Rosemberg Augusto Franco Barrera je seminarista z diecézy Santa Rosa de Lima v Guatemale.
"Je to už päť rokov, čo som vstúpil do seminára v mojej krajine, veľmi dobre si pamätám, že pred vstupom som prešiel obdobím mnohých pochybností. Pracoval som v škole ako učiteľ na základnej škole, ale nikdy som neprestal chodiť na svätú omšu a navštevovať mládežnícku skupinu. Jedného dňa, keď som navštívil Najsvätejšiu sviatosť, som vonku stretol svojho starého učiteľa angličtiny, ktorý bol veľmi prekvapený, že idem do kostola, chudák, možno som sa tak zle správal, že mu pripadalo čudné, že idem navštíviť Ježiša.
Tento učiteľ sa ma spýtal: "Čo hovoríš Ježišovi v modlitbe?" Veľmi rozpačito som mu odpovedal: "Nič, neviem, čo mu mám povedať, len ho vidím." A on mi povedal: "Povedz mu, Ježišu, pomôž mi, aby som si ťa viac zamiloval." Od toho dňa sa moja modlitba vždy začína a končí takto. Pomohlo mi to jasnejšie počuť Božie volanie.
Čas plynul a cez Facebook som napísal svojmu farárovi o tom, čo som začal cítiť a nevidel som to jasne, a tak sa zrodilo sprevádzanie pre moje povolanie, od detstva som jasne cítil toto volanie, dokonca som sa hral na slávenie svätej omše, ale myslel som si, že je to detská ilúzia, ale Pán mal pre mňa všetko pripravené.
V roku 2015 som vstúpil do Národného veľkého seminára Nanebovzatia Panny Márie, kde som začal svoju formáciu. Musím povedať, že som veľmi vďačný svojej mame, pretože to bola ona, kto ma od malička privádzal bližšie k Bohu. V nej som videl a stále vidím veľkú lásku, ktorú mi Boh dáva, pretože ona sa mu vždy oddávala. Spomínam si na prvú milosť, ktorú mi Boh dal, keď som bol v seminári, že môj otec mohol milovať katolícku vieru a Najsvätejšiu Pannu Máriu.
V roku 2018 som ukončil filozofické štúdium a práve v tomto roku ma môj biskup pozval na štúdium na Navarrskej univerzite a na školenie v CIE Bidasoa. Nepopieram, že na začiatku som mal veľký strach z myšlienky, že opustím svoju rodinu a svoju krajinu, čo ma nútilo myslieť si, že bude lepšie povedať nie, ale v tomto pozvaní som videl výzvu od Boha, aby som viac dôveroval jeho plánom a menej svojim, a tak som svojmu biskupovi povedal áno.
Ako hovorí evanjelium: "Komu je mnoho dané, od toho sa veľa žiada." S týmto presvedčením som prišiel, ale predovšetkým v mojom srdci bola vždy veľká túžba po svätosti. Samozrejme, nie som svätý, mám pred sebou ešte dlhú cestu, ale tu doma, v Bidasoa, si vždy pripomíname, že svätým sa dá stať aj z obyčajného človeka. Keď som tu, cítim sa veľmi milovaný. Vidím bohatstvo Cirkvi, ktoré je zastúpené v tvárach mojich bratov, vidím univerzálnosť Cirkvi a v podpore dobrodincov lásku a dobročinnosť svätého Božieho ľudu, to ma motivuje k tomu, aby som naďalej štedrejšie odpovedal Pánovi."
