Predovšetkým skutočnosť svätého Jozefa a spoločenstva svätých (2-II-2022). "Spoločenstvo svätých je práve Cirkev". (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 946). Nemyslí tým, že svätí prijímajú, povedal pápež žartovne a pripomenul tak odpoveď, ktorú dostal ako dieťa. Svätí, ktorí sú v nebi, sú našimi orodovníkmi u Boha, našimi patrónmi, patrónmi Cirkvi. (pretože možno nesieme jeho meno) alebo bratia a sestry, ktorým môžeme byť oddaní a ku ktorým sa môžeme správať s dôverou. Okrem toho spoločenstvo svätých je aj Cirkev na púti na zemi, ktorú tvoria spravodliví aj hriešnici.
V tomto bode pápež poukázal na to, čo nazval krásnou definíciou Cirkvi: "Cirkev je spoločenstvo spasených hriešnikov". A dodal: "Nikto nemôže byť vylúčený z Cirkvi, všetci sme spasení hriešnici. Na jednej strane všetci kresťania tvoria (duchovne) jedno telo s Kristom. (porov. 1 Kor 12 12; 26-27)Sme s ním v spoločenstve skrze vieru a krst. A to je spoločenstvo svätých.
Z toho vyvodil tri dôsledky: po prvé, solidaritu v dobrom i zlom: "Nemôžem byť ľahostajný k druhým, pretože všetci sme súčasťou jedného tela, v spoločenstve. V tomto zmysle aj hriech jedného človeka vždy ovplyvňuje všetkých a láska každého človeka ovplyvňuje všetkých.
Po druhé: kresťania "sú navzájom zviazaní hlbokým spôsobom a toto puto je také silné, že ho ani smrť nemôže pretrhnúť", takže spoločenstvo svätých zahŕňa aj zosnulých [ktorí sú v očistci].
Po tretie: spoločenstvo svätých zahŕňa aj hriešnikov, kým sú na zemi, dokonca aj "tých, čo zapreli vieru, čo sú odpadlíci, čo prenasledujú Cirkev, čo zapreli svoj krst, (...) rúhačov, všetkých". Krstom sme všetci bratia, ktorých spája puto, ktoré na zemi nemôže nič a nikto zničiť.
Ako totiž zdôrazňuje Druhý vatikánsky koncil (porov. Lumen gentium, č. 14 a 15), hriešnici, ak sú pokrstení, "patria" do spoločenstva svätých, ktorým je Cirkev, nedokonalým alebo neúplným spôsobom. A ak nie sú pokrstení, sú "zasvätení" do tajomstva Cirkvi a istým spôsobom sú s ňou spojení do tej miery, že hľadajú pravdu a žijú dôsledne v láske.
Predposledná katechéza bola o Svätý Jozef, patrón dobrej smrti (9-II-2022). V súvislosti s vyššie uvedeným a so smrťou svätého Jozefa (ktorému v Nazarete predvídateľne pomáhali Panna Mária a Ježiš) František pripomenul pomoc, o ktorú my kresťania tradične prosíme svätého Jozefa vo chvíli smrti (porov. Benedikt XV., Motu proprio Bonum sane, 25-VII-1920).
V tomto bode svojej katechézy František poukázal na list emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý na prahu svojich 95. narodenín svedčil o svojom vedomí reality smrti: "Stojím pred temnotou smrti, pred temnými dverami smrti". A František zdôraznil: "Dal nám dobrú radu! Takzvaná kultúra "blahobytu" sa snaží eliminovať realitu smrti, ale pandémia koronavírusu ju opäť dramaticky zvýraznila.
Pripomínajúc drámu pandémie, zdôraznil, že "kresťanská viera nie je spôsobom, ako vyhnať strach zo smrti, ale pomáha nám čeliť jej"; osvetľuje toto tajomstvo svetlom, ktoré pochádza z Kristovho vzkriesenia (porov. 1 Kor 15, 12-14).
Pomáha nám dať mu pozitívny zmysel aj pre tento život, vidieť ho novými očami (nehromadiť materiálne statky, ale postoje a skutky lásky); nabáda nás, aby sme sa starali o chorých, "neodhadzovali" starých ľudí, aby mohli zomrieť v pokoji, čo najhumánnejším spôsobom, dnes už provokujú smrť (eutanázia) alebo pomáhajú samovražde. "Život je právo, nie smrť, ktorú treba privítať, nie ju zabezpečiť. A "začiatok a koniec života je vždy tajomstvom, tajomstvom, ktoré treba rešpektovať, sprevádzať, starať sa oň, milovať ho".
Na záver katechézy o svätom Jozefovi sa uvažovalo o Svätý Jozef, patrón univerzálnej Cirkvi (16-II-2022). František sa vrátil k základnému poslaniu svätého Jozefa chrániť a starať sa o Ježiša a Máriu, ktorí sú "najcennejším pokladom našej viery" (Pius IX., 1871).
V pláne spásy," zdôrazňuje pápež, "v kresťanskej tradícii nemožno Syna oddeliť od Matky", od tej, ktorá napredovala "na púti viery a verne zachovávala svoje spojenie so Synom až po kríž". (Lumen gentium, 58), ako nám pripomína Druhý vatikánsky koncil.
Dodáva, že "Ježiš, Mária a Jozef sú v istom zmysle prvotným jadrom Cirkvi". Aj my, ako píše v Patris corde, 5: "sa musíme vždy pýtať sami seba, či zo všetkých síl chránime Ježiša a Máriu, ktorí sú nám tajomne zverení na zodpovednosť, do našej starostlivosti, do našej opatery." V akom zmysle? V tom zmysle, že ako kresťania máme za úlohu strážiť a brániť život, srdce a prácu mužov a žien, ako aj Cirkev: "Byť kresťanom neznamená len prijať vieru, vyznávať vieru, ale chrániť život, svoj vlastný život, život iných, život Cirkvi."
Preto, "Každý hladný a smädný človek, každý cudzinec, každý migrant, každý človek bez šiat, každý chorý, každý väzeň je "Dieťa", ktoré Jozef stráži".. A od Jozefa sa tiež musíme naučiť, ako tieto dobrá "strážiť". (ktorí k nám prichádzajú s Cirkvou)Milovať Dieťa a jeho matku; milovať sviatosti a Boží ľud; láska k chudobným a k našej farnosti". (porovnaj Patris corde, 5).
"Dnes je to bežné, je to každodenná vec, kritizuje Cirkevpoukázať na nedôslednosti - je ich veľa - zdôrazniť hriechy, ktoré sú v skutočnosti našimi nedôslednosťami, našimi hriechmi, pretože Cirkev vždy je ľudom hriešnikov ktorí nájdu Božie milosrdenstvo".
"Pýtajme sa sami seba - vyzýva nás František - či v srdci milujeme Cirkev takú, aká je: Boží ľud na ceste, s mnohými obmedzeniami, ale s veľkou túžbou slúžiť a milovať Boha."
V skutočnosti," poznamenáva, "len láska nás robí schopnými hovoriť pravdu naplno, nestranne; hovoriť, čo je zlé, ale aj rozpoznať všetko dobro a svätosť, ktoré sú prítomné v Cirkvi, počnúc práve Ježišom a Máriou. Milovať Cirkev, strážiť Cirkev a kráčať s Cirkvou".
Ale," upozorňuje, "Cirkev nie je tá malá skupinka, ktorá je blízka kňazovi a všetkým rozkazuje, nie. Cirkev sme my všetci, všetci. Cirkev sme my všetci, všetci. Na ceste. Strážte sa navzájom, chráňte sa navzájom. Je to krásna otázka: keď mám s niekým problém, snažím sa ho chrániť, alebo ho hneď odsúdim, hovorím o ňom zle, zničím ho?" A František na záver prosí o príhovor svätého Jozefa za všetkých.
Ramiro Pellitero Iglesias
Profesor pastorálnej teológie na Teologickej fakulte Navarrskej univerzity.
Publikované v časopise "Cirkev a nová evanjelizácia".
