Gonçalves es un joven de Angola que descubrió su vocación desde muy pequeño, a los ocho años. «Mi corazón ardía y soñaba con ser catequista», recuerda con emoción. Hoy, junto a un compañero, es una de las primeras vocaciones de seminaristas angoleños que estudian en el Medzinárodný seminár Bidasoav Pamplone.
Angola je bohatá na prírodné zdroje, ako sú diamanty a ropa. Stále však čelí veľkým výzvam. Nedostatok pocitu spolupatričnosti medzi jej občanmi a nedostatočná zodpovednosť niektorých vládcov voči spoločnému dobru prispievajú k pretrvávajúcej chudobe.
Gonçalves Cacoma Cahinga si plne uvedomuje výzvy, ktorým čelí jeho krajina. Hoci sa jeho kňazské povolanie zameriava na evanjelizáciu a udeľovanie sviatostí, vie, že prostredníctvom svojej služby bude môcť prispieť k blahu mnohých svojich krajanov.
«A pesar de la pobreza, la escasez de escuelas, la falta de infraestructuras viales y las deficiencias en el sistema de salud, quien visite mi país descubrirá, ante todo, la alegría de su gente. La hospitalidad, la humildad, el deseo de aprender y la unidad entre diversas culturas son signos vivos del espíritu angoleño y caminos privilegiados para la evangelización.
También destacaría la profunda fe del pueblo y su liturgia vibrante, que permite un encuentro auténtico con lo divino, sin olvidar los encantos de nuestra naturaleza y la riqueza de nuestra gastronomía», afirma con entusiasmo este joven.
Pertenece a la diócesis de Lwena-Moxico, la más extensa de Angola, con una superficie de 223.000 km². Junto con un compañero, es el primer angoleño que estudia en el seminario internacional Bidasoa. Este año comenzará su tercer curso de Teología. «Siempre he definido mi vocación como una verdadera Providencia divina» y mi obispo Dom Martín Lasarte fue quien quiso que viniese a España a formarme.
Gonçalves sa môže vzdelávať v Bidasoa vďaka podpore nadácie CARF, ktorá hradí náklady na jeho kňazskú prípravu. Tento záväzok voči formácii je jedným zo základných pilierov nadácie: pomáhať povolaniam v krajinách s menšími zdrojmi, aby sa žiadne nestratilo kvôli nedostatku finančných prostriedkov.
"Pochádzam zo skromnej roľníckej rodiny, ktorá má osem členov: štyroch mužov a tri ženy. Som siedme dieťa a jediné, ktoré ešte študuje, pretože moji bratia a sestry si už založili vlastné rodiny. Moji rodičia, hoci sú už starší, stále žijú. Všetky moja rodina je kresťanskáAle iba moja matka, jeden brat a tri sestry sú katolíci, ostatní patria k iným kresťanským denomináciám. Napriek ekonomickým obmedzeniam sme vyrastali v prostredí plnom ľudských a náboženských hodnôt, ktoré hlboko poznačili náš život," hovorí Gonçalves.
Jeho povolanie ku kňazstvu sa zrodilo, keď mal osem rokov. "Každú nedeľu som chodieval s mamou do kostola a fascinovane som sledoval, ako katechétka vysvetľuje čítania. Cítil som, ako ma páli srdce, a sníval som o tom, že raz budem katechétom."
Táto túžba sa posilnila v roku 2012, keď do jeho obce prišli z Brazílie rehoľní kňazi z Kongregácie rehoľných sestier Panny Márie. Založili farnosť svätého Antona z Lisabonu a svojím svedectvom života, oddanosťou Božiemu slovu, službou v najodľahlejších dedinách a starostlivosťou o starých ľudí a deti ulice úplne zmenili jeho pohľad: "Z túžby byť katechétom som pocítil povolanie ku kňazstvu," hovorí.
Jeho povolanie sa však nezaobišlo bez ťažkostí a útrap, ktoré hlboko poznačili jeho cestu, až takmer stroskotala.
V roku 2014 sa presťahoval do inej obce, aby pokračoval v štúdiu, a počas tohto obdobia sa vzdialil od cirkvi. V roku 2016 ukončil druhý cyklus, vrátil sa do svojej obce a kvôli nedostatku finančných prostriedkov nemohol pokračovať v štúdiu.
"Počas toho roka som mal iné plány: založiť si rodinu a hľadať si prácu. Pán však mal pre mňa iné cesty. Kňazi sa rozprávali so mnou a mojimi rodičmi a pozvali ma, aby som sa zúčastnil na formácii povolaní s cieľom vstúpiť do seminára. V roku 2018 som teda vstúpil do Propedeutického seminára svätého Jána Márie Vianneyho.
O tri roky neskôr, v roku 2020, sa kňazi, ktorí financovali jeho štúdium, vrátili do jeho krajiny a on, ktorý nemohol pokračovať v štúdiu kvôli nedostatku prostriedkov, sa rozhodol opustiť seminár. Vďaka zásahu rektora a jednej štedrej pani, ktorá sa ponúkla, že mu zaplatí štúdium, však mohol vstúpiť do hlavného filozofického seminára svätého Jozefa, kde študoval tri roky.
Gonçalves sa v súčasnosti zúčastňuje na medzinárodnom seminári Bidasoa v Pamplone. "Bolo to pre mňa skutočné prekvapenie, rovnako ako pre moju rodinu. Je to príležitosť rásť v mojom povolaní, v mojom poslaní a ďalej dozrievať v mojej formácii," hovorí vďačne.
Vedomý si pastoračnej potreby vo svojej krajine dodáva: "V mojej diecéze je síce veľa katolíkov, ale málo kňazov a málo farností. Preto som hlboko vďačný všetkým dobrodincom nadácie CARF za príležitosť, ktorú mi dávajú. Pobyt v Bidasoa je pre mňa veľkým bohatstvom, pretože mi umožňuje objavovať veľkosť univerzálnej Cirkvi."
Na záver svojho svedectva úprimne ďakuje nadácii CARF, ktorej pomoc bola pre jej povolanie kľúčová.
Marta Santínnovinár špecializujúci sa na náboženstvo.
