidad, demacrada por muchas fragilidades, miedos, desafíos que debe afrontar, males personales y sociales de distinto tipo; pero en el fondo del alma, bien adentro, en lo íntimo del corazón, corre serena y silenciosa el agua dulce del Espíritu, que riega nuestros desiertos, vuelve a dar vigor a lo que amenaza con secarse, lava lo que nos degrada, sacia nuestra sed de felicidad.

Y siempre renueva la vida. Esta es el agua viva de la que habla Jesús, esta es la fuente de vida nueva que nos promete: el don del Espíritu Santo, la presencia tierna, amorosa y revitalizadora de Dios en nosotros".

Pápež František.

Los cristianos, responsables del agua viva de Espíritu Santo

V druhom okamihu sa pápež obráti na scénu z Evanjelia podľa Jána. Ježiš je v jeruzalemskom chráme. Slávi sa sviatok Stánkov, keď ľud dobrorečí Bohu, ďakuje mu za dar zeme a úrody a pripomína si zmluvu. Najdôležitejším obradom tohto sviatku bolo, keď veľkňaz nabral vodu z bazéna Siloam a vylial ju za hradbami mesta za radostného spevu ľudu, aby vyjadril, že z Jeruzalema bude prúdiť veľké požehnanie pre všetky národy (porov. Ž 87, 7 a najmä Ez 47, 1 - 12).

V tejto súvislosti Ježiš vstane a zvolá: "Kto je smädný, nech príde ku mne a bude žiť, a z jeho brucha potečú rieky živej vody." (Jn 7, 37-38). Evanjelista hovorí, že mal na mysli Ducha Svätého, ktorého kresťania dostanú v Letnice. A František poznamenáva: "Ježiš zomiera na kríži. V tej chvíli už nebude z kamenného chrámu, ale z otvoreného Kristovho boku prúdiť voda nového života, životodarná voda Ducha Svätého, ktorá má obnoviť celé ľudstvo a oslobodiť ho od hriechu a smrti."

Cesta pápeža Františka do moslimského kráľovstva Bahrajn. Zdroj: VaticansNews.

Dary Ducha Svätého

Potom, el Papa señala tres grandes dones ktoré prichádzajú s milosťou Ducha Svätého, a žiada nás, aby sme prijali a žili: radosť, jednotu a "proroctvo".

Zdroj radosti

Po prvé, Duch Svätý je zdrojom radosti. Con ella viene la certeza de no estar nunca solos, porque Él nos acompaña, nos consuela y nos sostiene en las dificultades; nos anima para lograr los deseos más grandes y nos abre al asombro ante la belleza de la vida. No se trata –observa el sucesor de Pedro– de una emoción momentánea. Y menos, de esa especia de alegría consumista e individualista presente en algunas experiencias culturales de hoy.

Al contrario, la alegría que proviene del Espíritu Santo, viene de saber que, cuando estamos unidos a Dios, incluso en medio de nuestras fatigas y 'noches oscuras', podemos afrontar todo, incluso el dolor, el duelo y la muerte.

A najlepší spôsob, ako si túto radosť uchovať a znásobiť," hovorí František, "je darovať ju. Z EucharistiaTúto radosť môžeme a musíme šíriť s nadšením a tvorivosťou najmä medzi mladými ľuďmi, rodinami a povolaniami.

Zdroj jednoty

Po druhé, Duch Svätý je zdrojom jednoty porque nos hace hijos de Dios Padre (cfr Rm 8, 15-16) y por tanto hermanos y hermanas entre nosotros. Y por eso no tienen sentido los egoísmos, las divisiones y las murmuraciones entre nosotros. El Espíritu Santo –­señala el Papa– inaugura el único lenguaje del amor, abate las barreras de la desconfianza y del odio, y crea espacios de acogida y diálogo.

Nos libera del miedo y nos da valentía para ir al encuentro de los otros con el poder desarmarte de la misericordia. Duch dokáže vytvárať jednotu nie v jednote, ale v harmónii.Mesto je miestom veľkej rozmanitosti ľudí, rás a kultúr.

A František zdôrazňuje, "Toto je sila kresťanského spoločenstva, prvé svedectvo, ktoré môžeme dať svetu (...) Žime bratstvo medzi sebou (...), vážme si charizmy všetkých"..

Zdroj "proroctva

Nakoniec, Duch Svätý je zdrojom proroctva. V dejinách spásy nachádzame mnoho prorokov, ktorých Boh povoláva, posväcuje a posiela ako svedkov a tlmočníkov toho, čo chce povedať ľuďom. Slová prorokov sú často prenikavé. František teda zdôrazňuje, že "Menovite pomenúvajú projekty zla, ktoré sa ukrývajú v ľudských srdciach, spochybňujú falošné ľudské a náboženské istoty a vyzývajú k obráteniu".

No, všetci kresťania majú toto prorocké povolanie. Keďže krstDuch Svätý nás urobil prorokmi. "A ako takí sa nemôžeme tváriť, že nevidíme skutky zla, nemôžeme sa tváriť, že nevidíme skutky zla, nemôžeme zostať v pokojnom živote, aby sme si nezašpinili ruky."

Naopak," dodáva Každý kresťan sa musí skôr či neskôr zapojiť do problémov iných, vydávať svedectvo, prinášať svetlo evanjeliového posolstva, practicar las bienaventuranzas en las situaciones de cada día, que nos llevan a buscar el amor, la justicia y la paz, y a rechazar toda forma de egoísmo, violencia y degradación.

Y pone el ejemplo del interés por los presos y sus necesidades. "Lebo práve v zaobchádzaní s najmenšími (porov. Mt 25, 40) sa nachádza miera dôstojnosti a nádeje spoločnosti.".

V skratke, a to je Františkovo posolstvo, Kresťania sú povolaní - aj v časoch konfliktov - prinášať radosť, podporovať jednotu, prinášať pokoj, prinášať svetu pokoj. (comenzando dentro de la Iglesia) y a implicarnos con las cosas que no van bien en la sociedad. Para todo ello tenemos la luz y la fuerza de la gracia que proviene del Espíritu Santo.

Como fruto de la entrega de Cristo, el Espíritu nos hace hijos de Dios y hermanos entre nosotros para que extendamos por el mundo el mensaje del Evangelio, que es buena noticia para todos, a la vez que nos invita a trabajar por el bien de todos.

Ramiro Pellitero Iglesias, profesor de Teología pastoral en la Facultad de Teología de la Universidad de Navarra.

Publikované v Cirkev a nová evanjelizácia.