"V období dospievania a ranej puberty ma mnohí ľudia pozývali, aby som sa pridal k mládežníckej alebo bohoslužobnej skupine, a moja odpoveď bola vždy rovnaká: veľmi pekne ďakujem, ale nie. V tom čase môjho života som nevidel všetko dobré, čo mi Boh mohol ponúknuť. V tom čase svojho života som nevidel všetko dobré, čo mi Boh mohol ponúknuť.
V súčasnosti má 33 rokov, je seminaristom v diecéze Tabasco (Mexiko), študuje na Navarrskej univerzite, žije a vzdeláva sa v Medzinárodný seminár Bidasoa (Pamplona). Je si vedomý, že na evanjelizáciu v postmodernej spoločnosti 21. storočia je potrebná dobrá príprava, najmä v Mexiku, krajine so silnými katolíckymi koreňmi, kde sa presadzuje aj protestantizmus.
"Jednou z hlavných evanjelizačných potrieb nielen v mojej diecéze, ale v celej krajine je, ako evanjelizovať tvárou v tvár početným protestantským skupinám, ktoré sa rozrastajú."
Podľa jeho skúseností je potrebné začať v rodinách, katechizovať a oboznamovať s krásou Božieho slova. "Aby sa to dosiahlo, farnosti musia viac podporovať misionárskeho ducha vo vlastných komunitách (čo sa aj robí), ale treba ho oveľa viac propagovať, a tak spolu s účasťou celého spoločenstva priblížiť Boha tým, ktorí ho ešte nepoznajú alebo sa od neho dokonca vzdialili."
Tento seminarista je presvedčený o tom, že v situácii, keď sa množia protestantské alebo antiklerikálne skupiny, je potrebné, aby každý katolík bol svedkom katolíckej viery, a ako navrhuje, aby sa začalo v rodinách.
"Rodiny sú domácimi cirkvami, kde sa začína pestovanie viery, ako aj tých hodnôt, cností, náuky a zvykov, ktoré postupne formujú charakter a osobnosť každého z jej členov."
Jesús je presvedčený, že ak sa katolícka viera bude žiť v každej rodine, jej svedectvo bude odpoveďou antiklerikálnym skupinám, ktoré sa snažia útočiť na Cirkev. "Toto nie je vojna medzi katolíckou vierou a protestantskými sektami, ale ako katolíci máme veľkú zodpovednosť a osvietení svetlom viery musíme získať čo najlepšiu prípravu, aby sme mohli čeliť novým výzvam tejto doby.
Tento seminarista, ktorý sa chce stať kňazom, odovzdáva svoju vlastnú skúsenosť s tým, čo sa naučil v rodine. Je najmladší z troch bratov a vyrastal s podporou svojej rodiny, ktorá je základným faktorom toho, že sa stal človekom, akým je dnes, vždy ruka v ruke s Bohom v každom projekte svojho života.
"Dobré časy môjho detstva sú plné súrodeneckých vzťahov, hier, zábavy, vzájomnej ochrany. Niečo dobré na mojom detstve je aj to, že som sa odmalička neustále učil, čo mi rodičia vždy vštepovali, čo ma charakterizuje celý život."
Spomína tiež, že dospievanie bolo jedným z najlepších období jeho života, pretože začal osobnostne rásť a dozrievať. "Na mojom dospievaní je dobré to, že som si definoval svoj spôsob bytia, vedel som rozlíšiť dobré od zlého a predovšetkým dôveru, ktorú vo mňa a mojich súrodencov mali moji rodičia. Ďakujem rodičom, ktorí mi vždy dávali výchovu založenú na hodnotách, vytvárali vo mne a v mojich súrodencoch zmysel pre zodpovednosť, obetavosť a úsilie vo všetkých našich aktivitách," hovorí seminarista.
Jeho rodičia ho podporovali v najdôležitejšom momente jeho života: vstúpil do seminára vo veku tridsať rokov, po profesionálnej kariére a stabilnom zamestnaní, vždy s dôverou v Božiu vôľu, ktorá "ma volá, aby som prekročil svoje schopnosti a štedrým spôsobom vrátil Bohu všetko, čo mi počas môjho života dal".
Snom tohto seminaristu je evanjelizovať mladých ľudí v Mexiku. "Je tu niečo, čo ma naozaj zaráža, a to, že mládež v Mexiku, napriek zmenám, ktoré sa udiali v posledných rokoch, je mládež, ktorá má hlas a dáva o sebe vedieť, je to mládež, kde je jasne vidieť, že keď je jednota a všetci sa spájajú k rovnakému záujmu, dokážu dosiahnuť ciele, ktoré si stanovili, je to mládež, kde je veľa nádeje, najmä v týchto časoch moderny."
Podľa jeho názoru, to, čo je potrebné na priblíženie mladých ľudí ku katolíckej viere, je dať im a umožniť im väčšiu účasť vo farnostiach.Je veľmi dôležité, aby sa cítili ako súčasť cirkvi, aby sa zapojili do aktivít a aby sa v nich vytvoril postoj lásky a zodpovednosti nielen za službu, ktorú vykonávajú, ale aj za Boha.
"Rodiny sú však základom pre dosiahnutie tohto cieľa, pretože práve v nich sa rozvíja láska k Bohu, ako aj láska k Cirkvi," zdôrazňuje Jesús.
Aký musí byť seminarista a kňaz 21. storočia Jesús Eduardo? "Podľa môjho názoru musí mať veľkú lásku a oddanosť tomu, k čomu ho Boh povolal; musí mať zmysel pre angažovanosť a zodpovednosť, nech je kdekoľvek; musí byť pevný vo všetkých oblastiach svojej formácie, čo mu umožní čeliť výzvam, ktoré naša Cirkev má a bude mať v budúcnosti."
Okrem toho považuje za potrebné, aby si súčasní seminaristi a kňazi udržiavali neustálu permanentnú formáciu, aby dokázali reagovať na potreby a starosti Božieho ľudu, pretože máme pred sebou budúce generácie, ktoré sa na to veľmi dobre pripravujú.
"Seminarista v 21. storočí nesmie uhasiť plameň svojho povolania tvárou v tvár tomu, čo mu ponúka svet, ktorý by ho mohol odkloniť od toho, k čomu bol povolaný. Musí mať vždy na pamäti dôvod, prečo sa rozhodol nasledovať Boha, a aby sa nebáli súženia, ktoré môžu zažiť".
Jesús Eduardo Flores uzatvára: "odpovedať na Božie volanie je a bude jednou z najobohacujúcejších skúseností, ktoré poznačia život seminaristu, ktorý nikdy nezabudne na všetko svoje úsilie počas celej formácie a odrazí sa v jeho službe Cirkvi a celému Božiemu ľudu ako kňaza".
Na záver chcem povedať, že Ježiš je veľmi vďačný všetkým dobrodincom Nadácia CARF ktorí mu umožnili štúdium v Pamplone. "Ďakujem dobrodincom za ich štedrosť a za ich modlitby, pretože tým, že pomáhajú seminaristom, ako som ja, pomáhajú mnohým kresťanským spoločenstvám na celom svete. Zachovávam vás vo svojich modlitbách.
Marta Santín, novinár špecializujúci sa na náboženstvo.
