Páter Pio, taliansky kapucín (1887-1968), kanonizovaný v roku 2002 Jánom Pavlom II. Svätý Pio z PietrelcinyTento svätý kňaz dostal mimoriadny duchovný dar slúžiť všetkým mužom a ženám svojej doby. Tento dar poznačil jeho život a naplnil ho utrpením, a to nielen fyzickou bolesťou spôsobenou stigmami, ale aj morálnym a duchovným utrpením, ktoré mu spôsobovali tí, čo ho považovali za blázna alebo podvodníka.
V skutočnosti tento svätec pomohol tisícom ľudí vrátiť sa k viere, obrátiť sa a priblížiť sa k Bohu. Otec Pio vykonal úžasné uzdravenia. A predpovede, ktoré je ťažké overiť, ako napríklad tú, ktorú urobil samotnému Karolovi Wojtylovi a predpovedal mu budúci pápežský úrad. Francúz Emanuele Brunatto si pripísal rovnaký dar proroctva, vďaka ktorému sa z času na čas dozvedel, čo sa stane. Je to Ježiš," vysvetlil Otec Pio- ktorý mi niekedy dáva čítať svoj osobný zápisník...".
Pri svätej omši 16. júna 2002 na Námestí svätého Petra vo Vatikáne Ján Pavol II. potvrdil, že "...kanonizácia sv.Otec Pio bol štedrým rozdávateľom Božieho milosrdenstvaVšetkým sa dal k dispozícii prijatím, duchovným vedením a najmä udeľovaním sviatosti pokánia. Aj ja som mal v mladosti tú česť využívať jeho dostupnosť pre kajúcnikov. Služba spovednice, ktorá je jedným z charakteristických znakov jeho apoštolátu, priťahovala do kláštora San Giovanni Rotondo nespočetné zástupy veriacich."
Vzťah medzi Páterom Piom a svätým Jánom Pavlom II. vyplýva nielen zo skutočnosti, že beatifikačné a kanonizačné obrady kapucínskeho rehoľníka sa konali počas pontifikátu poľského pápeža, ale aj z toho, že v roku 1948 sa Karol Wojtyla stretol s Páterom Piom v San Giovanni Rotondo.
V apríli 1948 sa Karol Wojtyla, čerstvo vysvätený kňaz, rozhodol stretnúť s otcom Piom. "Išiel som do San Giovanni Rotondo, aby som sa stretol s otcom Piom, zúčastnil sa na jeho svätej omši a ak to bude možné, išiel s ním na spoveď.
Toto prvé stretnutie bolo pre budúceho pápeža veľmi dôležité. Po rokoch to vyjadril v liste, ktorý vlastnoručne napísal v poľštine otcovi gvardiánovi kláštora San Giovanni Rotondo: "Osobne som sa s ním rozprával a vymenil si s ním niekoľko slov, bolo to moje prvé stretnutie s ním a považujem ho za najdôležitejšie."
Keď páter Pio slávil eucharistiu, mladý Wojtyla si osobitne všimol mníchove ruky, na ktorých mal stigmy pokryté čiernym chrastou. "Na oltári v San Giovanni Rotondo sa napĺňala obeta samotného Krista a počas spovede otec Pio ponúkol jasné rozlišovanie a jednoduchý, oslovuje kajúcnika s veľkou láskou".
Mladý kňaz sa zaujímal aj o vredy otca Pia: "Jediná otázka, ktorú som mu položil, bola, ktorý vred mu spôsobuje najväčšiu bolesť. Bol som presvedčený, že je to tá na srdci, ale páter Pio ma prekvapil, keď povedal: 'Nie, najviac ma bolí tá na chrbte, tá na pravom boku.
Táto stránka šieste zranenie ramenaako to, čo Ježiš vydržal niesť kríž alebo patibulum na ceste na Kalváriu. Bola to bolesť, ktorá "bolela najviac", pretože hnisala a "lekári ju nikdy neliečili".
V liste zo 17. novembra 1962 stálo: "Ctihodný otče, prosím vás o modlitbu za štyridsaťročnú matku štyroch dcér, ktorá žije v Krakove v Poľsku. Počas poslednej vojny bola päť rokov v koncentračných táboroch v Nemecku a teraz je vážne ohrozená na zdraví, dokonca na živote, pretože má rakovinu.
Modlite sa, aby Boh na príhovor Panny Márie preukázal milosrdenstvo jej a jej rodine. In Christo obligatissimus, Carolus Wojtyla".
Mons. Wojtyla, ktorý bol v tom čase v Ríme, dostal správu o vážnej chorobe Wanda Poltawska. Keďže bol presvedčený, že modlitba otca Pia má u Boha zvláštnu moc, rozhodol sa mu napísať a požiadať ho o pomoc a modlitby za túto ženu, matku štyroch dcér.
Tento list prišiel otcovi Piovi prostredníctvom Angelo BattistiAngelo, úradník vatikánskeho štátneho sekretariátu a správca Domu utrpenia (Casa Alivio del Suffering). On sám rozpráva, že po tom, ako mu otec Pio prečítal jeho obsah, vyslovil slávnu vetu: "Tomuto nemôžem povedať nie!" a dodal: "Angelo, uschovaj si tento list, pretože jedného dňa bude dôležitý."
O niekoľko dní neskôr žena podstúpila nové diagnostické vyšetrenie, ktoré ukázalo, že rakovinový nádor úplne zmizol. O jedenásť dní neskôr jej Ján Pavol II. opäť napísal list, tentoraz ako poďakovanie.
V liste stálo: "Ctihodný otče, žena, ktorá žije v Krakove v Poľsku, matka 4 dievčat, sa 21. novembra pred operáciou náhle uzdravila. Ďakujeme Bohu a tiež vám, ctihodný otče.
Vyjadrujem úprimné poďakovanie v mene pani, jej manžela a celej rodiny. V Kristovi, Karol Wojtyla, krakovský kapitulný biskup". Pri tejto príležitosti rehoľník povedal: "Chváľme Pána!
"Pozrite sa na slávu, ktorú dosiahol páter Pio, na jeho nasledovníkov, ktorých zhromaždil okolo seba z celého sveta. Ale prečo, pretože bol filozofom, pretože bol múdrym mužom, pretože mal prostriedky?
Nič také: pretože pokorne slúžil svätú omšu, od rána do večera chodil na spoveď a bol, ťažko povedať, zástupcom zapečateným ranami nášho Pána. Mužom modlitby a utrpenia. Pápež Pavol VI., február 1971.
Wojtyla sa do San Giovanni Rotondo vrátil ešte dvakrát. Prvýkrát ako krakovský kardinál v roku 1974 a druhýkrát, keď sa stal pápežom, v roku 1987. Počas týchto dvoch ciest navštívil telesné pozostatky otca Pia a modlil sa kľačiac pri hrobe kapucínskeho mnícha.
Na jeseň roku 1974 bol vtedajší kardinál Karol Wojtyla opäť v Ríme a "keďže sa blížilo výročie jeho kňazskej vysviacky (1. novembra 1946), rozhodol sa pripomenúť si toto výročie v San Giovanni Rotondo a osláviť Hmotnosť pri hrobe otca Pia. Kvôli viacerým nepriaznivým okolnostiam (1. novembra bolo mimoriadne daždivé počasie) sa skupina pozostávajúca z Wojtylu, Deskura a ďalších šiestich poľských kňazov zdržala nejaký čas a dorazila až večer okolo 21.00 h.
Žiaľ, Karol Wojtyla nemohol splniť svoje želanie sláviť omšu pri hrobe otca Pia v deň svojej kňazskej vysviacky. Urobil to teda na druhý deň. Stefano Campanella, riaditeľ Padre Pio TV.
Otec Pio "mal jednoduché a jasné rozlišovanie a ku kajúcnikom sa správal s veľkou láskou", napísal v ten deň Ján Pavol II. do knihy návštev kláštora v San Giovanni Rotondo.
V máji 1987 navštívil svätý Ján Pavol II., dnes pápež, hrob otca Pia pri príležitosti prvého stého výročia jeho narodenia.
Pred viac ako 50 000 ľuďmi Jeho Svätosť vyhlásila: "Moja radosť z tohto stretnutia je veľká, a to z viacerých dôvodov. Ako viete, tieto miesta sú spojené s osobnými spomienkami, teda s mojimi návštevami otca Pia počas jeho pozemského života alebo duchovne po jeho smrti, pri jeho hrobe."
Ján Pavol II. 2. mája 1999 blahorečil stigmatizovaného rehoľníka a 16. júna 2002 ho vyhlásil za svätého. V ten deň ho Ján Pavol II. kanonizoval ako svätého Pia z Pietrelciny. V homílii pri jeho svätorečení Ján Pavol predniesol modlitbu, ktorú zložil pre otca Pia:
"Pokorný a milovaný otec Pio: Nauč aj nás, prosíme ťa, pokore srdca, aby sme sa mohli zaradiť medzi evanjeliové deti, ktorým Otec prisľúbil zjaviť tajomstvá svojho kráľovstva.
Pomôž nám modliť sa bez únavy, s istotou, že Boh vie, čo potrebujeme, skôr než ho o to požiadame. Oslov nás pohľadom viery, ktorý dokáže v chudobných a trpiacich ľahko rozpoznať Ježišovu tvár.
Podporuj nás v hodine boja a skúšky, a ak padneme, daj, aby sme zakúsili radosť zo sviatosti odpustenia. Odovzdaj nám svoju nežnú úctu k Márii, Ježišovej Matke a našej Matke.
Sprevádzajte nás na našej pozemskej púti do šťastnej vlasti, kam dúfame prísť aj my, aby sme večne kontemplovali slávu Otca, Syna a Ducha Svätého. Amen.
Bibliografia
- Rozhovor La Brújula Cotidiana s riaditeľom televízie Padre Pio, Stefanom Campanellom.
- Rozhovor s poľským arcibiskupom Andresom Mariom Deskurom, 2004.
- Homília Jána Pavla II. Svätá omša, 2002.