Pápežova nedávno ukončená katechéza o kresťanskej modlitbe, vychádzajúca z Katechizmu Katolíckej cirkvi, je plná živých obrazov, ukotvených v dejinách spásy, najmä v evanjeliách.
Týmto spôsobom nepriamo odpovedá na otázku o úlohe modlitby pri formovaní afektivity a citlivosti kresťana.
Vatican News túto katechézu zhrnuli touto vetou "z ľudského srdca k Božiemu milosrdenstvu". (A. Lomonaco). Vzájomnosť by mohla slúžiť ako prejav iniciatívy Boha, ktorý chce človeka "nakaziť" svojím milosrdenstvom: "od Božieho srdca k milosrdenstvu človeka"..
Je to zrejmé najmä v Ježišv jeho živote, v jeho učení, v jeho oddanosti nám.
Táto kresťanská modlitba vychádza z volania viery uprostred temnotyako v prípade Bartimeja. Ale aj zo srdca každého človeka, aj keď o tom nevie. Pretože každý človek je "Božím žobrákom". (Svätý Augustín).
Pretože sa rodí z Božieho zjaveniaktorý nás priblížil k Ježišovi, aby nás priviedol k zmluve a priateľstvu s ním. Veď Boh pozná len lásku a milosrdenstvo. "Toto je žeravé jadro celej kresťanskej modlitby. Boh lásky, náš Otec, ktorý na nás čaká a sprevádza nás." (Generálna audiencia, 13. mája 2020).
Modlitba vychádza aj z krásy stvorenia, pretože to, čo je stvorené, nesie "Boží podpis". A to sa premieta do obdivu, vďačnosti a nádeje. Kto sa modlí, stáva sa nositeľom svetla a radosti.
Otvorte dvere Bohu života. František hovorí, že ateistická hlava vlády našla Boha, pretože si spomenula, že "stará mama sa modlila". Je to rozsievanie života. A práve preto je dôležité nájsť si na to čas. v rodine a naučiť deti modliť sa a robiť znamenie kríža.s nostalgiou po stretnutí s Bohom.
Pamätajme, modlitba spravodlivých, ktorá je počúvanie a prijímanie Božieho slova, ktoré sa stalo osobnou históriou (Abraham). Od nepriepustnosti voči milosti je to otvorenosť voči Božiemu milosrdenstvu. (Jacob). Má sa stať mostom medzi Bohom a ľuďmi (Mojžiš).
. Tieto modlitby prvých kresťanov sú "červenou niťou, ktorá dáva jednotu všetkému, čo sa deje". (David). Cesta k znovuzískaniu pokoja a mieru. (Elias).
V žalmoch sme uistení, že Boh má srdce otca, ktorý nežne plače nad svojimi deťmi, nad ich bolesťou a utrpením.ako Ježiš plakal za Jeruzalem a Lazára.
Ježiš nám zjavuje, že je neustále pred Otcom a s Duchom Svätým sa za nás modlí. V Getsemani nás učí, aby sme sa nechali premeniť Duchom a odovzdali sa Otcovi.
Keď nie je prítomný, nemáme silu, nemáme kyslík na život. Pretože nám prináša prítomnosť Ducha Svätého a zbavuje nás strachu. V ňom sme zjednotení s Ježišom. Ježišova modlitba je "miestom" jeho vnútorného života s Bohom Otcom, miestom odovzdania sa do jeho vôle.
"Modlí sa za nás ako náš kňaz, modlí sa v nás ako naša hlava, modlí sa za nás ako náš Boh. Rozpoznajme teda v ňom náš hlas a v nás jeho hlas". (Svätý Augustín).
Ako Mária, plná dôvery a poslušnosti, ako zdôrazňuje František: "Pane, čokoľvek chceš, kedykoľvek chceš, akokoľvek chceš.". Jeho srdce si váži udalosti, najmä tie z Ježišovho života, ako perlu, ktorá sa skladá z okolitých živlov.
Cirkev od začiatku vytrvala aj vďaka Duchu Svätému, ktorý jej dáva jednotu a život. Život, ktorý je samotným životom Ježiša (porov. Gal 2, 20).
Pomáha nám nechať sa požehnať Bohom, aby sme mohli požehnať iných. Učí nás čakať a prosiť, prihovárať sa a milovať. Ide o to, aby sme potreby ľudí okolo nás prijali za svoje, a to tak, že sa stotožníme s Božím srdcom: "V skutočnosti ide o to, aby sme sa pozerali očami a srdcom Boha, s tým istým neprekonateľným súcitom a nehou. Modliť sa nežne za druhých." (Generálna audiencia, 16. decembra 2020).
Modlite sa s vďačnosťou a nádejou, modlite sa chváliac Boha ako Ježiš, pretože jednoduchí a pokorní sú schopní spoznať Boha.
Ako pomôcky alebo podporypápež poukázal predovšetkým na Sväté písmoZanechal svoju "formu", svoj odtlačok v živote svätých, poslušnosť a tvorivosť. Aj liturgiaKresťan bez liturgie je totiž ako kresťan bez "celkového Krista" (podľa vyjadrenia svätého Augustína: Kristus, hlava so svojím telom, ktorým je Cirkev).
Keď ideme do hmotnosť o sláviť sviatosť, modlíme sa s Kristom, ktorý sa stáva prítomným, a každý z nás a všetci spolu s ním konáme.
Pápež František potvrdzuje: "Modlitba sa dnes deje. Ježiš nám prichádza v ústrety dnes, dnes, ktorý žijeme. A tá, ktorá to dnes premieňa na milosť, alebo lepšie, ktorá nás premieňaUpokojuje hnev, udržuje lásku, znásobuje radosť, dodáva silu odpúšťať." (Všeobecná audiencia, 10. II. 2021).
A tak sa pápež vracia k tomuto základnému jadru; štepí nám Božie srdce, aby nás naučil milovať tak, ako miluje On.Svet je miestom, kde môžeme byť milosrdní a nežní, bez posudzovania a odsudzovania.
Stojí za to prepísať tento dlhší odsek: "nám pomáha milovať druhých napriek ich chybám a hriechom. Človek je vždy dôležitejší ako jeho skutky a Ježiš svet neodsúdil, ale zachránil. (...) Ježiš nás prišiel zachrániť: otvorte svoje srdce, odpúšťajte, ospravedlňujte druhých, chápte, buďte blízko druhým, buďte súcitní, buďte nežní ako Ježiš.
Je potrebné milovať každého človeka a pamätať na to, že všetci sme hriešnici a zároveň sme jeden po druhom milovaní Bohom. Keď budeme tento svet takto milovať, keď ho budeme milovať nežne, zistíme, že každý deň a každá vec v sebe nesie kúsok Božieho tajomstva." (Tamtiež)
Kresťanská modlitba je totiž školou milosrdenstva, zdrojom milosrdenstva pre naše srdce, pretože sa stotožňujeme s Božím srdcom.
Tiež, "otvára nám cestu k "Trojici". (Všeobecná audiencia, 3-III-2021). Ježiš nám zjavil Božie srdce a cesta modlitby je Kristovou ľudskosťou. Na tejto "ceste" nás Duch Svätý učí modliť sa k Bohu, nášmu Otcovi.
Duch je vnútorným učiteľom a hlavným remeselníkom našej modlitby. (porovnaj Generálna audiencia, 17-III-2021)umelec, ktorý v nás skladá originálne diela. Mohli by sme povedať, že skutky srdca (v biblickom zmysle), skutky lásky.
A toto srdce žije aj v srdci našej Matky Márie. A žije v srdci Cirkvi, ktorá je spoločenstvom všetci svätíKeď sa modlíme, nikdy nie sme sami, ale v spoločnosti iných bratov a sestier vo viere, tých, ktorí nás predišli, aj tých, ktorí sú stále na púti s nami.
V tomto spoločenstve sa za nás a s nami modlia a prihovárajú svätí, či už uznávaní alebo anonymní, "odvedľa". Spolu s nimi sme ponorení do mora prosieb a vzývaní, ktoré stúpajú k Otcovi." (Generálna audiencia, 7. apríla 2021).
Celá Cirkev (v rodinách, farnostiach a iných kresťanských spoločenstvách) je učiteľom kresťanskej modlitby. Všetko v Cirkvi sa rodí a rastie v modlitbe. A reformy, ktoré sa niekedy navrhujú bez modlitby, nepokračujú, zostávajú prázdnou škrupinou, keď nevedú vojnu proti Cirkvi spolu s jej nepriateľom.
Svetlo, silu a cestu viery si môžeme udržať len vďaka modlitbe. Modlitba kresťana je totiž olejom do lampy viery. Skutočne, a Preto sa musíme nielen modliť, ale aj učiť, ako sa modliť, vychovávať k modlitbe.
Na zamyslenie nad dôležitosťou vokálnej modlitby (modlitby, ktorú sa mnohí z nás naučili v detstve, najmä modlitbu Otče náš) pápež hovorí: "Božské Slovo sa stalo telom a v tele každého človeka sa slovo vracia k Bohu v modlitbe."
Pokračuje: "Slová sú naše stvorenia, ale sú aj našimi matkami a istým spôsobom nás formujú.
Slová modlitby nás bezpečne vedú temným údolím, smerujú nás k zeleným lúkam bohatým na vodu, robia nám slávnosť pod očami nepriateľa, ako nás učí žalm recitovať (porov. Ž 23)".
Odtiaľ môžeme prejsť k meditácii, ktorá nám umožňuje stretnúť sa s Ježišom pod vedením Ducha Svätého. A od meditácie ku kontemplatívnej modlitbe. (porovnaj Generálna audiencia, 5-V-2021)Ten, kto podobne ako svätý kúr z Arsu cíti, že naňho hľadí Boh.
Kontemplácia, ktorá sa stotožňuje s láskou, nie je v protiklade ku kresťanskej činnosti, ale je jej základom a zárukou jej kvality.
A na tému kontemplácia, ktorá je cieľom každej kresťanskej modlitby.František trvá na tejto škole srdca, ktorou je modlitba.
"Kontemplácia nezávisí od očí, ale od srdca.. A práve tu prichádza do hry modlitba ako akt viery a lásky, ako "dych" nášho vzťahu s Bohom. Modlitba očisťuje srdcea tým aj objasňuje pohľad a umožňuje nám vidieť realitu z iného uhla pohľadu". (porovnaj Generálna audiencia, 5-V-2021)
Kresťanská modlitba je boj (porovnaj Generálna audiencia, 12. mája 2021) niekedy tvrdé a dlhé, niekedy s veľkou tmou. Y mnohí svätí dali múdre rady. Ale aj tak je to boj, ako v prípade robotníka, o ktorom nám hovorí Francisco, ktorý sa vydal vlakom do svätyne v Lujáne, aby sa celú noc modlil za svoju chorú dcéru, ktorá sa zázračne uzdravila.
Medzi prekážkami modlitbyktoré by sme mohli nazvať obyčajnými, rozptýlenie, suchopárnosť a lenivosť (porovnaj Generálna audiencia, 19. mája 2021). Treba proti nim bojovať s ostražitosťou, nádejou a vytrvalosťou.Aj keď sa niekedy na Boha "hneváme" a ako deti sa stále pýtame prečo.
V evanjeliu sú prípady, keď je jasné, že Boh čaká, aby nám splnil to, o čo prosíme. To, čo nesmieme stratiť, je istota, že budeme vypočutí. (porovnaj Generálna audiencia, 26-V-2021). Môže sa dokonca zdať, že Boh Otec Ježišovu modlitbu v Getsemani nepočuje, ale je potrebné trpezlivo čakať do tretieho dňa, keď nastane vzkriesenie.
"Nezabúdajme - zdôrazňuje pápež - že to, čo podporuje každého z nás v živote, je Ježišova modlitba za každého z nás.Otca, s menom, priezviskom, pred Otcom, ukazujúc mu rany, ktoré sú cenou našej spásy. (...)
Podporované Ježišovou modlitbou sa naše nesmelé modlitby vznášajú na orlích krídlach a stúpajú k nebu." (Všeobecná audiencia, 2-VI-2021).
V súlade s láskou musíme vytrvať v modlitbe. (porovnaj Generálna audiencia, 9-VI-2021)a vedieť, ako ju skĺbiť s prácou.
"Čas strávený s Bohom oživuje vieru, ktorá nám pomáha pri konkrétnej realizácii života, a viera zasa živí modlitbu, a to bez prestávky. V tomto kruhu medzi vierou, životom a modlitbou sa udržiava oheň kresťanskej lásky, ktorý od nás Boh očakáva." (Tamtiež).
Ježišova veľkonočná modlitba za nás (porovnaj Generálna audiencia, 16-VI-2021) bol najintenzívnejší v kontexte jeho umučenia a smrti: pri poslednej večeri, v Getsemanskej záhrade a na kríži.
Skrátka, nielen sa modlíme, ale aj "Ježiš sa za nás modlil". "Boli sme milovaní v Ježišovi Kristovi a aj v hodine jeho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania bolo za nás obetované všetko." Z toho musí prameniť naša nádej a sila ísť vpred a celým svojím životom vzdávať Bohu slávu.
V skutočnosti nás Duch Svätý týmto spôsobom uvádza a nastavuje na samotnú "citlivosť" Boha. A týmto spôsobom nás Duch Svätý uvádza a nastavuje na samotnú "citlivosť" Boha.
Ramiro Pellitero Iglesias, Profesor pastorálnej teológie na Teologickej fakulte Navarrskej univerzity.
Publikované v časopise "Cirkev a nová evanjelizácia".
