Krst, sociologický fakt

Rodičia robia veľa rozhodnutí bez toho, aby sa poradili so svojimi deťmi o otázkach, ktoré budú mať rozhodujúci vplyv na ich život.

Poskytujú im jedlo, oblečenie, teplo a náklonnosť skôr, než začnú používať rozum, bez toho, aby o to dobrovoľne požiadali, ale je to nevyhnutné na ich udržanie pri živote. Okrem pokrytia základných životných potrieb však robia aj veci, ktoré budú mať rozhodujúci vplyv na základné prístupy k životu.

Pomyslime napríklad na to, že sa s nimi rozprávame v určitom jazyku. Osvojenie si materinského jazyka je rozhodnutím rodičov, ktoré formuje spôsob vyjadrovania detí, ich najhlbšie kultúrne korene a dokonca aj veľmi špecifický pohľad na ich prístup k realite. Žiadny rozumný rodič by sa nerozhodol, že na svoje dieťa nebude hovoriť, kým nevyrastie, nepočuje viacero jazykov a samo sa nerozhodne, ktorý sa bude učiť. Jazyk je veľmi dôležitým kultúrnym prvkom vo vývoji ľudského života a odklad jeho osvojenia až do veku plnoletosti by bol veľmi vážnou škodou pre intelektuálny rozvoj nového človeka.

Podobá sa však rozhodnutie pokrstiť a začať formáciu viery tomu, že sa s deťmi rozprávame v ich rodnom jazyku?

Človek, ktorý nemá vieru a nevie, čo znamená existencia Boha, jeho dobrota, jeho spôsob pôsobenia vo svete a v ľuďoch, a ktorý nepozná hlbšiu skutočnosť krstu, si bude myslieť, že to s tým nemá nič spoločné, že jazyk je nevyhnutný a viera nie. To však neznamená, že jeho hodnotenie je rozumné, ale skôr to, že je spôsobené jeho kultúrnymi nedostatkami alebo dokonca predsudkami, ktoré mu bránia uvažovať na základe všetkých skutočných faktov.

Preto, aby sme sa mohli racionálne zaoberať všetkými faktormi súvisiacimi s touto problematikou, je potrebné Najprv je potrebné vedieť, čo znamená byť pokrstený, a potom zhodnotiť situáciu.

Čo zahŕňa krst

Boh pre každého človeka pripravil príbeh lásky, ktorý sa postupne odhaľuje v priebehu života. Pokiaľ máme s Ním blízky vzťah, tento príbeh sa nám zjaví a nadobudne svoju podobu. A prvým krokom k tomu, aby sa táto blízkosť stala účinnou, je krst.

Kresťanská viera považuje Krst ako základnú sviatosť, pretože je predpokladom prijatia akejkoľvek inej sviatosti. Spája nás s Ježišom Kristom, pripodobňuje nás k nemu v jeho víťazstve nad hriechom a smrťou.
V staroveku sa podával ponorením. Osoba, ktorá mala byť pokrstená, sa celá ponorila do vody. Tak ako Ježiš Kristus zomrel, bol pochovaný a vstal z mŕtvych, aj nový kresťan bol symbolicky ponorený do hrobu s vodou, aby sa zbavil hriechu a jeho následkov a znovuzrodil sa pre nový život.

Krst je v skutočnosti sviatosť, ktorá nás spája s Ježišom Kristom, uvádza nás do jeho spásnej smrti na kríži, a preto nás oslobodzuje od moci prvotného hriechu a všetkých osobných hriechov.a umožňuje nám spolu s ním povstať k životu bez konca. Od okamihu prijatia sa zúčastňujeme na božskom živote prostredníctvom milosti, ktorá nám pomáha rásť v duchovnej zrelosti.

Krstom sa stávame členmi Kristovho tela, bratmi a sestrami nášho Spasiteľa a Božími deťmi.

Sme oslobodení od hriechu, vytrhnutí z večnej smrti a od tohto okamihu určení na život v radosti vykúpených. "Krstom je každé dieťa prijaté do kruhu priateľov, ktorí ho nikdy neopustia ani v živote, ani v smrti. Tento kruh priateľov, táto Božia rodina, do ktorej je dieťa od toho okamihu začlenené, ho sprevádza neustále, aj v dňoch smútku, v temných nociach života; bude mu poskytovať útechu, pokoj a svetlo" (Benedikt XVI., 8. januára 2006).

Prečo Cirkev zachováva prax krstu detí

Táto prax siaha do dávnych čias. Keď prví kresťania prijali vieru a boli si vedomí veľkého Božieho daru, ktorého sa im dostalo, nechceli o tieto dobrodenia pripraviť svoje deti.

Cirkev naďalej zachováva prax krstu detí zo zásadného dôvodu: skôr ako si vyberieme Boha, on už vybral za nás. On nás stvoril a povolal, aby sme boli šťastní. Krst nie je bremeno, naopak, je to milosť, nezaslúžený dar, ktorý dostávame od Boha.

Kresťanskí rodičia od prvých storočí používali zdravý rozum. Tak ako matka dlho nerozmýšľala, či má dojčiť svoje novorodeniatko, ale nakŕmila ho, keď to dieťa potrebovalo, tak ako ho umyla, keď bolo špinavé, obliekla ho a zabalila do teplých šiat, aby ho ochránila pred nepriazňou zimy, tak ako sa s ním rozprávala a dávala mu lásku. 

Takto mu poskytli aj najlepšiu pomoc, akú potrebuje každá ľudská bytosť, aby mohla naplno rozvinúť svoj život: očistenie duše, Božiu milosť, veľkú nadprirodzenú rodinu a otvorenosť pre Božiu reč, aby po prebudení svojej citlivosti a inteligencie mohol kontemplovať svet svetlom viery, ktoré mu umožňuje spoznať skutočnosť takú, aká je.