"VystĂșpil na vrch a zavolal k sebe tĂœch, ktorĂœch chcel, a oni priĆĄli k nemu. A ustanovil dvanĂĄstich, aby boli s nĂm a aby ich poslal kĂĄzaĆ„" (Mk 3,13-14).
TĂœmito slovami z evanjelia mĂŽĆŸem zhrnĂșĆ„ svoju dlhoroÄnĂș skĂșsenosĆ„. Vyrastal som v rodine, ktorĂĄ vyznĂĄvala kresĆ„anskĂ© hodnoty, a preto v prostredĂ, ktorĂ© bolo priaznivĂ© pre pestovanie povolania, akĂ© mi dal PĂĄn.
V roku 2007, keÄ som premĂœĆĄÄŸal o svojej budĂșcnosti a o tom, akĂ© povolanie si vybraĆ„ na univerzite, ma napadla obava, ktorej sa nedalo vyhnĂșĆ„. PrĂklad niektorĂœch kĆazov, ktorĂœch som poznal, a skutoÄnosĆ„, ĆŸe som sa aktĂvne zapĂĄjal do ĆŸivota farnosti, boli prostriedkom, ktorĂœ Boh pouĆŸil, aby ma povolal.
Tak sa stalo, ĆŸe som v roku 2008 bez dlhĂ©ho premĂœĆĄÄŸania vstĂșpil do seminĂĄra svojej diecĂ©zy.
Odvtedy sa zaÄalo veÄŸkĂ© dobrodruĆŸstvo.
Ako roky ĆĄkolenia plynuli, stĂĄle viac som si zamilovĂĄval svoje povolanie.
KeÄ mi v januĂĄri 2010 mĂŽj rektor navrhol, aby som pokraÄoval vo formĂĄcii v MedzinĂĄrodnom seminĂĄri Bidasoa, bolo to pre mĆa jasnĂ© znamenie od Boha, ĆŸe ma volĂĄ. Od septembra 2010 do jĂșna 2015 to boli skutoÄne nĂĄdhernĂ© roky. SkĂșsenosti z Bidasoa a akademickĂĄ formĂĄcia na Navarrskej univerzite mali hlbokĂœ vplyv na mĂŽj ĆŸivot.
18. aprĂla 2015 som bol v Pamplone vysvĂ€tenĂœ za diakona.
Po skonÄenĂ kurzu som sa ĆĄĆ„astne vrĂĄtil do svojej diecĂ©zy.
DĆa 19. decembra toho istĂ©ho roku som bol vysvĂ€tenĂœ za kĆaza. To bolo takmer pred piatimi rokmi."
"JedinĂ© slovo, ktorĂ© mi vychĂĄdza zo srdca, je Äakujem!
Äakujem ti, Pane, ĆŸe si ma povolal. A Äakujem tĂœm, ktorĂ svojĂm ĂșsilĂm a odriekanĂm umoĆŸĆujĂș formĂĄciu mnohĂœch kĆazov".
