Martín Fabián Miranda Gularte je kňazom diecézy Salto v Uruguaji.
Jeho povolanie sa začalo už v detstve, jeho rodina hovorí, že vždy hovoril, že chce byť kňazom, aj keď vlastne nevedel, čo to znamená.
Ako dieťa sa jeho rodina musela presťahovať do Argentíny a prvé, čo urobili, bolo, že ho zapísali do farskej školy, kde spoznal Ježiša a prehĺbil svoju vieru.
Toto začlenenie do života farnosti ho priviedlo k nadviazaniu priateľstva s farárom, ktorý mu neskôr pomohol v procese rozlišovania povolania. Kľúčová bola postava kňaza, ktorý vstúpil do seminára, keď mal len 13 rokov.
"V seminári som objavil to, čo sa stalo mojou druhou veľkou rodinou. Tá rodina, ktorá vyrástla okolo puta, ktoré nám dáva viera, okolo postavy otca Boha, ktorý nám dáva nekonečnú lásku.
Ako som rástol, rástlo aj moje priateľstvo s Ježišom.
Keď prišiel čas, vrátil som sa domov, do diecézy Salto v Uruguaji. Tam som ukončil štúdium v Medzidiecéznom seminári v Montevideu.
Opäť stretávam rodinu, seminárnu rodinu.
Dňa 6. apríla 2013 prišiel ten najzásadnejší okamih: moje zasvätenie kňazskému povolaniu, a teda aj moja vysviacka. Na ten deň si spomínam ako na veľmi výnimočný, nielen preto, že to bol taký dôležitý okamih. Ale aj preto, že ma sprevádzalo viac ako 1500 ľudí z diecézy. Vďaka tomu sa to stalo oslavou nielen pre mňa, ale pre všetkých v komunite.
Odvtedy až do tohto roku, keď ma môj biskup poslal pokračovať vo formácii do Ríma, som bol posledných sedem rokov kňazom vo farnosti.
Učil som sa byť kňazom, sprevádzal som ľudí, ich procesy viery a veľa som sa od nich naučil. Ale predovšetkým sa mi do srdca vryla oddanosť, láska k Ježišovi každého z nich a všetko, čo dali Cirkvi: ich služba, ich modlitba a ich oddanosť viere.
Tým, že som tu v Ríme, som odpovedal na volanie Boha, ktorý ma požiadal o novú výzvu, a ako každá nová výzva, aj táto znamená záväzok. Spolieham sa na Božiu milosť v tomto novom záväzku.
Niečo, čo som vo svojom živote objavil a čo ma sprevádzalo, je, že každý môj krok vždy sprevádzala Božia láska a tiež láska a obetavosť mnohých ľudí.
Nebol by som kňazom bez obetavosti mnohých ľudí, ktorí mi svojimi modlitbami, láskou a nasadením pomáhali na mojej ceste.
Chápem, že byť tu v Ríme je privilégium, ale je to aj vďaka mnohým ľuďom, ktorí ma sprevádzajú svojimi modlitbami, náklonnosťou a štedrosťou.
Celý svoj život zasväcujeme aj prehlbovaniu teologických vedomostí, ale nezabúdame, že náš život má zmysel dovtedy, kým ho dávame Bohu pre dobro našich bratov a sestier."
