Keď sledujeme stopy, ktoré nás upozorňujú na Božiu existenciu, a získavame dôveru obrátiť sa k nemu, robíme prvé kroky k nezabudnuteľnému priateľstvu, ktoré nám prinesie veľkú stabilitu a pokoj, pretože sa môžeme s dôverou oprieť o toho, ktorý nikdy nesklame.
Boh nás vyhľadáva a hovorí s nami ako s priateľmi a očakáva, že mu odpovieme svojím priateľstvom, že mu budeme veriť, že sa budeme snažiť pochopiť, čo nám hovorí, a že bez výhrad prijmeme, čo nám navrhuje.
Viera je odpoveďou na Božie pozvanie komunikovať s ním a tešiť sa z jeho spoločnosti. Vierou človek podriaďuje Bohu celú svoju inteligenciu a vôľu, prestando asentimiento a lo que Dios ha revelación y decidiendo vivir de modo coherente con esas verdades.
Je to však rozumný postoj, je veriaci človek, človek so zdravým rozumom, ktorý podriaďuje svoju inteligenciu tomu, čo mu niekto iný hovorí, alebo vkladá svoje rozhodnutia do rúk niekoho iného?
Viera je predovšetkým osobným priľnutím k Bohu, a zároveň neoddeliteľne slobodný súhlas so všetkou pravdou, ktorú Boh zjavil.
Je pravda, že by bolo márne a nesprávne vkladať takúto vieru do stvorenia, ale je to tak aj s Bohom? Skutočnosť vecí zásadne závisí od odpovede na jednu otázku, ktorá je základná: Existuje Boh, alebo neexistuje? Ak neexistuje a je len ideologickým konštruktom, nemalo by to zmysel. Ale čo ak existuje?
Povedzme, že rozhodnutie dať tento súhlas je riskantné, pretože nie je možné intelektuálne kontrolovať celú realitu. Vyžaduje si to cvičenie v dôvere, niečo podobné, ako keď človek, ktorý to nikdy predtým nerobil, skočí do bazéna. Vidí iných ľudí, ktorí sa tam kúpu a užívajú si, ale prvý dojem je, že ak sa ponorí, pôjde na dno a utopí sa.
Požičať súhlas viery nemožno čakať, že nájdeme matematický dôkaz Božej existencie a každej pravdy, ktorú zjavil. Je to riziko, a preto si vyžaduje pomoc, ktorú musíme prijať zvonka. Viera je Boží dar, nadprirodzená cnosť, ktorú Boh vlieva. Para dar una respuesta positiva a lo que Dios ha revelado es necesaria la gracia de Dios, que se adelanta y nos ayuda, junto con el auxilio interior del Espíritu Santo, que mueve el corazón, lo dirige a Dios, abre los ojos del espíritu y concede a todos gusto en aceptar y creer la verdad. Así lo enseña el Concilio Vaticano II (Dei Verbum, č. 5) a Katechizmus Katolíckej cirkvi (n.153).
Pápež Benedikt XVI. hovorí o svätom Tomášovi Akvinskom, že je príkladom harmónie, ktorá by mala existovať medzi vierou a rozumom.
Avšak nie je v rozpore so slobodou človeka ani s jeho inteligenciou, ak dôveruje Bohu a prijíma ním zjavené pravdy. Ya en las relaciones humanas no es contrario a nuestra propia dignidad creer lo que otras personas nos dicen sobre ellas mismas y sobre sus intenciones, y prestar confianza a sus promesas (como, por ejemplo, cuando un hombre y una mujer se casan). Nos fiamos de nuestros padres cuando somos pequeños, nos fiamos de nuestros maestros y de lo que dicen los manuales. Nos fiamos de lo que leemos en la prensa, escuchamos en la radio o vemos en la televisión. No tenemos tiempo ni posibilidad de contrastar experimentalmente todo la información de vamos recibiendo. En la vida normal casi todo lo que sabemos es porque nos hemos fiado de alguien. Así que dôverovať Bohu nie je v rozpore s našou dôstojnosťou.
Dôvod viery nespočíva v tom, že zjavené pravdy sa javia ako pravdivé a zrozumiteľné vo svetle nášho prirodzeného rozumu. Veríme vďaka autorite samotného Boha, ktorý zjavuje a ktorý nemôže oklamať seba ani nás.
Aj v reálnom živote si musíme overiť aspoň časť toho, čo nám niekto povie, a overiť si, či je to hodnoverné, aj keď to často nemôžeme dokázať. Veda napreduje viac indukciou ako matematicky dokázanou dedukciou.
Z tohto dôvodu sa tiež Je rozumné, že sa chceme dozvedieť viac a hlbšie preniknúť do toho, čo nám hovorí viera. Ako zdôraznil svätý Anzelm, "viera je o porozumení". Katolíckej viere je vlastné, že veriaci túži lepšie spoznať toho, v koho vložil svoju vieru, a lepšie pochopiť, čo mu bolo zjavené.Preto nech sa všemožne snaží čo najviac priblížiť k pochopeniu tajomstiev zjavenia.
Viera a rozum nie sú nezlučiteľné skutočnosti, ale vzájomne sa dopĺňajú. Správne vedený vedecký výskum nikdy nebude v protiklade s vierou, pretože profánne skutočnosti a skutočnosti viery majú svoj pôvod v tom istom Bohu.
Francisco Varo Pineda
Riaditeľ výskumu
Navarrská univerzita
Teologická fakulta
Profesor Svätého písma
