Timothy Katende je kňazom diecézy Kiyinda-Mityana v Ugande.
"Keď som bol ešte ministrantom vo farnosti s názvom Útočisko Panny Márie Hriešnej v Maddu (Uganda), môj vtedajší farár jedného dňa nadhodil myšlienku, či by sme po skončení základnej školy v roku 2005 nechceli vstúpiť do seminára.
Bol som s inými ministrantmi, ktorých táto myšlienka nezaujala, ale mňa áno, hoci som im to vtedy nepovedal.
Dlho som o tom premýšľala, a keď sme sa vrátili domov, povedala som to tete (po smrti rodičov som žila s tetou a strýkom), ktorej sa to veľmi páčilo, ale najprv sme museli chvíľu počkať, kým riadne skončíme základnú školu.Túto myšlienku som nosila v hlave celý posledný ročník základnej školy a počas prázdnin som ju pripomenula svojej tete a išli sme sa o tom spolu porozprávať s farárom.
Potom som urobil prijímacie skúšky do menšieho seminára a výsledky dopadli veľmi dobre. V decembri 2005 sme dostali list o prijatí do seminára Najsvätejšieho srdca v Mubende so zoznamom vecí, ktoré sme si museli kúpiť. Tam sme začali byť zúfalí, pretože sme nemohli zohnať všetky veci, ktoré sme potrebovali na prijatie do seminára. Zdalo sa nám to veľmi drahé a takmer sme to vzdali. Keď sme to však vysvetlili pánovi farárovi, ponúkol nám pomoc, kde sa len dalo.
V nedeľu po omši o tom farár hovoril s farníkmi, takže sme mohli niečo získať. Tak sme si mohli kúpiť nejaké učebné predmety a ja som mohol vstúpiť do seminára. A keď som vstúpil do seminára, teta a strýko a pán farár mi zaplatili školné ešte počas môjho pobytu v seminári a pamätám si, že som sa mnohokrát vrátil do domu, aby som si vybral peniaze.
Nepamätám si, že by som niekedy platil celé školné. Vždy to bolo na splátky vďaka rektorom seminára, ktorí chápali moju situáciu, a tak som mohol dokončiť šesť rokov nižšieho seminára v rokoch 2006 až 2011.
Preto vždy ďakujem Pánovi, ktorý sa o mňa tak dobre postaral, a tiež mojej tete a strýkovi a farárovi, ktorí ma podporovali z toho mála, čo mali, aby ma mohli podporovať v seminári. Tiež môjmu biskupovi, rektorom a formátorom, ktorí ma doteraz vždy formovali.
A ja vám z celého srdca ďakujem, že ste všestranne podporovali moje povolanie ku kňazstvu. Myslím, že bez vašej podpory by som sa nedostal tam, kde som teraz v piatom ročníku teológie na Navarrskej univerzite..
Ďakujem vám veľmi pekne a Boh vám vždy žehnaj.
