Veta, ktorá je v úvode tohto článku, je názvom buly o zvolaní riadneho jubilea roku 2025, ktoré sa práve začalo. Svätý rok, ktorý práve zvolal pápež, nasledujúc tradíciu Cirkvi.
Kľúčovým prvkom tohto posolstva je nádej, ktorá nám pripomína, že je dôležité žiť s vierou a dôverou v budúcnosť. Týmito slovami svätého Pavla sa začína 2. kapitola BýkPretože sme ospravedlnení z viery, sme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho sme vierou získali milosť, v ktorej sme upevnení, a skrze neho sa radujeme v nádeji na Božiu slávu (...) A nádej sa nesklame, lebo Božia láska je vyliata do našich sŕdc skrze Ducha Svätého, ktorý nám bol daný" (Rim 5, 1-2, 5).
V nasledujúcich odsekoch pápež vyzýva všetkých veriacich, aby sa modlili za pokoj vo svete; za mladé páry, aby rástla túžba mať deti a aby sa naplnili "mnohé prázdne kolísky, ktoré už existujú v mnohých častiach sveta" (č. 9).
Prosí: "Aby som väzňom ponúkol konkrétne znamenie blízkosti, sám chcem otvoriť Sväté dvere vo väzení, aby boli pre nich symbolom, ktorý ich pozýva pozerať do budúcnosti s nádejou a obnoveným nasadením pre život" (č. 10).
Potom nás vyzýva, aby sme sa modlili za to, aby sa nádej mladých, migrantov, starších, starých otcov a starých mám, chudobných a najzadlženejších krajín postavila na nohy. A my môžeme dodať: aby boli zatvorené všetky potratové kliniky; aby rodiny žili spolu, "kým nás smrť nerozdelí".
Potom zdôrazňuje dôvody našej nádeje v svedectvo mučeníkov, "ktorí sa pevne veriac v zmŕtvychvstalého Krista vedeli zrieknuť svojho pozemského života, aby nezradili svojho Pána" (č. 20), a získali "šťastie vo večnom živote".
Jasne tak vyjadruje skutočnosť "večného života", ku ktorému sme povolaní, aby sme žili v plnom šťastí v láske Boha Otca, Syna a Ducha Svätého.
"Verím vo večný život": to vyjadruje naša viera a kresťanská nádej nachádza v týchto slovách základný kameň. Nádej je vlastne "teologickou cnosťou, ktorou sa usilujeme o večný život ako o naše šťastie".
Druhý vatikánsky ekumenický koncil potvrdzuje: "Keď (...) chýba tento božský základ a táto nádej na večný život, ľudská dôstojnosť utrpí veľmi vážnu ujmu - to sa často stáva - a záhady života a smrti, viny a smútku zostávajú nevyriešené, čo často privádza človeka k zúfalstvu" (č. 19).
A po poukázaní na všetky nádeje, ktoré sme si pripomenuli, a na skutočnosť "Božieho súdu", s ktorým sa všetci stretneme pri svojej smrti, č. 23 buly veľmi jasne hovorí o potrebe sviatosti pokánia, ktorá pripravuje našu dušu, ľutujúcu hriechy, ktorých sa dopustila, na to, aby prosila Boha o odpustenie.
"Sviatosť pokánia nás uisťuje, že Boh sníma naše hriechy (...). Sviatosť zmierenia - spoveď - nie je len krásnou duchovnou príležitosťou, ale predstavuje rozhodujúci, zásadný a nevyhnutný krok na ceste viery každého z nás".
Keď žijeme túto prosbu o odpustenie s pokorou a láskou, prestavujeme svoj kresťanský život a obnovujeme svoju vieru v "nádej, ktorá nesklame", a zverujeme svoje túžby do Pánových rúk. Panna Mária.
"Nádej nachádza svoje najvyššie svedectvo v Božej Matke. V nej vidíme, že nádej nie je márnym optimizmom, ale darom milosti v realite života. (...) Nie je náhoda, že ľudová zbožnosť sa naďalej odvoláva na Pannu Máriu ako Stella maristitul vyjadrujúci istú nádej, že v búrlivých udalostiach života nám prichádza na pomoc Božia Matka, ktorá nás podopiera a pozýva nás k dôvere a k ďalšej nádeji" (č. 24).
Vďaka týmto ustanoveniam "bude nadchádzajúce jubileum poznačené nádejou, ktorá nezaniká, nádejou v Boha. Nech nám tiež pomôže znovu nadobudnúť potrebnú dôveru - v Cirkvi i v spoločnosti - v medziľudské vzťahy, v medzinárodné vzťahy, v podporu dôstojnosti každého človeka a v úctu k stvoreniu" (č. 25).
Ernesto Juliáprávnik a kňaz.
Spolupráca uverejnená v Religión Confidencial. Svätý rok: Nádej nesklame
