Cleyver Joshua je najstarší z troch bratov a spoločenský komunikátor. Od svojich 15 rokov začal chodiť do kostola na pozvanie Misijné sestry farskej akcie ktorí navštevovali jeho farnosť. "Postupne mi Boh dával malé "úlohy" na ceste," vysvetľuje.
Počas týchto rokov dospievania a mladosti bol koordinátorom farskej mládežníckej skupiny, a tak objavil veľkú Božiu rodinu. "Z tohto dôvodu je pre mňa Cirkev veľkou rodinou, v ktorej lone nás Boh formuje, aby sme dosiahli šťastie," hovorí tento venezuelský seminarista.
Hoci bol veľmi spokojný so všetkým, čo robil v mládežníckej skupine, "v srdci som stále cítil nepokoj, pochopil som, že Boh odo mňa žiada viac". Po absolvovaní štúdia sociálnej komunikácie pracoval v rozhlasových a televíznych programoch náboženského charakteru a začala sa v ňom formovať jasnejšia myšlienka: "ohlasovať Boha nielen slovami, ale celým svojím životom".
Preto som sa po procese rozlišovania 13. mája 2014, na sviatok Panny Márie Fatimskej, pod materinskou ochranou Panny Márie "rozhodol prijať toto dobrodružstvo, na ktoré ma pozýva Boh, cestu ku kňazstvu! V tom istom roku som vstúpil do seminára a o päť rokov neskôr, po filozofii, ma Boh opäť prekvapil prostredníctvom môjho biskupa, Biskup Carlos Alfredo Cabezasktorý mi oznámil, že ma chce poslať študovať do Španielska.
"Okamžite som pocítil hlas Boha, ktorý ma najprv povolal do kongregácie narodenej v Španielsku a teraz ma chcel v tejto krajine, aby posilnil moju formáciu. Dňa 8. septembra 2019 som prišiel do Medzinárodného seminára Bidasoa, na miesto, kde mi Boh dal veľmi veľkú a rôznorodú rodinu seminaristov a formátorov.
Aké sú hlavné problémy vo Venezuele, ktoré ovplyvňujú náboženskú slobodu?
"Sociálna, politická a hospodárska kríza vo Venezuele priamo ovplyvňuje spôsob, akým venezuelský ľud vyjadruje a žije svoju vieru. Práve tí istí ľudia, ktorí sa zhromažďujú v našich kostoloch, musia opustiť krajinu a hľadať lepšie životné podmienky, ten, kto musí stáť nekonečné fronty na základné potreby, ten, kto musí zdvojnásobiť svoj pracovný čas, pretože jeden plat nestačí na zabezpečenie domácnosti.
Naši pastieri odsúdili tieto nehoráznosti, ktoré Venezuelčania zažívajú, a mnohí si tento hlas pomýlili, mysliac si, že Cirkev chce "hrať politiku", ale nie je to tak, naši biskupi si plnia svoju úlohu včas a mimo času oznamovať a odsudzovať to, čo sa v krajine deje, aby hľadali lepšiu kvalitu života pre Boží ľud, ktorý je vo Venezuele na púti."
Rozširujú sa ďalšie viery, ktoré sa odchyľujú od katolíckej praxe?
"Venezuelská cirkev, ako už bolo spomenuté, odsúdila zlé hospodárenie vlády a ako odpoveď zo strany vládnucich predstaviteľov sa dočkala podpory kultúrnych aktivít, ktoré sú vzdialené kresťanskej tradícii a odporujú jej. Od čias prezidenta Huga Cháveza, ktorý bol v konflikte s katolíckou cirkvou, sa prijala takzvaná "náboženská rozmanitosť", najmä santeria. Chávez bol skutočne prvým prezidentom takzvanej Bolívarskej republiky Venezuela, ktorý zo santerie urobil "oficiálne náboženstvo" vlády, čím dosiahol obrovský spoločenský a politický vplyv.
V súčasnosti, za vlády Nicolása Madura, dochádza k nárastu tohto typu praktík. Dňa 24. júna 2021 sa vo Venezuele z iniciatívy vlády uskutočnilo prvé "kultistické" stretnutie santeros, ktorí uctievajú Maríu Lionzu (bosorku špiritistov), ktorú chcú urobiť patrónkou krajiny, čo sa interpretuje ako pokus santería s podporou vlády nahradiť Pannu Máriu z Coromota, tradičnú ochrankyňu krajiny, touto pohanskou postavou".
Ako sa darí Venezuele, je tam sociálny pokrok?
Z môjho pohľadu je najväčším pokrokom, ktorý Venezuela dosiahla, objavenie silného, bratského a vytrvalého národa, ktorý čelí ťažkostiam. Cirkev vo Venezuele výrazne pomohla tomuto pokroku, ktorý sa síce zdá byť malý, ale má nevyčísliteľnú hodnotu. Medzi veľkými dielami cirkvi môžem vyzdvihnúť prácu nadácie Caritas na národnej úrovni, ktorá prináša potraviny a oblečenie mnohým Venezuelčanom.
Cleyver Josué Gómez Jiménez je seminarista z diecézy Punto Fijo vo Venezuele. Má 31 rokov a v súčasnosti študuje teológiu v medzinárodnom seminári Bidasoa v Pamplone.
Takto definuje mladých Venezuelčanov: Mladí Venezuelčania sa vyznačujú tým, že sú "snílkovia", snívajú o krajine plnej mieru, šťastia, bezpečnosti, s ľuďmi, ktorí majú jedlo a lieky. Snívajú o tom, že budú môcť žiť v našej krajine a nebudú musieť opustiť krajinu pre nedostatok týchto zdrojov. Odpoveď na tieto veľké sny našli v Bohu prostredníctvom viery, preto sa stali hnacou silou našej cirkvi. Nemôžeme hovoriť o cirkvi vo Venezuele bez toho, aby sme sa zmienili o mladých, ktorí svojím charakteristickým duchom prenikajú všetkými apoštolskými skupinami a každý deň sa usilujú o lepšiu krajinu.
Ako vnímate mládež vo vašej krajine z náboženského hľadiska?
Mladí Venezuelčania sa vyznačujú tým, že sú "snílkovia", snívajú o krajine plnej mieru, radosti, bezpečnosti, v ktorej majú ľudia jedlo a lieky. Snívajú o tom, že budú môcť žiť v našej krajine a nebudú musieť opustiť krajinu pre nedostatok týchto zdrojov. Odpoveď na tieto veľké sny našli v Bohu prostredníctvom viery, aby sa stali hnacou silou našej cirkvi. Nemôžeme hovoriť o cirkvi vo Venezuele bez zmienky o mladých, ktorí svojím charakteristickým duchom prenikli všetky apoštolské skupiny a každý deň sa angažujú za lepšiu krajinu.
Ako ich podľa vás môže Ježišovo posolstvo viac osloviť?
Ak by politický sektor spolupracoval na odovzdávaní viery, nepochybne by sa oveľa viac mladých ľudí dozvedelo radostnú zvesť evanjelia. Venezuelská cirkev však pokračuje v práci deň čo deň, aby evanjelizovala mladých ľudí a odovzdávala im posolstvo povzbudenia tvárou v tvár ťažkostiam.
Mohli by ste predložiť nejaké návrhy týkajúce sa synody biskupov o synodalite?
Je to veľká príležitosť, ktorú by mala využiť celá cirkev, najmä laici, keďže synoda sa okrem iného snaží zamyslieť nad tým, ako sa im načúva a ako sa budujú komunikačné väzby v spoločenstvách. So synodou sa nám ponúka chvíľa hlbokej reflexie nad spôsobom, akým sme cirkvou; je to spôsob, ako sa pozrieť do vnútra prežívania našej viery, aby prinášala hojné ovocie. Opäť sme pozvaní otvoriť dvere Cirkvi nielen tým, ktorí navštevujú farnosti, ale všetkým.
Ako by sa mali všetci katolíci lepšie angažovať a viac oslovovať ľudí?
Žiť naplno to, čo vyznávame, a to sa prejavuje v úcte, tolerancii a stretnutí s druhými. Môžeme byť v pokušení považovať sa za sudcov a kritizovať tých, ktorí si nemyslia to, čo si myslíme my, alebo ešte horšie, poukazovať na druhých ako na "hriešnikov", akoby sme boli dokonalí.
S takýmito postojmi neukazujeme dobrú tvár Cirkvi Ježiša Krista, ktorý vyšiel v ústrety mýtnikom, verejným hriešnikom, ženám na okraji spoločnosti, vojakom rímskej okupačnej armády, malomocným... Myslím, že podľa Ježišovho príkladu by sme k nemu pritiahli viac ľudí.
Čo si myslíte o evanjelizácii sociálnych médií?
Ako sociálny komunikátor vnímam sociálne médiá ako skvelý nástroj evanjelizácie. Žijeme v čoraz digitálnejšom svete a nemôžeme v tomto priestore nezprítomňovať Boha.
V tejto súvislosti je dôležité pochopiť, že tak, ako je v Cirkvi veľa darov, existujú aj rôzne spôsoby evanjelizácie prostredníctvom sociálnych sietí, ktoré sú určené pre určitú časť Božieho ľudu (deti, mládež, dospelí, zasvätené osoby, rehoľníci, laici...). Ak to nepochopíme, môžeme sa dostať do rizika, že budeme porovnávať a posudzovať spôsob, akým sa siete využívajú pri evanjelizácii, čím im odoberieme zásluhy, ktoré majú. Pokiaľ ide o mňa, ja používam svoje sociálne siete na zverejňovanie správ a úvah o našej viere a zároveň naďalej zverejňujem svoje každodenné skúsenosti, pretože nemôžeme oddeliť každodenný život od viery, keďže ju prežívame nielen v kostole, ale aj v každodennom živote.
"Najväčší pokrok, ktorý Venezuela dosiahla, je z môjho pohľadu objavenie silného, bratského a vytrvalého národa, ktorý čelí ťažkostiam. Cirkev vo Venezuele výrazne pomohla tomuto pokroku, ktorý sa síce zdá byť malý, ale má nevyčísliteľnú hodnotu."
Čo sa vám na pobyte v Španielsku najviac páčilo?
Bezpochyby sa mi najviac páčilo veľké náboženské bohatstvo krajiny. Španielsko je kolískou veľkých svätcov a privilegovaným miestom dôležitých udalostí pre našu vieru. Naplnilo moje srdce, keď som mohol byť na takýchto duchovných miestach, napríklad na hrade, kde žil svätý František Xaverský, alebo v kláštore Vtelenia, kde svätá Terézia z Avily prežívala veľké chvíle blízkosti s Bohom.
A čo vás na našej krajine najviac prekvapilo?
Najviac ma prekvapilo architektonické bohatstvo nádherných chrámov, ktoré zdobia celú krajinu a ktoré človeka privádzajú do atmosféry modlitby a rozjímania. Kto by nebol príjemne prekvapený, keď uvažuje napríklad o kráse chrámu Sagrada Familia v Barcelone? Nuž, patrím k tým, ktorí sa cítia zamilovaní pri rozjímaní nad krásou, ktorá sa odráža na týchto posvätných miestach.
Akékoľvek slová na záver pre dobrodincov a priateľov CARF?
Myslím si, že v živote všetkých kresťanov je kľúčové klásť si otázku: "Čo odo mňa chce Boh?" A odpovedať na ňu prostredníctvom modlitby, pretože táto odpoveď nevyplýva len z našich túžob, ale je v spoločenstve s Božou vôľou, ktorá nás dokonale pozná, pretože nás stvoril s veľkou láskou, a preto vie, čo nás robí šťastnými. Odpovedaním na túto otázku môžeme nájsť presne to miesto, v ktorom sa môžeme naplno realizovať a s veľkou radosťou slúžiť druhým, či už ako laici, zasvätené osoby alebo rehoľníci. Položili ste si niekedy otázku, čo od vás chce Boh?
Marta Santín, Novinár špecializujúci sa na náboženské informácie
