Dimas Kusuma Wijaya je mladý seminarista z Indonézie, ktorý v Pamplone študuje na univerzite v Pamplone. Navarrská univerzita a býva a je vyškolený na Medzinárodnom seminári Bidasoa. S úsmevom nás víta v rozhovore o svojom živote, rodine a povolaní.
"Indonézia je jednou z krajín s najväčším počtom moslimov na svete. Moja mama pochádza z veľkej moslimskej rodiny, jej rodičia a trinásť súrodencov. Keď spoznala môjho otca, pocítila výzvu konvertovať na kresťanstvo."hovorí Dimas.
Počas ich pytačiek jej otec vysvetľoval, ako kresťania žijú podľa katolíckej viery. "Moja mama bola očividne veľmi nadšená. Na druhej strane, keď sa moja mama rozprávala so svojím otcom, mojím starým otcom, povedal jej niečo veľmi pekné: "ak si sa stretla s iným náboženstvom, ktoré je dobré, musíš sa doň ponoriť hlbšie". Môj starý otec matku podporoval a rešpektoval."hovorí tento indonézsky seminarista.
V roku 2000, osem rokov po svadbe s otcom, jej matka konvertovala na kresťanstvo. "Bol to veľký moment, ktorý mal veľký vplyv na jej život, pretože od tej chvíle sa ako katolíčka snažila žiť ako dobrá kresťanka. Bola veľmi šťastná a spokojná. A naozaj som cítil, že toto náboženstvo je pravé náboženstvo. Pretože stretnutie s Ježišom, Božím Synom, nakoniec zmenilo jeho život a jeho pohľad na život a rodinu."hovorí Dimas.
Vysvetľuje tiež, že mu trvalo osem rokov, kým konvertoval, pretože jeho rodičia pracovali z miesta na miesto a nemali stály domov. To mu sťažovalo usadiť sa vo farnosti, aby jeho matka mohla absolvovať hodiny katechizmu a doktrinálnu formáciu.
Dimas hovorí, že viera jeho matky ho naučila všetko. "Jej spôsob života v krajine ako Indonéziaa jej príklad vyznávania viery boli semienkom, ktoré zapálilo moje povolanie ku kňazstvu. Naučila ma modliť sa každé ráno a každý večer. Brávala ma do kostola a vždy mi ukazovala, ako má kresťan žiť a ako čeliť výzvam. Viera mojej mamy bola pre mňa všetkým. Viera taká živá a skutočná, že ma naučila všetko.
Jeho matka je teraz veľmi šťastná, že má syna na ceste ku kňazstvu. Okrem toho ho celá matkina rodina, ktorá je moslimská, s veľkou vzájomnou úctou podporuje v jeho povolaní za katolíckeho kňaza.
Prešiel si však aj trochu rebelantským obdobím pred pubertou. "Ako tínedžer som chcel zmeniť svoj život. Nechcel som študovať, chcel som sa len zabávať. Skrátka som si robil, čo som chcel. A aby som to všetko zmenil, myslel som si, že najlepšou cestou bude vstúpiť do seminára minoritov, teda na miesto, kde mi pomôžu byť lepším. Ale, samozrejme, nakoniec Boh zmenil nielen môj život, ale aj moje povolanie."hovorí ohromene.
Spomína si na najintenzívnejší okamih svojho povolania, na deň, keď pred Najsvätejšou sviatosťou pocítil obrovský pokoj, veľkú radosť z toho, že ho Boh žiada, aby sa daroval iným. Na konci počul, ako ho Boh volá.
"Počul som hlas, ktorý mi hovoril: 'Dimas, sú ľudia, ktorí ťa potrebujú, a bude ich ešte viac. Od tej chvíle modlitby a pocitu, že môžem pomáhať iným, som chcel byť kňazom. Chcem byť s Bohom a chcem pomáhať ľuďom v núdzi vo všetkých ich túžbach.
Vo veku 15 rokov tak Dimas vstúpil do menšieho seminára. V 18 rokoch vstúpil do propedeutického seminára. A keď mal 20 rokov, jeho biskup ho poslal do Španielska, do medzinárodného seminára v Bidasoa, aby sa pripravoval na kňazstvo na cirkevných fakultách Navarrskej univerzity.
"Práve som absolvoval svoj prvý kurz. Môj biskup chce vybudovať teologickú fakultu v Surabayi, mojej diecéze, a preto sa každé dva roky snaží posielať seminaristov na štúdium do Bidasoa," vysvetľuje.
Dimas má ešte jedného mladšieho brata, ktorý je seminaristom v dominikánskom Ordo Predicatorum a študuje filozofiu v Manile na Filipínach. Má aj dve staršie sestry: vydatú sestru, ktorá žije v Tokiu, a druhú sestru, ktorá učí psychológiu na univerzite v Jakarte.
Ako sa žije katolíkom v Indonézii, krajine s veľkým počtom moslimov, a existuje rešpekt medzi konfesiami? Dimas odpovedá: "Musím povedať, že momentálne je medzi nami viac tolerancie, ale závisí to od toho, kde kresťania žijú. Sú mestá, kde je veľmi ťažké postaviť farnosť alebo kostol. Musíte tiež vziať do úvahy, že Indonézia je veľmi pluralitná. Sú tu moslimovia, katolíci, budhisti, hinduisti, vyznávači konfucianizmu a protestantskí kresťania. V Indonézii koexistuje šesť hlavných náboženstiev.
Je si vedomý, že po návrate do svojej krajiny bude musieť čeliť jednej z výziev, ktorou je tolerancia a rešpekt medzi náboženstvami. A na tejto ceste, ktorú práve začal ku kňazstvu, sa domnieva, že jednou z hlavných vlastností, ktoré musí mať mladý kňaz, je pokora.
"Mladý kňaz je ako práve narodené dieťa.. Vo svojom kňazskom povolaní sa musí veľa učiť. Musí vedieť počúvať druhých a predovšetkým počúvať Boha. S pokorou môže mať človek dobrý život, pretože ho nebude riadiť jeho ego a jeho ambície, ale sám Boh ho bude riadiť a sprevádzať jeho životom. Iba s pokorou môže kňaz veľmi dobre prežívať svoje kňazské povolanie, pretože vtedy človek zakúsi, že v skutočnosti ho Božia sila bude sprevádzať vo všetkej jeho pastoračnej činnosti," uzatvára tento mladý seminarista z Indonézie.
Marta SantínNovinár špecializujúci sa na náboženské informácie.