Misia svätého Jozefa (porov. Mt 1,24) Na úvod spomenul sviatok Benedikta XVI. a dodal: "Sme mu nablízku v modlitbe, plní náklonnosti a vďačnosti". Svätý Jozef bol správcomČí je to správca? Márie a Ježiša; ale je to poručníctvo, ktoré je potom rozšírené na Cirkev.Ako zdôraznil blahoslavený Ján Pavol II: "Tak ako sa s láskou staral o Máriu a s radostným nasadením sa venoval výchove Ježiša Krista, aj jeho otcovstvo tiež stráži a chráni svoje mystické telo, Cirkev, ktorej je Svätá Panna postavou a vzorom". (Apoštolská exhortácia Redemptoris Custos, 1).
Pápež František sa ďalej pýtal: "Ako Jozef žije svoje povolanie strážcu Márie, Ježiša a Cirkvi? S neustálou pozornosťou voči Bohu, otvorený jeho znameniam, prístupný jeho plánu, a nie toľko svojmu.(...) Vie počúvať Boha, necháva sa viesť jeho vôľou, a práve preto je ešte citlivejší k ľuďom, ktorí sú mu zverení, vie realisticky čítať udalosti, je pozorný k svojmu okoliu a vie robiť najrozumnejšie rozhodnutia (...) Na Božie volanie odpovedá s disponovanosťou, s pripravenosťou".
Aquí se puede ver cómo San José de Nazareth uvádza do praxe pravdivé rozlišovanie Božej vôle"Znamenia časov" v zmysle, v akom o "znameniach časov" hovorí Druhý vatikánsky koncil. Inými slovami, znamenia pôsobenia Ducha Svätého, ktoré vnímame, keď sa na ne pozeráme s vierou a realisticky zhodnotiť danú situáciu a podľa toho sa rozhodnúť konať, a to z osobného aj cirkevného hľadiska, porovnaj Gaudium et spes, 4, 11 a 44.
Pápež zároveň poznamenáva, že, Jozefa "vidíme aj to, čo je stredobodom kresťanského povolania: Kristus.". A tak nás vyzýva: "Zachovajme Krista vo svojom živote, aby sme zachovali druhých, aby sme chránili stvorenie.
To všetko je škola pre kresťanov, najmä pre vychovávateľov a školiteľov.
Stráženie, upozornil pápež František, je však povolaním každého z nás: všetci musíme strážiť krásu stvorených skutočností; tu sa pripomína svätý František z Assisi, starostlivosť o ľudí okolo nás, "najmä o deti, starších ľudí, tých, ktorí sú krehkejší a ktorí často zostávajú na okraji nášho srdca".
Všetci sa musíme starať o členov rodiny, manželov, rodičov a deti, o priateľstvá. "Buďte správcami Božích darov", radí nám, pretože všetko je naozaj dar. Hovorí, že ak v tom zlyhávame, postupuje skaza a srdce vysychá.
Ak je správcovstvo zodpovednosťou každého z nás a ak ho chápu a praktizujú ľudia dobrej vôle, je najmä "tých, ktorí sú na zodpovedných pozíciách ekonomicky, politicky alebo sociálne". O Bohom stvorenú prírodu, životné prostredie, sa treba starať. Ale musíme začať od sebaAby sme mohli "strážiť", musíme sa starať aj o seba. Pamätajme, že nenávisť, závisť, pýcha a arogancia znečisťujú život.
Custodiar quiere decir entonces vigilar sobre nuestros sentimientos, nuestro corazón, porque ahí es de donde salen las intenciones buenas y malas: las que construyen y las que destruyen. Nesmieme sa báť láskavosti, ba dokonca ani nehy."Nie je to cnosť slabých, ale silných, ako svätý Jozef.
En efecto. De ahí la importancia de examinar la propia conciencia junto con una buena formación. Y si un sentimentalismo no integrado con la reflexión y la formación cristiana puede producir estragos, también los produciría una educación racionalista o voluntarista que no integrase los sentimientos y sus adecuadas, y necesarias, manifestaciones. Así lo expone Dietrich von Hildebrand, en su obra “El corazón: un análisis de la afectividad humana y divina” (Madrid 2009).
Keď pápež František predniesol homília pri otváracej omši svojho pontifikátu vyzval všetkých, aby boli strážcami stvorenia, ako bol svätý Jozef strážcom Svätej rodiny.
Pápež ďalej vysvetlil, v čom spočíva moc petrovskej služby:
"Nikdy nezabudnime, že skutočnou silou je služba, To je názov jednej z jeho kníh a že aj pápež, aby mohol vykonávať moc, musí čoraz viac vstupovať do služby, ktorá má svoj svetlý vrchol v kríži." Taká je sila lásky. Učíme sa to aj od svätého Jozefa.
A takto by sa mala vykonávať služba pápeža: "Musí sa zamerať na pokornú, konkrétnu, na vieru bohatú službu svätého Jozefa a podobne ako on, aby otvorili svoju náruč na ochranu celého Božieho ľudu a aby s láskou a nehou prijali celé ľudstvo, najmä tých najchudobnejších, najslabších a najmenších.to, čo Matúš opisuje v konečnom súde o dobročinnosti: hladnému, smädnému, cudzincovi, nahému, chorému, väzňovi (porov. Mt 25, 31-46).. Na záver poskytol ďalšiu lekciu: "Len ten, kto slúži s láskou, vie strážiť"..
V poslednej časti sa odvoláva na nádej, na ktorú sa Abrahám spoliehal (porov. Rim 4,18).. "Aj dnes, tvárou v tvár toľkým zhlukom sivej oblohy, musíme vidieť svetlo nádeje a sami ju dávať. Strážiť stvorenie, každého muža a každú ženu, pohľadom plným nehy a lásky, znamená otvoriť záblesk svetla uprostred toľkých mrakov; znamená to priniesť teplo nádeje."
Pre nás kresťanov "ako Abrahám, ako svätý Jozef, nádej, ktorú nesieme, má Boží horizontktorá sa nám otvorila v Kristovi, je založená na skale, ktorou je Boh".
Takto vysvetľuje titul pápeža, ktorý pochádza prinajmenšom od svätého Gregora Veľkého: "Sluha Božích služobníkov".
Ramiro Pellitero Iglesias
Profesor pastorálnej teológie na Teologickej fakulte Navarrskej univerzity.
Publikované v Cirkev a nová evanjelizácia.
