Napĺňa ma radosť z pochopenia, že Boh naďalej vedie túto cestu služby a oddanosti.

Cleyver Josué Gómez Jiménez je seminarista z diecézy Punto Fijo vo Venezuele, študent tretieho ročníka bakalárskeho štúdia teológie na Navarrskej univerzite.

"Od svojich 15 rokov som začal chodiť do kostola na pozvanie niektorých mníšok (Misionárok farskej akcie), ktoré navštevovali moju farnosť.

Postupne mi Boh dával malé "úlohy" na ceste.

Bol som koordinátorom farskej mládežníckej skupiny, opakovateľom misijnej animačnej služby "Jovenmisión", diecéznym koordinátorom pastorácie mládeže a v tom čase som vyštudoval sociálnu komunikáciu a niekoľko rokov som pracoval v rozhlasových a televíznych médiách, ktoré prinášali náboženské programy.

V srdci som stále cítil nepokoj, chápal som, že Boh odo mňa žiada viac.

Po procese rozlišovania som sa 13. mája 2014, na sviatok Panny Márie Fatimskej, pod materinskou ochranou Panny Márie rozhodol prijať toto dobrodružstvo, na ktoré ma Boh pozýva, cestu ku kňazstvu!

 Vstúpil som do kňazského seminára San Ignacio de Antioquia v arcidiecéze Coro, aby som začal svoju cestu ku kňazstvu. Keď som ukončil štúdium filozofie, Boh ma opäť prekvapil prostredníctvom môjho biskupa, ktorý mi oznámil, že ma chce poslať študovať do Španielska, do medzinárodného seminára Bidasoa.

V tej chvíli sa vo mne miešali rôzne pocity, ale bezpochyby ma najviac napĺňala radosť z pochopenia, že Boh ma stále vedie na tejto ceste služby a oddanosti.

Priznám sa, že som si nikdy, ani v tých najdivokejších snoch, nemyslel, že budem môcť niekedy opustiť svoju krajinu, nieto ešte nastúpiť do lietadla, pretože moja rodina nemá veľké ekonomické zdroje a situácia v mojej krajine nie je najlepšia.

Napriek všetkému mi Boh začal otvárať cestu k splneniu tohto želania môjho biskupa, ktoré sa stalo aj mojím želaním.

Veľmi som sa tešil, keď som na internete videl videá o Bidasoa a zistil, aké bude toto požehnané miesto, kde ma Boh pozýva, aby som pokračoval v tvarovaní ako hrnčiar.

8. septembra 2019 som prišiel do Bidasoa, trochu smutný, že opúšťam svoju rodinu, ale Boh, ktorý sa nenechá predbehnúť vo veľkorysosti, mi dal ďalšiu veľmi veľkú a rôznorodú rodinu seminaristov a formátorov. Vďaka všetkému, čo som mohol zažiť vo formácii v Bidasoa, som posilnil svoju odpoveď na toto povolanie, ktoré mi Pán dal.

Dovolím si vám povedať anekdotu o niekom, koho mám veľmi rád a kto bol nepochybne protagonistom tohto procesu, o mojej malej nebeskej matke, Panne Márii. V roku 2012, dva roky pred mojím vstupom do seminára, som v novinách narazil na článok, ktorý hovoril o mariánskej úcte, mne vtedy neznámej, Panne Márii zo stĺpa.

Čítal som ju s veľkým nadšením a od toho dňa som sa stretával s knihami, recenziami, obrazmi, maľbami... Všetko o Panne Márii Pilarskej; pamätám si, že som zo žartu opakoval svojim priateľom, že Panna Mária Pilarská ma prenasleduje, pretože sa mi všade zjavuje.

Jedného dňa prišla na miesto, kde som pracoval, jedna pani a dala mi odznak Panny Márie Pilarskej, ktorý si kúpila v mariánskej svätyni v Španielsku.Poďakoval som jej a spomínam si, že som jej povedal, že tento odznak je najbližšie k tomu požehnanému miestu, a ona mi odpovedala, že ak ma Panna Mária sleduje, dá mi milosť, aby som jedného dňa navštívil to miesto, kde sa zjavila apoštolovi svätému Jakubovi.

O sedem rokov neskôr sa toto vytúžené stretnutie s Božou Matkou uskutočnilo v jej svätyni vďaka exkurzii v seminári Bidasoa. Tam som pochopil, že byť tu je milosť, ktorú mi Boh postavil na cestu, som si stále viac istý svojím povolaním a na jeho vyjadrenie rád používam výrok svätej Terézie z Lisieux: "Moje povolanie je Láska".

Ďakujem, že ste sa stali súčasťou môjho príbehu.