Pedro Santiago Méndez Cruz, študent Navarrská univerzita a Medzinárodný seminár BidasoaPeter nachádza vo viere v Boha silu prekonať nepriazeň osudu a potvrdiť svoje kňazské povolanie. Od detstva poznačeného láskou starých rodičov až po rozhodujúcu duchovnú skúsenosť v rekolekciách nás Pedro pozýva zamyslieť sa nad dôležitosťou kresťanskej formácie a cnosťami, ktoré musí kňaz 21. storočia pestovať.
"V Mexiku je 73 až 78 tisíc obyvateľov katolíkov, ale mám pocit, že sekularizmus, ktorý preniká do mojej krajiny, je spôsobený nedostatkom kresťanskej formácie. Mladí ľudia potrebujú poznať našu vieru, ktorá je úžasná," hovorí Pedro.
Podľa neho bez formácie, bez hlbokého poznania katolíckej viery sa mladí ľudia nechávajú chytiť do pasce módnych trendov, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, na ktoré sú mnohí bez kontroly napojení. "Niekedy sa necháme uniesť inými a začneme strácať svoje korene, kresťanské hodnoty a vieru, a to sa deje medzi mladými Mexičanmi. Slovami sú katolíci, ale svoju vieru nepraktizujú".
Pedro je mladý muž z diecézy Tabasco, ktorý nikdy nepoznal svojho biologického otca. Jeho matka otehotnela vo veku 18 rokov a musela pracovať, aby mohla vychovávať svojho syna. "Zostal som teda u starých rodičov z matkinej strany, čo je situácia, ktorá sa stáva mnohým deťom v Mexiku. Vďačím im za všetko: dali mi svoju lásku a vieru v Boha. Volám ich mama aj otec.
"Aj keď moja rodina nie je dokonalá a svojho biologického otca nepoznám, ďakujem Pánovi za všetko, čo mi dal. Dal mi adoptívneho otca, ktorý je mojím starým otcom," hovorí s dojatím a pokojom.
Jej matke sa neskôr narodila ďalšia dcéra, ktorá má teraz 16 rokov. "Bola jedným z najkrajších darov, ktoré mi Pán dal, sestrou."
Boli to jeho starí rodičia, ktorí ho naučili prvé modlitby a v šiestich rokoch ho vzali na hodiny katechizmu do farnosti, kde sa pridal aj k skupine ministrantov. Takto dozrieval vo viere v troch hlavných oblastiach: doma, v škole a vo farnosti.
Tak ako mnohí tínedžeri, aj on prežíval počas strednej školy rebelantské obdobie. Mal 13 alebo 14 rokov, keď čelil viacerým ťažkostiam v škole a zažil niekoľko problémov v rodine.
"Jedného dňa som sa rozprával so svojím farárom. Na jeho slová nikdy nezabudnem. Povedal mi, že si nevšímame, keď máme Boha vo svojom živote, že nevnímame, že nás vždy nenápadne vedie za ruku. Ale keď sa od neho vzďaľujeme, všímame si jeho neprítomnosť a život sa stáva iným.
Ak Ježiš nie je v našom živote, náš život je ničím. Ak je Ježiš v mojom živote, môj život má veľkú hodnotu. Potom som začal premýšľať o tom, čo chce Ježiš od môjho života. Uvedomil som si svoju chybu, svoje odvrátenie sa od Pána a vrátil som sa k nemu," hovorí Peter.
Keď skončil strednú školu, počas prvého ročníka Bachillerato si uvedomil, že Pán od neho niečo žiada, hoci si nebol istý, či je jeho povolaním byť kňazom.
"Môj farár ma vtedy povzbudil, aby som išiel na duchovné cvičenie, a tak som išiel. Na týchto rekolekciách som v istom okamihu zažil neopísateľný zážitok: cítil som, že som sám pred Pánom v Eucharistii, tvárou v tvár s ním, len on a ja. A On mi povedal: "Vezmi svoj kríž a nasleduj ma". Tam som si vyjasnil všetky svoje pochybnosti," rozpráva.
Vo veku 16 rokov vstúpil do nižšieho seminára svojej diecézy. Jeho starí rodičia boli nadšení.
Podľa neho kňaz 21. storočia musí byť okrem integrálnej formácie aj kňazom modlitby, ktorý nezanedbáva chvíle intimity s Bohom.
"To je najdôležitejšie, ale aj to, aby sme boli blízko veriacim, Božiemu ľudu. Je dôležité byť empatický voči ľuďom, počúvať ich, chápať ich a učiť sa od nich. To teraz objavujem v pastoračnej práci, ktorú som vykonával počas leta," hovorí tento mladý seminarista.
V živote kňaza je podľa neho nevyhnutná jedna cnosť: "Úprimnosť je životne dôležitá. Ak kňaz nie je úprimný, nebude dobrým kňazom. Žijeme vo svete, v ktorom je pre nás ťažké nechať sa sprevádzať. My kňazi potrebujeme aj iných, aby nás viedli a pomáhali nám.
Preto sú podľa Petra modlitba, empatia, učenie sa od druhých a nechať sa poučiť tými, ktorí vedia, základnými vlastnosťami, ktoré by si mal kňaz 21. storočia osvojiť.
Prežívať formáciu v seminári Bidasoa je niečo, čo si nikdy nevedel predstaviť. "Veľmi ma teší, že sa môžem podeliť o vieru a nádherné zážitky, ktoré prežívam v Španielsku, so svojimi bratmi seminaristami a s formátormi. Zdieľanie viery a vedomie, že som povolaný Bohom, ma napĺňa radosťou. Je to jedinečná formačná a životná skúsenosť," hovorí Pedro.
Je tu však aj niečo, čo ho desí, a to je kňazská samota. "Ak kňaz nie je pevný vo svojom povolaní a nie je presvedčený o tom, čím je, rutina môže zatemniť skutočný zmysel jeho poslania. Kňazi nesmú zostať sami".
Preto je podľa Petra potrebné zastaviť sa, vyhradiť si chvíle odpočinku a modlitby na pestovanie vzťahu s Bohom. Týmito slovami uzatvára toto stretnutie malých dôverníkov a ďakuje všetkým dobrodincom Nadácia CARF ktorí mu pomáhali pri štúdiu a odbornej príprave.
Marta SantínNovinár špecializujúci sa na náboženské informácie.
