Vnútorný život kresťana je stotožnený s jeho vzťahom s Kristom.. No tento život prechádza cez Cirkev a naopak: náš vzťah s Cirkvou nevyhnutne prechádza cez náš osobný vzťah s Kristom. V tomto Kristovom tele sa všetci členovia musia pripodobniť Kristovi, "kým sa v nich nesformuje Kristus" (Gal 4, 9).
Z tohto dôvodu, hovorí Druhý vatikánsky koncil a Katechizmus Katolíckej cirkvi, "sme začlenení do tajomstiev jeho života (...), sme spojení s jeho utrpením ako telo so svojou hlavou. Trpíme s ním, aby sme s ním boli oslávení" (Lumen gentium, 7; KKC 793).
Tajomstvo Kristovho kríža, a teda aj kresťanský zmysel utrpenia, sa objasní, keď si uvedomíme, že je to Duch Svätý, ktorý nás spája v mystickom tele (Cirkvi). A to až do takej miery, že každý kresťan by raz mal byť schopný povedať: "Na svojom tele dopĺňam, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho Telo, ktorým je Cirkev" (Kol 1, 24). A to preto, aby sme sprevádzali Pána v jeho hlbokej a úplnej solidarite, ktorá ho viedla k tomu, že zomrel za nás, na zadosťučinenie a vykúpenie za hriechy všetkých ľudí všetkých čias.
Židovka, filozofka, kresťanka, mníška, mučeníčka, mystička a spolupatrónka Európy. Verí, že človek prirodzene uteká pred utrpením. Tí, ktorí v utrpení nachádzajú potešenie, môžu tak robiť len neprirodzeným, nezdravým a deštruktívnym spôsobom.
A píše: "Po zmierení môže túžiť len ten, koho duchovné oko je otvorené nadprirodzeným súvislostiam svetových udalostí; to je však možné len u ľudí, v ktorých žije Kristov Duch, ktorí prijímajú jeho život, silu, zmysel a vedenie ako údy hlavy" (E. Stein, Werke, XI, L. Gelber a R. Leuven [eds.], Druten a Freiburg i. Br.-Basel-Viedeň 1983).
Na druhej strane však dodáva, že vykúpenie nás ešte viac spája s Kristom, tak ako je spoločenstvo hlbšie zjednotené, keď všetci pracujú spoločne, a ako sú údy tela stále silnejšie zjednotené vo svojej organickej interakcii. A z toho vyvodzuje prekvapivo hlboký záver:
9. augusta, na sviatok svätá Edita Steinováktorého svedectvo o konverzii z judaizmu na katolicizmus sa dotklo tisícov veriacich.
Ale keďže "byť jedno s Kristom je naše šťastie a byť jedno s ním je naše požehnanie na zemi, láska ku Kristovmu krížu nijako neodporuje radosti z nášho božského synovstva" (froher Gotteskindschaft). Pomáhať niesť Kristov kríž prináša silnú a čistú radosť.A tí, ktorým je to dovolené a ktorí sú toho schopní, stavitelia Božieho kráľovstva, sú tými najpravdivejšími Božími deťmi (tamže).
Ako pečať (posilnenie a potvrdenie) toho, že Opus Dei je skutočne od Boha a že sa zrodilo v Cirkvi a pre službu Cirkvi, zažil svätý Josemaría v prvých rokoch diela ťažkosti a zároveň svetlá a útechy od Boha.
Po rokoch napísal: "Keď mi Pán dal tie rany, okolo roku tridsaťjeden, nerozumel som tomu. A zrazu, uprostred tej veľkej horkosti, tie slová: Ty si môj syn (Ž II, 7), ty si Kristus. A ja som mohol len opakovať: Abba, Pater, Abba, Pater, Abba, Abba, Abba, Abba, Abba! Teraz to vidím v novom svetle, ako nový objav: ako človek s pribúdajúcimi rokmi vidí ruku Pána, božskej Múdrosti, Všemohúceho. Vďaka tebe som pochopil, Pane, že mať Kristov kríž znamená nájsť šťastie, radosť. A dôvod - vidím ho jasnejšie ako kedykoľvek predtým - je tento: mať kríž znamená stotožniť sa s Kristom, byť Kristom, a teda byť Božím dieťaťom" (Meditácia, 28. apríla 1963, cit. podľa A. de Fuenmayor, V. Gómez-Iglesias a J. L. Illanes, El itinerario jurídico del Opus Dei. Historia y defensa de un carisma, Pamplona 1989, s. 31).
Ježiš trpí za nás. On nesie všetky bolesti a hriechy sveta. Aby prekonal nesmiernosť zla a jeho následkov, vystupuje na kríž ako "sviatosť" umučenia lásky, ktorú pre nás prežíva Boh.
Ako ovocie kríža a v mene Otca nám Ježiš dáva Ducha Svätého, ktorý nás spája vo svojom mystickom tele a dáva nám život, ktorý pochádza z prebodnutého Srdca. A On nás vlastne pozýva, aby sme svojím životom doplnili (jeho väčšia časť sú malé a obyčajné veci), čo chýba Kristovmu utrpeniu v tomto tele, ktoré tvoríme spolu s ním, v Cirkvi, a pre toto telo.
Preto "to, čo človeka uzdravuje, nie je vyhýbanie sa utrpeniu a útek pred bolesťou, ale schopnosť prijať utrpenie, dozrieť v ňom a nájsť v ňom zmysel prostredníctvom zjednotenia s Kristom, ktorý trpel s nekonečnou láskou" (Benedikt XVI., Spe Salvi, 37).
Pred dvoma rokmi, na sviatok Povýšenia svätého kríža, František v homílii v Santa Marte (14. IX. 2018) povedal, že kríž nás učí, že v živote je zlyhanie aj víťazstvo.. Musíme byť schopní tolerovať a trpezlivo znášať porážky.
Dokonca aj tie, ktoré zodpovedajú našim hriechom, pretože On za nás zaplatil. "Znášajte ich v Ňom, proste o odpustenie v Ňom", ale nikdy sa nenechajte zviesť tým spútaným psom, ktorým je diabol. A poradil nám, aby sme boli doma ticho, 5, 10, 15 minút pred krížomMalý krížik na ruženci: pozrite sa naň, pretože je to určite znamenie porážky, ktoré vyvoláva prenasledovanie, ale je to aj "Naše znamenie víťazstva, pretože tam zvíťazil Boh".
Potom môžeme premeniť (naše) porážky na (Božie) víťazstvá.
Ramiro Pellitero Iglesias
Profesor pastorálnej teológie na Teologickej fakulte Navarrskej univerzity.
Publikované v Cirkev a nová evanjelizácia.
