"Som Jeevan Kumar Suravarapu z rímskokatolíckej diecézy Srikakulam. Študujem tretí ročník teológie na Pápežskej univerzite Svätého kríža (Pontifica Universita della Santa Croce).

Prejdime k môjmu príbehu. Narodil som sa 24. augusta 1998 v dedine Paathapatnam. Moji rodičia sú Bhaskar Rao Suravarapu a Parvathi. Sme malá, ale šťastná rodina, až kým môj otec neopustil tento svet v roku 2002. Vtedy som mal 4 roky.

Po jeho smrti sme zostali sami a nikto nám neprišiel na pomoc. Jediné útočisko sme našli v Pánovi Ježišovi Kristovi. Moja mama postupne začala chodiť do kostola a našla tam veľa útechy, ktorú nám nikto na tomto svete neposkytol. Tak sa začala naša cesta od hinduizmu ku kresťanstvu. Na začiatku nás naša kasta a hinduistická komunita vnímali s veľmi nízkou úrovňou praktizovania kresťanstva. Moja matka si však z nich nikdy nerobila ťažkú hlavu a pokračovala vo svojej viere. Od nej som sa naučil chodiť do
a slúžiť omše. V roku 2005 sme boli pokrstení a konečne sme začali našu kresťanskú cestu.
ako Božie deti a členovia Cirkvi.

Veci pokračovali. Každodenné boje pokračujú. Moja matka ako jediná živiteľka rodiny ma vychovávala s mnohými ťažkosťami, dala mi dobré vzdelanie, naučila ma viere. Z jej zbožných praktík a morálnych hodnôt som sa veľa naučil. Prax účasti na svätej omši vo mne iniciovala myšlienku stať sa kňazom a slúžiť Božiemu ľudu. Bolo to vo veku 13 rokov. To isté som vyjadril aj svojej matke. Tá moju túžbu prijala s radosťou, ale požiadala ma, aby som si vzal čas na rozmyslenie, pretože som bol príliš mladý na to, aby som urobil veľké rozhodnutie. Táto myšlienka však zostala v mojom srdci, keď som vyrástol.

Ďakujem Bohu za jeho iniciatívu v mojom živote a za povzbudenie starších a kňazov v tomto smere, ktoré ma dodnes posilňuje v mojom povolaní. V mojom povolaní zohrala kľúčovú úlohu moja matka. Veľmi jej ďakujem za jej odvážne rozhodnutie obetovať svojho jediného syna v službe Pánovi, čo pre typickú indickú ženu, ktorá prišla o manžela a teraz žije sama bez syna vo svojej blízkosti, nikdy nebolo ľahké.

Moje obdobie formácie na kňazstvo nebolo ľahké. Mal som isté ťažkosti s učením a dobiehaním vyučovaných predmetov, ale vďaka Božej milosti som ich prekonal.
Orientačný kurz som absolvovala 3 roky spolu so svetským štúdiom v Eluru. Boli to moje prvé roky v seminári, ktoré boli pre mňa ťažké, keďže som odišiel z domu. Tieto emócie však časom vyprchali a ja som sa dostal do ducha seminára a túžba stať sa kňazom bola čoraz silnejšia. Neskôr som absolvoval ročný kurz duchovného vedenia v regionálnom seminári svätého Pavla v Nuzvíde v Andhrapradéši.

Získal som dobré skúsenosti s priateľmi z rôznych diecéz našej provincie a veľa praktických skúseností s vierou, keď som v nedeľu vykonával pastoračnú službu v rôznych okolitých dedinách. To mi dalo predobraz toho, ako bude vyzerať pastoračná služba kňaza. Potom sa stalo niečo zvláštne a šokujúce, bol som požiadaný, aby som prerušil štúdium na kňazstvo. Nebola to moja vina, ale bola to rada, aby som si svoje prázdniny rozmyslel, keďže som bol jedináčikom svojich rodičov a v mysliach mojich formátorov sa objavili pochybnosti, že by ma to raz mohlo ovplyvniť v mojej kňazskej službe. Študoval som 3 roky svetské štúdium, pričom som zostal doma. V istom zmysle toto obdobie slúžilo ako obdobie silného rozlišovania môjho povolania.

Nakoniec sa táto fáza skončila povolávacím listom na opätovný vstup do seminára. Moja ďalšia fáza bola vo Vishakapatname, jednom z miest našej provincie, kde som študoval dva roky filozofiu. Tieto dva roky boli obdobím vážneho uvažovania a učenia sa.

Potom mi môj biskup, Najdôstojnejší Rayarala Vijay Kumar, povedal, že musím študovať teológiu v Ríme. Bol som veľmi šťastný a nikdy som si nemyslel, že budem študovať v Ríme, večnom meste. Univerzita poskytuje veľa príležitostí na učenie a rast v rôznych aspektoch. Cítim sa požehnaný, že tu môžem spoznávať kultúru a veľké kresťanské dejiny, ktoré sa udiali v priebehu storočí.

Na záver, a to je najdôležitejšie, vám, drahí dobrodinci, z celého srdca ďakujem za vašu pomoc a
podporu pre mňa. Vďaka ich láskavej pomoci bol môj pobyt šťastný a pokojný. Som tiež šťastná, že mám niekoho, kto na mňa myslí a modlí sa za mňa. Ubezpečujem vás o svojich neustálych modlitbách za vaše zdravie.
a prosperitu vo všetkých aspektoch".