V úvode k jeho prejavim povedal, že "Je krásne patriť k Cirkvi, ktorú tvoria dejiny rôznych tvárí, ktoré nachádzajú harmóniu v jednej Ježišovej tvári.". Vychádzajúc z geografie a kultúry krajiny, im povedal o vode, ktorá zavlažuje a robí plodnými mnohé púštne oblasti. Krásny obraz kresťanského života ako ovocia viery a Ducha Svätého:
"Naša ľudskosť vystupuje na povrch, vyčerpaná mnohými slabosťami, strachmi, výzvami, ktorým treba čeliť, osobnými a spoločenskými zlami rôzneho druhu; ale v hĺbke duše, v hĺbke srdca, pokojne a ticho prúdi sladká voda Ducha, zavlažuje naše púšte, oživuje to, čo hrozí vyschnúť, zmýva to, čo nás ponižuje, uháša náš smäd po šťastí. A vždy obnovuje život. Toto je živá voda, o ktorej hovorí Ježiš, toto je zdroj nového života, ktorý nám sľubuje: dar Ducha Svätého, nežná, milujúca a oživujúca prítomnosť Boha v nás.
Pápež František.
V druhom okamihu sa pápež obráti na scénu z Evanjelia podľa Jána. Ježiš je v jeruzalemskom chráme. Slávi sa sviatok Stánkov, keď ľud dobrorečí Bohu, ďakuje mu za dar zeme a úrody a pripomína si zmluvu. Najdôležitejším obradom tohto sviatku bolo, keď veľkňaz nabral vodu z bazéna Siloam a vylial ju za hradbami mesta za radostného spevu ľudu, aby vyjadril, že z Jeruzalema bude prúdiť veľké požehnanie pre všetky národy (porov. Ž 87, 7 a najmä Ez 47, 1 - 12).
V tejto súvislosti Ježiš vstane a zvolá: "Kto je smädný, nech príde ku mne a bude žiť, a z jeho brucha potečú rieky živej vody." (Jn 7, 37-38). Evanjelista hovorí, že mal na mysli Ducha Svätého, ktorého kresťania dostanú v Letnice. A František poznamenáva: "Ježiš zomiera na kríži. V tej chvíli už nebude z kamenného chrámu, ale z otvoreného Kristovho boku prúdiť voda nového života, životodarná voda Ducha Svätého, ktorá má obnoviť celé ľudstvo a oslobodiť ho od hriechu a smrti."
Cesta pápeža Františka do moslimského kráľovstva Bahrajn. Zdroj: VaticansNews.
Potom, Pápež poukazuje na tri veľké dary ktoré prichádzajú s milosťou Ducha Svätého, a žiada nás, aby sme prijali a žili: radosť, jednotu a "proroctvo".
Po prvé, Duch Svätý je zdrojom radosti. S ním prichádza istota, že nikdy nebudeme sami, pretože nás sprevádza, utešuje a podopiera v ťažkostiach; povzbudzuje nás, aby sme dosiahli svoje najväčšie túžby, a otvára nám úžas nad krásou života. Petrov nástupca poznamenáva, že nejde o chvíľkovú emóciu. A ešte menej tej konzumnej a individualistickej radosti, ktorá je prítomná v niektorých dnešných kultúrnych zážitkoch. Naopak, radosť, ktorá pochádza z Ducha Svätého, pramení z poznania, že keď sme spojení s Bohom, aj uprostred našich námah a "temných nocí" dokážeme čeliť všetkému, vrátane bolesti, utrpenia a trápenia, a že sme schopní čeliť kráse života.
A najlepší spôsob, ako si túto radosť uchovať a znásobiť," hovorí František, "je darovať ju. Z EucharistiaTúto radosť môžeme a musíme šíriť s nadšením a tvorivosťou najmä medzi mladými ľuďmi, rodinami a povolaniami.
Po druhé, Duch Svätý je zdrojom jednoty pretože nás robí deťmi Boha Otca (porov. Rim 8, 15-16), a teda vzájomnými bratmi a sestrami. Preto sebectvo, rozdelenie a reptanie medzi nami nemá zmysel. Duch Svätý - zdôrazňuje pápež - otvára jediný jazyk lásky, rúca bariéry nedôvery a nenávisti a vytvára priestor prijatia a dialógu. Oslobodzuje nás od strachu a dáva nám odvahu vyjsť v ústrety druhým s odzbrojujúcou mocou milosrdenstva. Duch dokáže vytvárať jednotu nie v jednote, ale v harmónii.Mesto je miestom veľkej rozmanitosti ľudí, rás a kultúr.
A František zdôrazňuje, "Toto je sila kresťanského spoločenstva, prvé svedectvo, ktoré môžeme dať svetu (...) Žime bratstvo medzi sebou (...), vážme si charizmy všetkých"..
Nakoniec, Duch Svätý je zdrojom proroctva. V dejinách spásy nachádzame mnoho prorokov, ktorých Boh povoláva, posväcuje a posiela ako svedkov a tlmočníkov toho, čo chce povedať ľuďom. Slová prorokov sú často prenikavé. František teda zdôrazňuje, že "Menovite pomenúvajú projekty zla, ktoré sa ukrývajú v ľudských srdciach, spochybňujú falošné ľudské a náboženské istoty a vyzývajú k obráteniu".
No, všetci kresťania majú toto prorocké povolanie. Keďže krstDuch Svätý nás urobil prorokmi. "A ako takí sa nemôžeme tváriť, že nevidíme skutky zla, nemôžeme sa tváriť, že nevidíme skutky zla, nemôžeme zostať v pokojnom živote, aby sme si nezašpinili ruky."
Naopak," dodáva Každý kresťan sa musí skôr či neskôr zapojiť do problémov iných, vydávať svedectvo, prinášať svetlo evanjeliového posolstva, praktizovanie blahoslavenstiev v každodenných situáciách, ktoré nás vedú k hľadaniu lásky, spravodlivosti a pokoja a k odmietaniu všetkých foriem sebectva, násilia a degradácie. Ako príklad uvádza starostlivosť o väzňov a ich potreby. "Lebo práve v zaobchádzaní s najmenšími (porov. Mt 25, 40) sa nachádza miera dôstojnosti a nádeje spoločnosti.".
V skratke, a to je Františkovo posolstvo, Kresťania sú povolaní - aj v časoch konfliktov - prinášať radosť, podporovať jednotu, prinášať pokoj, prinášať svetu pokoj. (počnúc cirkvou) a angažovať sa vo veciach, ktoré sa v spoločnosti nedaria. Na to všetko máme svetlo a silu milosti, ktorá pochádza z Ducha Svätého. Ako ovocie Kristovho sebadarovania nás Duch robí Božími deťmi a bratmi a sestrami medzi sebou, aby sme mohli šíriť posolstvo evanjelia po celom svete, ktoré je dobrou správou pre všetkých, a zároveň nás pozýva pracovať pre dobro všetkých.
Ramiro Pellitero Iglesias
Profesor pastorálnej teológie
Teologická fakulta Navarrskej univerzity
Publikované v časopise "Cirkev a nová evanjelizácia".
