Esas convicciones cristianas de Fratelli tutti están recogidas en la referencia al concilio Vaticano II: “Los gozos y las esperanzas, las tristezas y las angustias de los hombres de nuestro tiempo, sobre todo de los pobres y de cuantos sufren, son a la vez gozos y esperanzas, tristezas y angustias de los discípulos de Cristo” (Gaudium et spes, 1).
Por tanto, arranca desde una mirada al mundo que “es más que una aséptica descripción de la realidad”. Fratelli tutti supone un “intento de buscar una luz en medio de lo que estamos viviendo”, una búsqueda abierta al diálogo y con el fin de “plantear unas líneas de acción” (56).
El método es el propio del discernimiento ético y pastoral, que trata, como indica la palabra, de distinguir el camino del bien para prekonaním rizík jednostranných polarizácií usmerniť osobnú činnosť v kontexte spoločnosti a kultúry.s.
Al tratar de la fraternidad y la amistad social, en Fratelli tutti, el Papa declara que se detiene en univerzálny rozmer bratstva. Nie nadarmo je jedným z kľúčových bodov dokumentu odmietnutie individualizmu. "Všetci sme bratia a sestry", členovia jednej ľudskej rodiny, pochádzame z jedného Stvoriteľa a plávame na jednej lodi..
. Globalizácia nám ukazuje, že je potrebné spolupracovať na podpore spoločného dobra a starostlivosti o život, dialóg a mier.
Fratelli tutti, sobre la fraternidad y la amistad social es una encíclica social, escrita desde las “convicciones cristianas”.
Aunque no falta el reconocimiento de los avances científico-tecnológicos y de los esfuerzos de muchos por hacer el bien –como se ha visto con ocasión de la pandemia–, la mirada se encuentra ante “tiene uzavretého sveta"(1. kapitola): manipulácia, nespravodlivosť a sebectvo, konflikty, strach a "kultúra múrov", xenofóbia a pohŕdanie slabými.
Sny sú zničené, chýba spoločný projekt a je zrejmé, že je ťažké reagovať na osobné a spoločenské krízy. "V tomto preplnenom svete, kde prevládajú individuálne záujmy, sme osamelí viac ako kedykoľvek predtým. a oslabuje komunitný rozmer existencie" (12).
To všetko je prejavom "zdôrazňovanie mnohých foriem individualizmu bez obsahu" (13) a deje sa to za "neprijateľného medzinárodného mlčania" (29). Aby sme prekonali cynizmus, vyplnili prázdnotu zmyslu života a vyhli sa násiliu, musíme, hovorí pápež, "obnoviť spoločnú vášeň pre spoločenstvo spolupatričnosti a solidarity" (36).
Ako reagovať na túto situáciu, ako dosiahnuť skutočnú otvorenosť voči svetu, t. j. ako dosiahnuť skutočnú otvorenosť voči svetu, t. j. skutočnú otvorenosť voči svetu, komunikácia, ktorá nás robí lepšími a prispieť k zlepšeniu spoločnosti?
Evanjelium predstavuje postava dobrého Samaritána (Kapitola 2: "Cudzinec na ceste”). En él nos queda claro que "la existencia de cada uno de nosotros está ligada a la de los demás: la vida no es tiempo que pasa, sino tiempo de encuentro" (n. 66).
Estamos hechos para plnosť, ktorú možno dosiahnuť len v láskeNie je možné žiť ľahostajne voči bolesti, nemôžeme dovoliť, aby niekto zostal "na okraji života". Táto stránka mali by sme byť pobúreníaž do bodu, kedy nás z nášho pokoja byť znepokojený ľudským utrpením" (68).
V našom živote je vždy príležitosť znovu začať žiť bratstvom. Na otázku "Kto je môj blížny?" nás Ježiš "nevyzýva, aby sme sa pýtali, kto sú tí, ktorí sú nám blízki, ale aby sme aby sa nám priblížili, naši susedia" (80).
To je dôvod, prečo žiadne ospravedlnenie otroctva, uzavretého nacionalizmu a zneužívania hacia los que son diferentes: "Es importante que la catequesis y la predicación incluyan de modo más directo y claro el sentido social de la existencia, la dimensión fraterna de la espiritualidad, la convicción sobre la inalienable dignidad de cada persona y las motivaciones para amar y acoger a todos" (86).
Otvorenie es palabra clave en Fratelli tutti. Para “myslenie a vytváranie otvoreného sveta(názov kapitoly 3), potrebujete "...".srdce otvorené celému svetu"(kapitola 4). Jednou zo záruk je otvorenosť voči transcendencii, otvorenosť voči Bohuotvorenosť voči Otec všetkýchBoh je láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu" (1 Jn 4,16).
František vyhlasuje: "Osobitne ma povzbudil veľký imám Ahmad Al-Tayyeb, s ktorým som sa stretol v Abú Zabí, aby som pripomenul, že Boh "stvoril všetky ľudské bytosti rovné v právach, povinnostiach a dôstojnosti a vyzval ich, aby žili spolu ako bratia medzi sebou" (Dokument o ľudskom bratstve pre svetový mier a spoločné spolužitie, Abú Zabí, 4. II. 2019) (5).
Pre kresťanov "viera napĺňa neslýchané pohnútky v poznaní druhého, pretože ten, kto verí, môže spoznať, že Boh miluje každého človeka nekonečnou láskou. y que ‘con ello le confiere una dignitidad infinita’ (Juan Pablo II, Mensaje a los discapacitados, 16-XI-1980)” (85). Prueba de ello es que “Cristo derramó su sangre por todos y cada uno, por lo cual nadie queda fuera de su amor universal” (Ib.).
V pozadí tohto univerzálneho rozmeru ľudského bratstva, ktorý chce pápež podporovať, je to, čo je skutočne hodnotné, pretože nie všetko má rovnakú hodnotu: "Kultúra bez univerzálnych hodnôt nie je pravou kultúrou" (Ján Pavol II., prejav z 2. februára 1987) (146). Pravda sa objavuje prostredníctvom múdrostiktorá zahŕňa stretnutie s realitou (cf. n. 47).
La verdad nevnucuje sa ani sa nebráni násilímale otvára sa v láske. Tiež pravda o ľudskej dôstojnosti: “la inalienable dignidad de cada persona humana más allá de su origen, color o religión, y la ley suprema del amor fraterno” (39). A la vez, vzťah lásky k pravde chráni ho pred tým, aby bol len sentimentalizmom, individualizmom alebo humanizmom uzavretým pred transcendenciou (porov. 184),
Skutočný dialóg (pozri kapitolu 6: "Dialóg a sociálne priateľstvo) nemá nič spoločné s obyčajným vyjednávaním za účelom súkromného zisku: "...".Hrdinovia budúcnosti budú tí, ktorí budú schopní prelomiť túto chorú logiku a rozhodnúť sa s úctou držať slovo pravdynad rámec osobnej účelnosti. Ak Boh dá, takíto hrdinovia sa potichu rodia v srdci našej spoločnosti" (202).
Dialóg nemá nič spoločné ani s manipulovaným konsenzom či nanúteným relativizmom: "... dialóg nie je záležitosťou tzv.Zoči-voči morálnym normám, ktoré zakazujú vnútorné zlo, neexistujú pre nikoho žiadne privilégiá ani výnimky.. Nie je rozdiel medzi tým, či sme pánom sveta alebo posledným z úbožiakov zeme: pred morálnymi požiadavkami sme si všetci úplne rovní" (Ján Pavol II., Enc. Veritatis splendor, 96) (209).
Je potrebné hľadať novú kultúru, ktorá obnovuje láskavosť. Vskutku, znovu začať od pravdy, spolu so spravodlivosťou a milosrdenstvom a s remeslom mieru (pozri kapitolu 7: "Mierový proces").Cesty opätovného stretnutia”). Por eso hay que oponerse a la guerra y a la pena de muerte. Y las religiones están llamadas a colaborar en primera línea en ese proyecto (cf. capítulo 8: "Náboženstvá v službe bratstva vo svete"). No se puede hacer callar a Boh ani v spoločnosti, ani v srdci človeka:
"Keď chcú v mene ideológie vyhnať Boha zo spoločnosti, skončíte s uctievaním modiela človek je okamžite stratený, jeho dôstojnosť je pošliapaná, jeho práva sú porušené" (274). My kresťania veríme, že v ňom nachádzame pravý zdroj ľudskej dôstojnosti a univerzálneho bratstva (porov. 277).
Ramiro Pellitero Iglesias, profesor de Teología pastoral de la Facultad de Teología en la Universidad de Navarra.
Publikované v Cirkev a nová evanjelizácia
