Toto meno som dostal od svojich rodičov v čase môjho narodenia a krstu, Angel Alberto Cepeda Pérez, moji rodičia sú Angel Atilio Cepeda a Adriana del Carmen Pérez de Cepeda, ktorí sú manželmi už 47 rokov, ktorého plodom sú 4 deti (dve ženy a dvaja muži): Wendy Niraida Cepeda Pérez (47), Angel Atilio Cepeda Pérez (45), Jeidy Nidet Cepeda Pérez (43) a napokon ja (36), ktorého meno som už opísal na začiatku tohto odseku. Pochádzam zo San Francisca, obce San Francisco v štáte Zulia vo Venezuele, hoci som svoje detstvo a mladosť prežil v Casigua el Cubo, obci Jesús Maria Semprun v štáte Zulia, kde žijú moji rodičia, keďže práve v tomto meste boli vyhnaní pracovať ako vychovávatelia.

Vyrastal som v katolíckej rodine, kde som prežil šťastné detstvo v malom mestečku Casigua el Cubo, kde som absolvoval materskú školu a základnú školu v základnej škole, kde moja mama pracovala ako vychovávateľka. Potom som pokračoval v stredoškolskom štúdiu v inštitúcii, kde môj otec pracoval ako učiteľ geografie a bolívijskej katedry. Na konci štúdia mi rodičia umožnili pokračovať v univerzitnom štúdiu v meste Maracaibo, ktoré je hlavným mestom štátu Zulia.

Na druhej strane som v detstve aj v dospievaní cítil potrebu pomáhať ľuďom, najmä tým, ktorí sa ocitli vo zvláštnych situáciách.V 9 rokoch som pristúpil k prvému svätému prijímaniu vo farnosti Najsvätejšej Trojice v Casigua el Cubo, V 15 rokoch som pristúpil k svojmu konfirmácii pod rukami Mons. Ramira Diaza, ktorý bol predtým farárom tejto farnosti a bol vymenovaný za biskupa apoštolského vikariátu Machiques, teraz diecézy Machiques. V detstve a dospievaní som mal vždy blízko k misionárom oblátom Nepoškvrnenej Panny Márie. V tejto farnosti som v období dospievania krátky čas slúžil aj ako katechetický asistent, pričom som neprestával obdivovať kňazov a veľkú prácu, ktorú každý z nich vykonával.

V roku 2003 som začal študovať na Univerzite Dr. Rafaela Bellosa Chacína s cieľom získať titul inžiniera elektronika v oblasti telekomunikácií. Rafaela Belloso Chacína s cieľom získať titul inžiniera elektronika v oblasti telekomunikácií spomenúť, pričom som si v procese vzdelávania nechal niekoľko prestávok, pretože som cítil, že mi ešte niečo chýba, to ma úplne nenapĺňalo, v tejto prestávke počas štúdia som sa rozhodol na chvíľu pracovať, ale niečo mi v živote stále chýbalo, po čase som sa rozhodol pokračovať v štúdiu, aby som ho dokončil v roku 2012, hneď som začal pracovať s vládou štátu Zulia na 4 roky, čo mi poslúžilo na ľudský a profesionálny rast. V roku 2016 som sa rozhodol z tejto práce odísť do Caracasu, aby som mohol vykonávať svoju profesiu a ďalej rásť ako človek, ale zároveň som sa začal trochu približovať k Cirkvi.

V tomto zmysle som začal pomáhať kňazovi z arcidiecézy Caracas, ktorý mi dal na starosti správu sociálnych sietí farnosti Dobrého pastiera. Pri tejto príležitosti som využil príležitosť a zveril som sa farárovi so svojimi obavami o povolanie ku kňazstvu a on mi navrhol, aby som urobil sériu cvičení, ktoré by ma mohli priviesť k skutočnému rozlišovaniu, či som povolaný Bohom prostredníctvom kňazského povolania. Po vykonaní celého tohto rozlišovania mi otec povedal, že rozhodnutie povedať áno Pánovi je na mne: bol to pre mňa ťažký okamih, ale prežil som ho s veľkou radosťou a rozhodol som sa odpovedať na volanie, ktoré mi Boh adresoval. Biskupovi diecézy El Vigia - San Carlos de Zulia, Mons. Juanovi de Dios Peña Rojasovi, som sa predstavil s listami, ktoré mi doručil kňaz farnosti, v ktorej som vykonával službu, a s listami z Centra pre povolania arcidiecézy Caracas, pričom odpoveď som dostal o niekoľko dní neskôr. Bolo mi však povedané, že musím ísť do seminára inej diecézy, keďže naša diecéza nemá vlastný seminár a z tohto dôvodu nás biskup musí posielať na štúdium do iných diecéz. Bol som prijatý do seminára svätého Tomáša Akvinského v diecéze San Cristobal a tam som v rokoch 2017 - 2021 absolvoval propedeutické a filozofické štúdium.

Potom som dostal ponuku študovať teológiu na Pápežskej univerzite Santa Croce - túto príležitosť som s veľkou radosťou a vďačnosťou prijal - kde som v súčasnosti v prvom semestri Teologickej fakulty: je to veľká príležitosť pre formáciu budúcich pastierov Katolíckej cirkvi získať kvalitné vzdelanie, aké poskytuje táto univerzita, a pre mňa je veľkou radosťou, že môžem na túto príležitosť veľkodušne odpovedať, najmä vzhľadom na veľmi ťažkú situáciu v mojej krajine, v mojej milovanej Venezuele.

V súčasnosti Venezuela zažíva najmä sociálno-ekonomickú krízu spôsobenú vládou, ktorá zničila vzdelávací systém, hospodársky systém, výrobný systém a tiež ropný priemysel, hlavný zdroj príjmov národa, čo spôsobilo hospodársku infláciu, ktorá priviedla veľkú časť venezuelských rodín do úplnej chudoby, znemožnila mladým ľuďom vybrať si štúdium - keďže väčšina verejných univerzít bola zničená - a rodinám s obmedzenými zdrojmi znemožnila prístup k súkromnému vzdelávaniu. 

Okrem toho je tu totalita, pretože vláda kontroluje celý súdny, volebný a výkonný systém. V tomto zmysle neexistuje žiadna iná spravodlivosť ako tá, ktorú chce vláda zaviesť. Na druhej strane existuje aj veľký rozkol v opozičných politických stranách, čo zase neumožnilo vytvoriť stratégiu, ktorá by umožnila reagovať na národné problémy. 

Ešte viac cítim šťastnú vďačnosť Bohu za to, že ma povolal, aby som ho nasledoval, na čo vždy s veľkou radosťou odpoviem, aby som slúžil Cirkvi v mojej krajine, ktorá tak veľmi trpí. A zvlášť som vďačný dobrodincom CARF, Centro Academico Romano Foundation, ktorí mi dávajú možnosť študovať na takej slávnej univerzite Svätého kríža.