Hoci smútok je jednou z najčastejších životných skúseností, vždy naň nie sme pripravení a neustále sa musíme učiť a prispôsobovať novým okolnostiam. Smútok sa netýka len smrti. Smútok je emócia alebo rôzne emócie, ktoré ľudské bytosti prežívajú, keď zažijú stratu akéhokoľvek druhu.
Na bolesť zo straty nie sú žiadni "odborníci", vždy má rozmer originality: v spôsobe, akým sa prejavuje, v jej príčinách a v rôznych reakciách, ktoré vyvoláva. Mnohokrát sa nám stáva, že hlboko trpíme z dôvodov a príčin, ktoré sme nikdy nečakali.
Svätý Otec Ján Pavol II.Ľudské utrpenie vzbudzuje súcit, ale aj rešpekt a svojím spôsobom aj strach. V skutočnosti je v ňom obsiahnutá veľkosť špecifického tajomstva [...] človek je vo svojom utrpení neuchopiteľným tajomstvom".
Táto ľudská skúsenosť nás núti hľadať pomoc u druhých a ponúkať im na oplátku našu podporu. Skúsenosť prekonávanie smútkunás učí venovať viac pozornosti druhým, ktorí trpia. Skúsenosť s bolesťou robí rozdiel medzi zrelým človekom, ktorý sa dokáže vyrovnať s prekážkami a ťažkými situáciami, a človekom, ktorý je unesený a pohltený vlastnou
Viera je najlepším útočiskom pre tých, ktorí musia prejsť procesom smútenia za stratou akéhokoľvek druhu a v akejkoľvek konkrétnosti. Viera nám dáva silu, pokoj a vyrovnanosť, ktoré sú potrebné na zmiernenie bolesti zo smútku.
"Ježišovo zmŕtvychvstanie dáva nielen istotu života po smrti, ale osvetľuje aj samotné tajomstvo smrti pre každého z nás. Ak budeme žiť zjednotení s Ježišom, verní jemu, budeme schopní s nádejou a pokojom čeliť aj prechodu smrti." (Pápež František, generálna audiencia 27. novembra 2013).
príde neúprosne. Aká prázdna márnosť je teda sústrediť svoju existenciu na tento život! Pozrite sa, koľko ľudí trpí. Niektorí, pretože sa končí, ju bolestne opúšťajú, iní, pretože trvá, ju považujú za nudnú... V každom prípade nie je miesto pre mylný pocit ospravedlnenia nášho prechodu na zemi ako konca.
Túto logiku musíme opustiť a zakotviť v inej logike: logike večnosti. Je potrebná úplná zmena: vyprázdnenie seba samého, egocentrických motívov, ktoré sú zastarané, aby sme sa znovuzrodili v Kristovi, ktorý je večný (...).Surco, 879)
Nebojte sa smrti. -Odteraz ju prijímajte štedro..., keď Boh chce..., ako Boh chce..., kdekoľvek Boh chce. -Nepochybujte o nej: príde v čase, na mieste a spôsobom, ktorý vám najviac vyhovuje..., ktorú vám pošle váš Otec-Boh. -Vitajte u našej sestry smrti! (Camino, 739).
Nadprirodzená vízia! Kľud! Pokoj! Pozerajte sa na veci, ľudí a udalosti... očami večnosti!
A tak každý múr, ktorý vám prekáža v ceste - aj keď je ľudsky povedané impozantný - len čo skutočne pozdvihnete oči k nebu, je to maličkosť!Forge, 996).
Výberom Vtelenia, Ježiš Kristus Chcel zažiť všetko ľudské utrpenie, aby nás naučil, že láska dokáže prekonať akúkoľvek bolesť. Smútok možno prekonať, ak sa pozrieme na Ježišov život a budeme nasledovať jeho kroky.
Bolesť je miestom stretnutia medzi radosťou z nádeje a potrebou modlitby. Kresťania prijímajú bolesť v nádeji na budúcu radosť. Plne si uvedomujú svoje limity a spoliehajú sa na pomoc, o ktorú prosia Boha v modlitbe.
Utrpenie je len časťou cesty, prechodným miestom; nikdy nie je konečnou stanicou. Modlitba sa tak stáva dôležitým momentom, v ktorom utrpenie nachádza svoj zmysel a s Božou milosťou sa stáva radosťou.
Modlitba je základnou podporou v procese vyrovnávania sa so stratou a jej prekonávania. Očisťujúci účinok modlitby sa realizuje, pretože zakaždým, keď sa človek modlí, zažíva Božie milosrdenstvo a podeliť sa o svoje obavy a problémy.
Na tejto ceste sú však momenty, keď skúsenosť bolesti formuje život človeka. Už nejde o to, či bolesť prijať alebo odmietnuť, ale naučiť sa vnímať utrpenie ako súčasť vlastnej existencie a ako súčasť Božieho plánu pre každého z nás.
Smútok nad stratou milovanej osoby je prirodzený a nevyhnutný. Prekonať ho však nie je ľahké a niekedy sa z rôznych dôvodov nájdu ľudia, ktorí v tomto smútku uviaznu. Z tohto dôvodu existuje mnoho katolíckych nadácií, ktoré ponúkajú podporu a organizujú skupiny, aby pomohli ľuďom vrátiť sa do života po smrti blízkej osoby a prekonať stratu.
Aby sme zvládli bolesť zo smútku, je potrebné uvedomiť si význam duchovné sprevádzanie v týchto ťažkých chvíľach. Neexistuje univerzálny recept, každý prípad je jedinečný a špecifický vzhľadom na jeho osobitosti.
Hovorí sa, že "bolesť pochádza z tela a utrpenie z duše", ale je potrebné pomôcť tým, ktorí ju sprevádzajú, aby boli pokojní a "v pokoji s Bohom", pretože tak "sa tento pokoj prenáša". Niečo, čo následne nejakým spôsobom uľahčí smútok.
Keď hovoríme o ľuďoch, ktorí prekonávajú smútok, kňazi zdôrazňujú jedno slovo: nádej. Nádej im pomáha znovu sa duchovne zorientovať, znovu nájsť svoje miesto, a to aj v náboženskej praxi, ktorú možno opustili. Treba im dať najavo, že Boh im neposlal bolesť, ktorú prežívajú, ale že ich miluje.
Preto pápež František vyzýva: "Neprestávajte hovoriť s naším Pánom a jeho Matkou, Pannou Máriou. Ona nám vždy pomáha".
Bibliografia:
Katechizmus Katolíckej cirkvi.
OpusDei.org
