Boh sa nenechá predbehnúť v dobrote a láske. Bolo to v čase, keď som bol tínedžer, po účasti na Svetových dňoch mládeže v Ríme v roku 2000 a krátko nato som spoznal Opus DeiPovolanie ku kňazstvu sa pre tohto mladého Poliaka, ktorý je dnes veľmi šťastným kňazom žijúcim v Poznaň.
Počíta sa modlitba za kňazské povolania? Spýtajte sa Stanislava Urmanského, ktorému ešte ako chlapcovi jeden kňaz povedal, aby sa modlil, že raz bude vysvätený. O dve desaťročia neskôr sa tento malý chlapec stal kňazom.
"Spomínam si, ako ma môj starý otec požiadal, aby som mu pomohol vyriešiť problém s jeho dobrým priateľom kňazom. Mal som asi 10 rokov a mal som mu priniesť nejaké knihy. Keď som sa s ním lúčil, spýtal sa ma, či sa môže modliť za moje povolanie ku kňazstvu. Vtedy som nad tým veľmi nerozmýšľal, ale dnes sa mi zdá jasné, že sa za mňa kňaz modlil a že sa to nakoniec splnilo," povedal o. Stanislaw Urmanski pre Nadáciu CARF.
Tento poľský kňaz, narodený v roku 1984, zdôrazňuje aj základný aspekt, ktorý napokon poznačí jeho budúce kňazské povolanie: odovzdávanie viery, ktorá sa zrodila v srdci jeho rodiny. "Moji rodičia boli mojimi prvými evanjelizátormi, hoci to bolo vždy veľmi prirodzeným spôsobom, bez akéhokoľvek nútenia," spomína. Jeho rodičia - dodáva - chodili každý deň na svätú omšu a ich život odrážal to, čím sa každý deň živili: Eucharistiou.
Stanislav poukazuje aj na ďalší rodinný prvok, ktorý mu v celom procese pomohol. "Dom mojich rodičov bol vždy veľmi otvorený, prijímali sme veľa návštevníkov, či už to boli priatelia, známi alebo pozorovatelia z farskej skupiny mladých. Vďaka tomu som veľmi ľahko pochopil, že viera sa žije 24 hodín denne a že viera znamená aj misiu. Neznamená to sedieť so založenými rukami," hovorí.
Jeho povolanie stať sa kňazom sa zrodilo v tomto kresťanskom prostredí, v ktorom sa viera prežívala ako niečo prirodzené a vďaka ktorému má dokonca ďalšieho brata, ktorý je tiež kňazom. "Bol to postupný proces, ktorý stále pokračuje, pretože v každom kresťanskom povolaní musíte povedať Pánovi áno každý deň, mnohokrát denne. Práve to robí zo života dobrodružstvo," hovorí presvedčivo otec Stanislav.
Uprostred tohto postupného procesu sa však vyskytli medzníky, ktoré poznačili jeho život. Vyzdvihuje najmä to, čo zažil na Svetových dňoch mládeže 2000 v Ríme, na veľkom jubileu: "Mal som 16 rokov. Všetko, čo som videl, malo na mňa veľký vplyv a uvedomil som si, že Pán odo mňa žiada niečo mimoriadne.
A Boh sa mu zjavil veľmi konkrétnym spôsobom. Otec Urmanski hovorí, že po návrate zo Svetových dní mládeže sa začal modliť, aby mu Pán ukázal cestu. Už o krátky čas neskôr "môj spolužiak začal navštevovať centrum Diela vo Varšave. Nasledujúci týždeň som sa tam objavil a veľmi sa mi tam páčilo. Vtedy sa to všetko začalo formovať.
Jeho povolanie ku kňazstvu je úzko spojené s Dielom, inštitúciou, ktorú spoznal v prozreteľnostnom momente svojho dospievania. Dnes je kňazom prelatúry a kaplánom v centre Solek v poľskom meste Poznaň, kde poskytuje duchovnú starostlivosť aj niekoľkým školám.
Don Stanislaw Urmanski má jedinečné spomienky na formáciu, ktorú absolvoval v Ríme aj v Pamplone, keď sa stal kňazom. "Hlboko ma to poznačilo," priznáva. Pobyt v Ríme mu umožnil stretnúť sa s vtedajším prelátom Diela, Javier Echevarría, Hovorí, že sa cítil byť "do veľkej miery jeho synom, ako aj synom svätého Josemaríu".
Pokiaľ ide o jeho pobyt v Pamplone, vyzdvihuje veľkú skúsenosť, ktorú tam získal "z akademického hľadiska". A uvádza veľmi špecifický prvok: "Piate poschodie knižnice, teologickej knižnice, je úžasné". Bibliografické zdroje sú veľmi bohaté. Hovorí, že bez nej by nebol schopný dokončiť svoju doktorskú prácu z dogmatickej teológie.
Z jeho rokov štúdia v Navarre a v RomaStanislavovi sa dostalo viac než len vynikajúcej akademickej a duchovnej formácie. Hovorí, že objavil univerzálnosť Cirkvi. "Cítiš to, vidíš to v tvárach, v príbehoch svojich spoločníkov, ktorí sú viac ako to, sú to bratia a sestry. Potom sa vrátite do svojej krajiny, ale už ste zažili, že Cirkev je všade, a viete, že vás podporuje spoločenstvo svätých so všetkými, ktorých ste stretli, a s mnohými ďalšími.
Od svojho vysvätenia v roku 2015 zažil ako kňaz mnoho dôležitých momentov, ale ako dôležité označuje tieto každodennosť, každodennosť. Ako kňaz Diela zvyčajne pracuje s malými skupinami, čo podľa jeho slov "nie je na prvý pohľad nič veľkolepé, ale v Božích očiach je to veľkolepé".
A ako príklad uvádza nedávnu skúsenosť so skupinou stredoškolákov: "Počas celého kurzu dejín umenia som sa s nimi stretával. Vrcholom bol výlet do Viedne. Navštívili sme Kunst Historische Museum a každý chlapec si pripravil krátku výstavu obrazov. Nechýbala ani duchovná zložka. Dáva to veľkú nádej vidieť mladých ľudí nadšených pre krásu, modlenie, vzájomnú pomoc.
Napokon, vzhľadom na výzvy, ktorým dnes kňazi čelia, o. Stanislaw Urmanski trvá na tom, že každý kňaz musí vedieť, že je len spolupracovníkom, Božím nástrojom.. A o jednej skutočnosti hovorí obzvlášť jasne: "Boh je taký dobrý, taký veľký, že neexistuje výzva, ktorú by nebolo možné vyriešiť. Dôležité je dôverovať mu, nechať sa ním viesť.
Na záver by tento poľský kňaz rád zanechal odkaz dobrodincom Nadácia CARF. "Robíte niečo veľmi dobré, čo prinesie veľa ovocia. Je to niečo, čo sa zdá byť voľnému oku skryté, ale v nebi to bude známe," uzatvára.
