Jorman je jediný chlapec v rodine, najmladší z troch sestier. Jeho rodičia sa rozhodli emigrovať do Kolumbie, keď ich prekvapil jeho zámer vstúpiť do seminára a stať sa kňazom. Povedali mu, že ak zostane v VenezuelaTaktiež by zostali v krajine. "Povedal som im však, že bude najlepšie, ak sa pridajú k mojim sestrám v Kolumbii, pretože sú v ťažkej ekonomickej situácii.
Vaša stránka rodina je na neho teraz veľmi hrdá. Sú katolíci, a hoci ich to spočiatku prekvapilo, podporili ho v jeho rozhodnutí, presvedčení, že povedať Bohu áno nie je jednoduchá odpoveď. Jorman však nemal vždy takú jasnú predstavu.
Až do vstupu do seminárPrešiel niekoľkými fázami. Jeho proces povolania bol postupný. Začalo sa to už v detstve, keď bol zapojený do pontifikálnych prác vo svojej krajine, v Misijné detstvo. V mladších rokoch sa venoval Misia mládežekde bol diecéznym koordinátorom pre službu mládeže.
V Mladej misii cítil, že Boh chce, aby mu slúžil, aby sa pre neho všetkého vzdal, ale nechcel počúvať jeho hlas. A tak, aby prehlušil Boží hlas, radšej sa stretával s nejakými dievčatami, akoby chodil od priateľky k priateľke. Až kým sa s jednou z nich nepodelil o svoju túžbu vstúpiť do seminára. Ak by to nebolo jeho, vrátili by sa k sebe. Ona ho bezvýhradne podporovala, čo bolo pre Jormana veľmi dôležité gesto.
Počas pandémie sa v jej srdci ozýval Boží hlas ešte hlasnejšie. "Ticho doma s rodinou ma vnútorne znepokojovalo. Nechala som za sebou zhon svojho života a mala som čas a pokoj počúvať Boha. Vtedy som sa rozhodla začať svoj proces odborné v online".
Neskôr, počas rekolekcií povolania, stále opakoval, že sa má stať Božia vôľa: "Veľa som sa ti vyhýbal, Pane, ale aj keby ma to malo stáť život, je to tvoje". Bolo to obdobie istých pochybností, ktoré sa rozptýlili, keď sa ho rektor seminára opýtal, či sa chce konečne stať seminaristom. "Povedal som áno a predstavil som si Máriino áno. Potom sa celá zem zastavila, okolo mňa bolo úplné ticho.
Prvý rok v seminári bol veľmi ťažký. Trápil ho smútok a pochybnosti. Bol veľmi unavený a cítil sa ďaleko od svojej rodiny. Na jednej svätej hodine sa odovzdal Bohu: "Nech sa stane tvoja vôľa, nemám silu, spolieham sa len na tvoju." Prosil o signál. Potreboval som vedieť, či Boh naozaj chce, aby som bol kňazom.
O niekoľko dní neskôr mu generálny vikár diecézy povedal: "Biskup ťa vybral na štúdium na Navarrskej univerzite a na pobyt v seminári Bidasoa v Španielsku." A v tej chvíli svetlo zmylo jeho úzkosť. Bol v šoku. "Nepovažoval som sa za schopného študovať v Španielsku, ale napadlo mi, že toto je znamenie, o ktoré som prosil Boha. Tak som to prijal.
Boží sen
Teraz, vo veku 25 rokov, sa ocitol v Medzinárodný seminár Bidasoa cumpliendo su sueño y «el sueño que Dios tiene para mí. Dios tiene sueños para cada uno y nosotros solo los tenemos que aceptar y recibir».
Je presvedčený, že jeho áno Bohu a školenie integral que está recibiendo en Pamplona, contribuirán a ayudar a las gentes de Venezuela. «En mi país, la Iglesia Católica está mediando como canal de diálogo ante la polarización del pueblo y de las instituciones. Pero, sobre todo, con la pastoral social y acompañando a los fieles para que no se vean desamparados en sus luchas».
A faktom je, že mladí ľudia kňazi 21. storočia majú veľmi špecifické poslanie, každý vo svojom vlastnom osude. Podľa Jormana musia byť "tvoriví a vynaliezaví, s veľmi dobrou doktrinálnou formáciou a hlbokým vnútorným životom", ktorí sú schopní odovzdávať to, čo dostali, novými spôsobmi a metódami.
"Myslím si, že hlavné ťažkosti pre kňaza dnes spočívajú v hľadaní účinných spôsobov, ako nadviazať kontakt s ľuďmi v čoraz viac sekularizovanej a digitalizovanej spoločnosti."
Marta SantínNovinár špecializujúci sa na náboženské informácie.
