Volám sa Jonathan Daniel Mendoza Martínez z diecézy Granada v Nikarague.
"Ako dieťa vždy túžil stať sa kňazom, pretože ho zaujímala najmä eucharistická liturgia. V nadväznosti na tento nepokoj v roku 2016 vstúpil do Menšieho seminára Granadskej diecézy.
Spočiatku s tým moji rodičia veľmi nesúhlasili, pretože mi hovorili, aby som študoval niečo iné a mal povolanie s príjmom. Ja som však rozmýšľal inak, že pôjdem a skúsim, čo je to seminár.
Po nejakom čase som zostal, a tak som išiel do hlavného seminára. Keď som tam bol, bola mi ponúknutá možnosť pokračovať v štúdiu mimo krajiny. Ďalšie rozhodnutie, ktoré sa mojej matke nepáčilo, hoci ma podporovala. Teraz si užívam túto skvelú skúsenosť, možnosť byť s ľuďmi z rôznych kultúr je šokujúca a zároveň náročná. Je to preto, že medzi množstvom rôznych kultúr a prostredí je to cvičenie v porozumení. Zároveň je to obohatenie, pretože tým, čím môžem prispieť ja, prispievajú aj oni mne. Preto je dôležité vážiť si a zároveň vedieť, že každý príbeh má niečo iné, ale zároveň niečo spoločné, čo umožňuje obohatenie skúseností. Hlavne preto, že nám to slúži nielen v týchto chvíľach, v ktorých sa formujeme, ale po celý zvyšok života. Je to skúsenosť, ktorá poznačí celý náš život, a to nás núti čeliť mnohým skutočnostiam, ktoré svet potrebuje upevniť. Z tohto dôvodu tí z nás, ktorí sme tu, prinášame veľkú výzvu pre svet a napokon aj pre Cirkev.
O tri roky neskôr, v roku 2019, mi zavolali moji formátori a povedali mi, že existuje možnosť dokončiť formačné štúdium v seminári Bidasoa a na Navarrskej univerzite, na čo som odpovedal, že by som chcel.
Od tej chvíle som sa vydal na cestu za novými skúsenosťami, od nasadnutia do lietadla, keďže v mojej krajine som cestoval len autobusom, až po spoznávanie inej krajiny mimo môjho kontinentu a s mnohými ľuďmi zo všetkých kontinentov, spoznávanie ich životov, ich radostí, ich ťažkostí...".
