Mon Carmelo pochádza z katolíckej rodiny so štyrmi súrodencami, ktorí sa vždy zúčastňovali na omši, modlili sa ruženec a každú nedeľu slávili Slovo. Do menšieho seminára vstúpil zo "zvedavosti", keď mal 12 rokov. "Nevedel som, že ide o seminár, kým som od svojho farára nepočul oznam, že sa koná skúška pre tých, ktorí chcú vstúpiť do nižšieho seminára. Tak som sa spýtal rodičov, či by som mohol urobiť skúšku a vstúpiť do školy. Bolo to pre nich prekvapenie," vysvetľuje.
Mons. Carmelo priznáva, že do seminára nastúpil bez jasných predstáv. A hoci niektoré veci boli pre neho ťažké, hovorí, že na tieto štyri roky v menšom seminári sa pozerá s radosťou: "Naučil som sa veľa vecí a tam Objavil som svoje povolanie ku kňazstvu. Zistil som, že Boh ma volá, aby som bol kňaz".
V tom čase mal 15 rokov a veľmi sa bál, ale veľmi dôveroval Pánovi. Zmätený vo svojej modlitbe prosil: "Urob mi to všetko jasné, Pane, urob mi to všetko jasné. Som veľmi mladý, neviem, čo mám robiť. Cítil som však tvoje volanie a prosím ťa, aby si mi pomohol naň odpovedať.
Pre tých, ktorí si myslia, že do seminára vstúpil príliš mladý, má odpoveď: "Ako hovorím, vstúpil som bez akéhokoľvek plánu stať sa kňazom. Musím však povedať, že roky štúdia filozofie boli jedny z najlepších v mojom živote. Moje povolanie ku kňazstvu začalo rásť. Začal som chápať Pánovo volanie".
Pretože Mon pochopil. potreba kňazov v ich diecéze, túžba ľudí po sviatostiach A v tej chvíli "som vedel a cítil, že Pán ma žiada, aby som sa stal kňazom. Preto som povedal ÁNO. Kto som, aby som odmietol jeho výzvu stať sa jeho nástrojom? Bezpochyby to bolo ÁNO s veľkou dôverou v Božie milosrdenstvo a milosť.
Dokonale si pamätá deň, keď povedal Pánovi "áno". "Raz v lete ma môj rektor poslal do dediny na veľmi vzdialenom ostrove, bez elektriny, bez ničoho. Bolo to veľmi ťažké, pretože pochádzam z veľkého mesta a nebol som zvyknutý žiť bez prostriedkov. Pán farár ma tam poslal, aby som učil ľudí modliť sa, sprevádzal ich, učil katechézu, viedol hodiny katechizmu pre mladých i starších a predovšetkým pomáhal sláviť svätú omšu, pretože v tejto dedine sa eucharistia slávi len raz za dva mesiace. Na tom ostrove som povedal áno Pánovi.
"Takmer každý deň mám krsty. Počas prvých troch týždňov môjho diakonského pôsobenia na Filipínach som pokrstil viac ako 50 detí.
Následne ho biskup poslal študovať na Medzinárodný seminár Bidasoa kde pôsobí už štyri roky.
"Bolo to niekoľko nádherných rokov a zažil som skvelé obdobie. Páčila sa mi rodinná atmosféra, náklonnosť formátorov, bratská láska zdieľaná medzi seminaristami, akademická úroveň, ktorá bola brutálna. Bol to veľkolepý zážitok. Do svojej diecézy Masbate som sa vrátil pripravený na všetko vďaka formácii, ktorú som dostal. Som veľmi vďačný za všetku pomoc, ktorú som v seminári Bidasoa dostal," hovorí.
Keď bude vysvätený za kňaza, biskup ho pošle do niektorej farnosti. "Mladí ľudia majú radi mladých, nových kňazov. Chcú vidieť kňazov, ktorí sú veľmi živí a majú pre nich veľké srdce. Podľa mňa musíte byť vždy veselí, veľa sa usmievať a byť vždy s nimi. Dve najdôležitejšie veci pri evanjelizácii mládeže sú úsmev a to, že ste tu vždy, keď vás potrebujú." potvrdzuje.
Je tiež presvedčený, že mladí ľudia musia cítiť, že ich Cirkev miluje a potrebuje. "Našou veľkou výzvou je urobiť z nich súčasť väčšieho spoločenstva veriacich vo farnosti. Nie je to ľahké. Ale so silou úsmevu a modlitby, Boh robí zázraky, pretože s nimi môžeme ľahko nadviazať rozhovor, ak vás vidia vždy veselého a šťastného," hovorí.
Mnohí tvrdia, že Filipíny sú najkatolíckejšou krajinou Ázie, baštou katolicizmu na tomto kontinente. Sekularizmus má však na krajinu aj vplyv. "Viac ako dva roky pandémie boli pre provinciu Masbate veľmi ťažké. Teraz sa zotavujeme z ekonomického aj kultúrneho hľadiska. V posledných rokoch, mladí ľudia sa odklonili od Cirkvi".
Aby sa tento trend medzi mladými zastavil, jeho farnosť pripravila evanjelizačný program, v rámci ktorého bude chodiť na ostrovy, do dedín a štvrtí, kde bude mladých ľudí sprevádzať a poskytovať im katolícku formáciu. "Je to veľká apoštolská potreba. Takže nám nevadí ísť na odľahlé miesta a liezť po horách, aby sme mladým ľuďom poskytli katechézu," hovorí.
Ďalším problémom jeho diecézy je potreba kňazov. "Existuje mnoho miest kde ľudia veľmi túžia po sviatostiach, ale kvôli malému počtu kňazov ich môžu navštíviť len raz za mesiac. Je mi veľmi ľúto toľkých ľudí, ktorí prijímajú Pána len raz za mesiac, pretože nemáme kňazov. To ma veľmi bolí.
Byť diakonom na Filipínach znamená pripravovať mimoriadnych vysluhovateľov svätého prijímania, ktorí im pomáhajú pri podávaní eucharistie v týchto vzdialených a stratených horských dedinách.
Okrem tejto pastoračnej práce sa Mon pripravoval aj na vyučovanie latinčiny v seminári svojej diecézy a vyučuje španielčinu na katolíckej univerzite vo svojej diecéze.
A niečo, čo ho napĺňa spokojnosťou, keďže bol na Filipínach vysvätený za diakona: "Takmer každý deň mám krst. Počas prvých troch týždňov vo funkcii diakona som pokrstil viac ako 50 detí.
Marta Santín
Novinár špecializujúci sa na náboženské informácie.
