Emmanuel Enwenwen sa narodil v katolíckej rodine v Nigérii. Vo veku 12 rokov vstúpil do menšieho seminára a o niekoľko rokov neskôr, "poháňaný horlivým zápalom slúžiť Bohu a ľudstvu", vstúpil do veľkého seminára. Po desaťročnej formácii bol 7. júla 2018 vysvätený za kňaza.
-Vyrastanie v katolíckej rodine a v katolíckej komunite malo na moju vieru veľký pozitívny vplyv. Vyrastal som a vnímal som katolíckych kňazov ako nositeľov nádeje, pretože zohrávali úlohu v našej komunite.
Nezištnosť týchto kňazov, ktorí zasvätili svoj život službe núdznym a chorým, bola pre mňa veľkou inšpiráciou. Túžba prinášať ľuďom posolstvo nádeje v ich ťažkých chvíľach sa stala spaľujúcou horlivosťou, ktorá ma viedla k oltárom.
-Ich reakcia bola pozitívna. Ubezpečili ma o svojej podpore a sľúbili, že nikdy nebudú prekážkou v mojom napredovaní a poslaní. Tejto podpore sa teším dodnes. Som im nesmierne vďačný a každý deň sa za nich modlím.
-Katolícka cirkev v Nigérii zostala matkou zameranou na spásu všetkých svojich detí. To prinieslo mnoho pozitívnych výsledkov, ako je vidieť na pomoci Hmotnosť.
Tento záväzok viery sa prejavuje aj v počte povolaní ku kňazstvu a rehoľnému životu. Pred niekoľkými rokmi sme boli príjemcami misionárov, ktorí nás prišli evanjelizovať. Dnes sa mnohí Nigérijčania stali misionármi v rôznych častiach sveta.
-Katolícka cirkev v Nigérii čelí mnohým výzvam, keď sa snaží plniť svoje duchovné a sociálne poslanie. Jedným z hlavných problémov je neistota. Dochádza k násiliu zo strany povstaleckých skupín, banditov a únoscov, ktorí útočia na duchovných, laikov a dokonca aj na miesta bohoslužieb, čím narúšajú pastoračné aktivity a šíria strach. V niektorých častiach krajiny sa Cirkev skutočne stala ľahkou cestou k mučeníctvu.
-Budúcnosť Katolíckej cirkvi v Nigérii má hlboký význam nielen pre veriacich, ale aj pre dušu samotného národa. Vďaka mladému a životaschopnému obyvateľstvu má Cirkev schopnosť pretvárať morálnu krajinu národa. Navyše, vďaka mnohým mladým ľuďom v seminároch a kláštoroch je tu veľká nádej na kontinuitu v budúcnosti.
-Štúdium v Ríme je to najlepšie, čo sa môže stať každému katolíckemu kňazovi. Okrem bohatých akademických možností, tu v Roma história a viera sa spájajú. Veľmi si cením multikultúrny charakter Pápežskej univerzity Svätého kríža, ktorá ma oboznámila s rôznymi kultúrami sveta. Je to pre mňa dlhé obdobie učenia sa, odnaučovania a opätovného učenia.
-Dar kňazstva je pre mňa jedným z najväčších požehnaní, ktoré som od Boha dostal. Považujem sa za nehodného služobníka, ktorému bola zverená najväčšia výsada slúžiť Božiemu ľudu.
Cítim sa poctený, že môžem každý deň sláviť svätú Eucharistiu a byť nositeľom Kristovej dobrej zvesti, ktorá je posolstvom nádeje. Som nielen šťastný, že som kňazom, ale som naplnený a vďačný za výsadu byť kňazom.
-Som študentom inštitucionálnej sociálnej komunikácie. Byť profesionálom v oblasti komunikácie ma vybavuje mnohými nástrojmi pre moju pastoračnú prácu v dnešnom meniacom sa svete. Dobrá komunikácia výrazne prispieva k úspechu misijnej práce.
Moje vzdelanie mi dáva kritický pohľad na realitu okolo mňa a na odovzdávanie posolstva, ktoré prináša nádej ľuďom zvereným do mojej starostlivosti. Poznatky, ktoré som tu získal, budem odovzdávať ďalším mladým mužom, ktorí sa pripravujú na kňazstvo v Nigérii.
Pôvodný rozhovor uverejnený v Omnes
