Julio César Morillo Leal má 33 rokov a je členom Diecéza Cabimas, Venezuela. V Španielsku je už dva roky, pretože ho jeho biskup poslal študovať teológiu na Navarrskú univerzitu v Pamplone, aby na tejto univerzite a v medzinárodnom seminári Bidasoa získal integrálnu formáciu. V tomto svedectve rozpráva o svojom povolaní, o niektorých problémoch, ktorými prechádza jeho krajina, a o práci Katolíckej cirkvi vo Venezuele.
Dobrý deň, moje meno je Julio César Morillo LealMám 33 rokov a som z Diecéza CabimasVenezuela. Som najstarší z dvoch bratov zo skromnej rodiny. Odmalička sa mi dostávalo od rodiny veľkej pozornosti, pretože počas prvých rokov môjho života som vyrastal u starých rodičov v ich dedine.
Potom som odišla bývať k rodičom do mesta a tá zmena bola veľmi ťažká, pretože bolo málo chvíľ, keď sme mohli byť v pokoji. Moji rodičia si veľmi nerozumeli a keď som mala asi 15 rokov, situácia bola taká ťažká, že som dokonca uvažovala o odchode z domu, ale v tom čase sa rodičia rozviedli a ja som zostala žiť so sestrou a mamou.
Od tohto veku som musel prevziať určité povinnosti v domácnosti a stanoviť si rôzne ciele, ktoré ma viedli k tomu, aby som sa zameral na ich dosiahnutie s veľkým úsilím, odhodlaním a tvrdou prácou. Takto som si navrhol, čo chcem pre svoj život, a tento plán som nasledoval, až kým som ho nedosiahol.
Rozhodol som sa študovať inžinierstvo, pretože mám vášeň pre čísla, a preto boli moje sny založené najmä na absolvovanie inžinierskeho štúdia aby potom mohol nielen pracovať v odbore, ale aj vyučovať na univerzitnej úrovni.
Pokiaľ ide o moje povolanie Musím povedať, že každý má svoj vlastný príbeh a prijíma Pánovo volanie nasledovať ho osobitným spôsobom. V mojom prípade som od mladosti patril k rôznym hnutiam a apoštolským skupinám v Cirkvi v mojej krajine, ako napríklad Jovenmisión, Pastoral Juvenil, Cursillos de Cristiandad, Legión de María a najmä k jednej, Venezuelské rodinné stretnutiakde som niekoľko rokov slúžil Bohu.
Zaujímavé je, že toto hnutie sa zameriava na rodinu a v osobnom záväzku vytvoriť budúcu rodinu. To bola cesta, ku ktorej smeroval môj životný projekt, pričom som vždy cítil, že Božia prítomnosť v mojom profesionálnom projekte, čo ma presvedčilo, že to je to, čo Boh chce pre mňa.
Vyštudoval som za ropného inžiniera a vykonával som svoju profesiu v tejto oblasti a ako univerzitný profesor. Bol som na vrchole svojej profesionálnej kariéry: moja rodina bola veľmi spokojná s výsledkami, ktoré som dosiahol. Moji priatelia obdivovali moje úspechy v takom mladom veku.
Myslela som si, že ma to urobí úplne šťastnou, ale v skutočnosti to tak nebolo. Cítil som sa trochu prázdny a zároveň som cítil, že som povolaný k niečomu inému, takže som sa musel sústrediť na to, aby som to objavil.
Bol to pre mňa šok, keď som si uvedomil, že môj projekt napriek doterajšiemu úspechu zlyhal, a vtedy som keď som sa s pomocou svojho duchovného vodcu pustil do hľadania Začal som tým, že som sa rozhodol zveriť svoju budúcnosť do Božích rúk a dovoliť, aby sa v mojom živote stala jeho vôľa.
V tej chvíli som si uvedomil, že kým realizoval svoj plán, nikdy som ho nepredložil Bohu na zváženie. aby som zistil, či to je to, čo pre mňa naozaj chce, ale len moja modlitba bola založená na prosbe o pomoc pri jej realizácii a cítim, že Boh mi dovolil ju splniť.
Od tohto momentu sa začalo odohrávať niekoľko udalostí, pri ktorých mi bolo jasné, že Pán ma požiadal, aby som sa úplne odovzdal Jeho nasledovaniu: Opustil som prácu, profesiu, štúdium, dokonca aj rodinu, ktorá s tým spočiatku nesúhlasila.
Reakcia mojej rodiny bola spočiatku veľmi odmietavá.. Zrejme nechápali, akú zmenu by znamenalo opustiť všetko, čo som za tie roky vybudoval, a vydať sa na novú cestu. Niektorí to považovali za prejav mojej nezrelosti alebo zmätenosti a dokonca som mal pocit, že sa na mňa pozerajú s ľútosťou a sklamaním.
Tam som si spomenul na skvelú frázu z Ján Bosco čo ma prinútilo viac dôverovať Bohu tvárou v tvár tomu, čím som prechádzal: "Keď chcete nasledovať svoje povolanie, musíte byť ochotní obetovať všetko." Potom som sa rozhodol, že sa pustím do tohto dobrodružstva povolania, a Boh sa postupne postaral o to, aby som dal všetko do poriadku, sprevádzal svoju rodinu a zaplnil miesto, ktoré som v nej zanechal.
Cítil som Božiu milosť, ktorá ma povolala, a preto som pred niečo vyše šiestimi rokmi začal svoju formáciu a doteraz som veľmi šťastný, keď vidím, že sen, ktorý mal Boh pre mňa, sa napriek mojim slabostiam uskutočňuje.
Julio César Morillo musel už ako tínedžer prevziať určité povinnosti v domácnosti a stanovil si rôzne ciele, ktoré ho viedli k tomu, aby sa sústredil na ich dosiahnutie s veľkým odhodlaním, nasadením a úsilím. "Takto som si navrhol, čo chcem pre svoj život, a tento plán som nasledoval, až kým som ho nedosiahol. Môj život bol však trochu prázdny. Uvedomil som si, že hoci som si svoj plán vytvoril, nikdy som ho nepredložil Bohu, aby som zistil, či je to to, čo pre mňa naozaj chce, ale len som sa modlil o pomoc pri jeho realizácii, a cítim, že Boh mi dovolil ho naplniť," hovorí.
Vážna situácia, v ktorej sa Venezuela nachádza, je už zrejmá.Je obeťou najdesivejšieho politického systému, ktorý sa zmenil na diktatúru, kde sa porušujú ľudské práva, prenasledujú sa inak zmýšľajúci a dochádza k početnému odoberaniu slobody, čo postihlo celé obyvateľstvo, najmä najviac znevýhodnených, detí, starších ľudí a sirôt..
Rodiny sú väčšinou rozpadnuté, pretože niektorí z nich museli odísť do iných krajín, aby mohli pracovať a podporovať svoje rodiny vo Venezuele.
Minimálna mzda pre zamestnancov je nedostatočná, Nedostatok a neschopnosť zaobstarať si základné tovary je skutočne alarmujúca, nedostatok liekov a zásob v nemocniciach a opatrovateľských centrách, ako aj nedávny nedostatok pohonných hmôt pre vozidlá a kríza spôsobená súčasnou pandémiou, ktorá ohrozuje celý svet, zhoršili situáciu v krajine, ktorá už aj tak prežívala najhoršiu hospodársku, politickú a sociálnu krízu vo svojej histórii.
Najviac ma znepokojuje, že ústavu porušujú tí, ktorí by takúto situáciu mohli kontrolovať ako prví: Najvyšší súd, ozbrojené sily a ďalšie verejné orgány, ktoré sú jednoznačne na strane vlády, ktorá nezákonne zostáva pri moci a ovláda krajinu podľa svojho uváženia.
V rámci toho všetkého, venezuelská cirkev koná veľké dielo snahou uspokojiť potreby obyvateľstva s pomocou rôznych medzinárodných nadácií, ktoré prejavili solidaritu so situáciou v krajine.
Zriadili preto vývarovne, sociálne centrá a poskytli lieky, ktoré im okrem iného umožňujú prejaviť solidaritu s veriacimi, ktorí v tomto období potrebujú niečo viac než len sviatosti.
Tiež si myslím, že pozitívne reagujú aj apoštolské skupiny. Venovali sa rôznym charitatívnym dielam, pomáhali kňazom vo farnosti a preukazovali svoju charakteristickú lásku a oddanosť Božím veciam.
"Od mladosti som patril k rôznym hnutiam a apoštolským skupinám v Cirkvi v mojej krajine, ako napríklad Jovenmisión, Pastoral Juvenil, Cursillos de Cristiandad, Legión de María a najmä k jednej, Venezuelské rodinné stretnutiav ktorej som niekoľko rokov slúžil Bohu. Je zaujímavé, že toto hnutie sa zameriava na rodinu a na osobný záväzok vytvoriť budúcu rodinu, teda na to, na čo sa zameriaval môj životný projekt, zatiaľ čo v mojom profesionálnom projekte som vždy cítil Božiu prítomnosť, čo ma presvedčilo, že to je to, čo Boh chce pre mňa," vysvetľuje Julio César.
Modlitba je najlepším prostriedkom, ktorý máme k dispozícii na dosiahnutie zmeny v krajine.Cieľom projektu je podporovať spoločné dobro, nechať bokom partikulárne záujmy a plniť prikázanie lásky, ktoré nám zanechal náš Pán.
Preto sa každý deň modlíme za tých, ktorí majú v rukách politickú zmenu. Krajina by sa vydala novým smerom k pokroku, pričom by boli zaručené základné práva občanov: život, vzdelanie, zdravie, práca, ako aj rozvoj nových priemyselných a obchodných politík, ktoré by prispeli k oživeniu národného hospodárstva.
Čo Panna Mária z Coromota, patrón VenezuelyNech Pánovo volanie naďalej znie v srdciach mladých ľudí, aby sme s ich "áno" mohli s Božou pomocou pokračovať v budovaní našej Cirkvi.
