Uganda je jednou z krajín, kde je bežné narodiť sa do veľkej rodinyakokoľvek sa to môže zdať paradoxné. To je prípad Geralda Emanuela Ongodia, seminaristu v diecéze Soroti. Má desať súrodencov, troch chlapcov a sedem dievčat, z ktorých dvaja odišli k Pánovi.
Delí sa o to, ako jeho kňazské povolanie poznačila viera a hodnoty spoločenstva v jeho vlasti. Vo svojom svedectve tento seminarista vyzdvihuje dôležitosť pevnej duchovnej formácie, úzkeho vedenia a využívania technológií na premenu života.
Často sa stáva, že africká matka v ťažkých chvíľach zvažuje možnosť potratu, pretože je ťažké vychovávať toľko detí. Táto myšlienka napadla Geraldovu matku v čas zúfalstva.
"Vďaka Bohu, že tehotenstvo pokračovalo a dnes som tu s povolaním ku kňazstvu," hovorí Gerald s radosťou. Je vďačný aj za odhodlanie svojho otca, katechétu, a domnieva sa, že jeho povolanie má korene v týchto dvoch okolnostiach jeho života.
Jeho rodina pracuje na poliach a živí sa poľnohospodárstvom. Kvôli ekonomickým ťažkostiam, ktorými museli prejsť, ich rodičia naučili, aby vždy kráčali vpred tým, že budú bojovať, pracovať a všetko zverovať do Pánových rúk, ako aj vedieť sa podeliť o to málo alebo veľa, čo majú.
Gerald vstúpil do menšieho seminára svojej diecézy Soroti v Ugande vo veku 14 rokov. Teraz, vo svojich 28 rokoch, je v poslednom ročníku teológie, kam ho poslal jeho biskup. Cirkevné fakulty Navarrskej univerzityv Pamplone.
"Moji rodičia majú z môjho povolania veľkú radosť a veľmi sa za mňa modlia, aby mi Pán, ktorý ma povolal, pomohol byť dobrým a verným kňazom," vyjadruje sa dojato.
Uganda je krajina, ktorá má náboženskú slobodu, hoci, podobne ako na mnohých iných miestach, aj tu existujú napätia a súperenie medzi rôznymi náboženskými denomináciami.
Samostatným problémom je šírenie niektorých siekt. Gerald hovorí, že "hoci prevažuje katolicizmus, v mnohých častiach Ugandy sa presadili niektoré protestantské skupiny a nekatolícke náboženské hnutia. Sekty, ktoré majú tendenciu priťahovať ľudí, sa často prezentujú ako dynamickejšie, zameriavajú sa na materiálny blahobyt a prosperitu, ponúkajú liečiteľské služby a určité zázraky.
Toto sú niektoré z náboženských výziev, ktorým čelí jeho krajina, najmä jeho diecéza Soroti, ktorá sa nachádza na severovýchode Ugandy, v regióne, kde náboženský život zohráva kľúčovú úlohu.
"Moja diecéza je prevažne katolícka a podobne ako v mnohých iných regiónoch Ugandy, aj tu zohráva viera kľúčovú úlohu v každodennom živote ľudí. Náboženský život je do veľkej miery formovaný africkými tradíciami a liturgickými slávnosťami, ako sú krsty, svadby a pohreby," vysvetľuje Gerald.
Väčšina katolíkov v Soroti žije vo vidieckych komunitách, kde katolícky kostol nie je len miestom bohoslužieb, ale aj komunitným centrom sociálnej, vzdelávacej a duchovnej podpory..
Z tohto dôvodu farnosti organizujú množstvo aktivít, ktoré ponúkajú nielen duchovná formácia ale aj programy na pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú.
Ďalšou radosťou jeho diecézy je veľký počet mladých ľudí zapojených do farských aktivít.
"Moja diecéza však potrebuje viac nástrojov na zlepšenie vzdelávania, tak svetského, ako aj náboženského. Diecéza ponúka vzdelávacie programy, ale často čelí nedostatku zdrojov," lamentuje.
Problémom je aj prístup k zdravotnej starostlivosti, najmä vo vidieckych oblastiach. Aby prispeli k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, mnohí katolíci sa zapájajú do komunitných zdravotníckych projektov. Preto sa ich diecézy snažia zlepšiť ekonomické podmienky, poskytujú školenia zamerané na zručnosti a podporujú projekty rozvoja poľnohospodárstva. Predovšetkým však snívajú o výstavbe veľkej katedrály, čo je projekt, ktorý je v ich diecéze už v plnom prúde.
Soroti tiež potrebuje dobre vyškolených kňazov, ktorí by boli schopní byť náboženskými vodcami vo vidieckych komunitách.
V tomto zmysle je Geraldovi jasné, že v krajinách, ako je Uganda, čelia mladí kňazi v 21. storočí jedinečným výzvam, "ale majú aj osobitné príležitosti stať sa charizmatickými vodcami blízkymi ľuďom".
Je nadšený a túži po návrate do svojej krajiny využiť všetky získané poznatky v praxi, uvádza štyri vlastnosti, ktoré by mal mať dnešný mladý kňaz:
1. Pevná duchovná formáciaTeológia, ako aj sociálna a kultúrna realita ich komunity.
2. Empatia a blízkosť: byť duchovným sprievodcom a oporou, najmä pre tých najzraniteľnejších.
3. Technologické zručnosti: používanie digitálnych nástrojov na evanjelizáciu a kontakt s veriacimi.
4. Sociálna angažovanosť: podporovať spravodlivosť a blahobyt vo svojich komunitách.
Na záver tohto svedectva, o ktoré sa podelil s čitateľmi Nadácie CARF, Gerald Emanuel Ongodia ponúka niekoľko úvah pre nás Európanov o tom, čo sa môžeme naučiť od Afriky.
Podľa Geralda "sa Európa môže od Afriky, a najmä od Ugandy, veľa naučiť, aby bola živšia v náboženskom komunitnom živote. Na mnohých miestach v Afrike má komunitný život hlboký zmysel. Africké komunity sú často veľmi úzko prepojené a majú silnú sieť vzájomnej podpory.
Upozorňuje tiež Európanov, že musíme posilniť svoju odolnosť voči ťažkostiam: "Napriek obrovským sociálno-ekonomickým problémom ľudia v Ugande a vo veľkej časti Afriky preukazujú pozoruhodnú odolnosť. Nádej a viera zohrávajú kľúčovú úlohu a ľudia si aj v ťažkých podmienkach udržiavajú silný zmysel pre spoločenstvo a vieru," hovorí.
Okrem toho sa pozrite aj na živú a živú duchovnosť a religiozitu Ugandy. Pre tohto mladého ugandského seminaristu sú liturgické slávenia, piesne a tance autentickými prejavmi viery, ktoré by sme my, európski kresťania, mohli znovu objaviť, aby sme posilnili naše spojenie s Bohom.
A nakoniec prepojenie medzi vierou a každodenným životom: "Na mnohých miestach v Afrike nie je viera niečo oddelené od každodenného života, je zakorenená vo všetkých každodenných činnostiach. To môže Európanov inšpirovať k tomu, aby si viac uvedomovali, ako môže byť spiritualita praktickým sprievodcom v každodennom živote," uzatvára Gerald a na záver sa podpisuje s poďakovaním dobrodincom a darcom nadácie CARF, ktorí mu umožňujú plniť jeho sen o vzdelávaní.
Marta Santínnovinár špecializujúci sa na náboženstvo.
