Vďaka vaĆĄej starostlivosti o Cirkev mĂŽĆŸem ĆĄtudovaĆ„ kĂĄnonickĂ© prĂĄvo

NĂĄzov: Pawel Piotr Labuda.
Vek: 31 rokov.
SituĂĄcia: Predseda.
PĂŽvod: Gdansk, PoÄŸsko.
Ć tĂșdia: ZĂ­skal titul z kĂĄnonickĂ©ho prĂĄva na PĂĄpeĆŸskej univerzite SvĂ€tĂ©ho krĂ­ĆŸa v RĂ­me.

"Moje meno je PaweƂ Piotr Labuda a ja som poÄŸskĂœ kƈaz gdanskej arcidiecĂ©zy, vysvĂ€tenĂœ v roku 2015. Vyrastal som v katolĂ­ckej rodine, kde bola viera silne praktizovanĂĄ. MĂŽj otec pracuje ako automechanik, zatiaÄŸ čo moja mama učí nĂĄboĆŸenstvo na zĂĄkladnej ĆĄkole. MĂĄm aj mladĆĄieho brata a sestru. Moji rodičia boli v čase mĂŽjho detstva a dospievania sĂșčasĆ„ou cirkevnĂ©ho hnutia pre rodiny a boli a stĂĄle sĂș veÄŸmi zapojenĂ­ do ĆŸivota farnosti. MĂŽĆŸem povedaĆ„, ĆŸe som v nich dostal od Boha veÄŸkĂœ dar, pretoĆŸe odtiaÄŸ - z rodiny, z viery mojich rodičov a starĂœch rodičov a vďaka ich modlitbĂĄm - sa zrodilo moje kƈazskĂ© povolanie.

Po prvom svĂ€tom prijĂ­manĂ­ som bol ministrantom vo svojej domovskej farnosti, vo farnosti PovĂœĆĄenia svĂ€tĂ©ho KrĂ­ĆŸa v Pruszczu Gdaƈskom neďaleko Gdanska, a slĂșĆŸil som tam asi desaĆ„ rokov, kĂœm som nebol prijatĂœ do seminĂĄra. To mi dalo ďalĆĄiu prĂ­leĆŸitosĆ„ prehÄșbiĆ„ svoju vieru, pretoĆŸe byĆ„ ministrantom sa neobmedzovalo len na sluĆŸbu počas omĆĄĂ­, ale zahƕƈalo aj inĂ© farskĂ© aktivity. Potom som mal ako tĂ­nedĆŸer moĆŸnosĆ„ zĂșčastƈovaĆ„ sa aj na stretnutiach spoločenstva mladĂœch, ktorĂ© sa vo farnosti vytvorilo. To mi umoĆŸnilo veÄŸmi zblĂ­zka pozorovaĆ„ ĆŸivot kƈazov. S vďačnosĆ„ou musĂ­m priznaĆ„, ĆŸe kƈazi, ktorĂœch som poznal vo svojej domovskej farnosti, mi vĆŸdy dĂĄvali dobrĂœ prĂ­klad kƈazstva. Ich spĂŽsob kƈazstva (zapojenie sa do ĆŸivota farnosti, blĂ­zkosĆ„ k ÄŸuďom, ale predovĆĄetkĂœm hlbokĂĄ viera) vĂœrazne ovplyvnil aj moje rozhodnutie vstĂșpiĆ„ do seminĂĄra.

Okrem "nĂĄboĆŸenskĂœch" aktivĂ­t sa mĂŽj ĆŸivot tĂ­nedĆŸera točil aj okolo hudby. KeÄĆŸe moja mama hrala trochu na klavĂ­r, začala mi tĂșto vĂĄĆĄeƈ odovzdĂĄvaĆ„ uĆŸ keď som mal 6-7 rokov. V nasledujĂșcich rokoch sa tento mĂŽj zĂĄujem rozvĂ­jal a vo veku 13 rokov som sa rozhodol navĆĄtevovaĆ„ hudobnĂș ĆĄkolu v Gdansku, čo bola akĂĄsi večernĂĄ alebo nočnĂĄ ĆĄkola: po skončenĂ­ vyučovania v ĆĄkole v rodnom meste som tam iĆĄiel ĆĄtudovaĆ„ gitaru a klavĂ­r (zaujĂ­mal som sa aj o organ a vďaka svojmu farĂĄrovi som mal moĆŸnosĆ„ cvičiĆ„ aj v kostole). Po krĂĄtkom čase sa objavili prvĂ© Ășspechy, a to aj v celoslovenskom meradle. Vďaka mĂŽjmu učiteÄŸovi som sa mohol zĂșčastniĆ„ na mnohĂœch hudobnĂœch kurzoch a sĂșĆ„aĆŸiach, kde som okrem sĂșĆ„aĆŸenia vĆŸdy stretol ÄŸudĂ­ s rovnakou våƥƈou. MĂŽj zĂĄujem o hudbu sa rozvinul do takej miery, ĆŸe som začal plĂĄnovaĆ„ svoj ĆŸivot tak, ĆŸe som svoju budĂșcnosĆ„ spojil prĂĄve s touto činnosĆ„ou. Dokonca som snĂ­val o tom, ĆŸe sa stanem dirigentom. A v tej chvĂ­li Boh začal vĆĄetko meniĆ„. ....

Rok pred maturitou, keď som mal asi 18 rokov, som akoby počul BoĆŸĂ­ hlas, ktorĂœ ma pozĂœval, aby som objavil povolanie ku kƈazstvu. Spočiatku som reagoval tak, ĆŸe som tĂșto moĆŸnosĆ„ rezolĂștne odmietol svojĂ­m rozumom; v skutočnosti som mal vĆĄetko naplĂĄnovanĂ© a moja budĂșcnosĆ„, ktorĂș som si sĂĄm naplĂĄnoval, sa mi zdala veÄŸmi vhodnĂĄ. Ale namiesto toho, aby tento hlas zmizol, zosilnel natoÄŸko, ĆŸe sa nedalo predstieraĆ„, ĆŸe ho nepočujem. Vedel som, ĆŸe vstĂșpiĆ„ do seminĂĄra znamenĂĄ vzdaĆ„ sa vĆĄetkĂ©ho, vĆĄetkĂ©ho, čo som si naplĂĄnoval. Rozhodol som sa porozprĂĄvaĆ„ s kƈazom, ktorĂœ ma, keÄĆŸe bol pred rokmi tieĆŸ hudobnĂ­kom, povzbudil, aby som pozorne počĂșval ten hlas a rozoznal, odkiaÄŸ prichĂĄdza. Bez toho, aby som tu rozoberal podrobnosti... nakoniec som sa po niekoÄŸkĂœch mesiacoch rozhodol podaĆ„ ĆŸiadosĆ„ o prijatie do gdanskĂ©ho seminĂĄra.

Čas mojej seminĂĄrnej formĂĄcie (ktorĂĄ vtedy trvala 6 rokov) bol neustĂĄlym objavovanĂ­m BoĆŸej lĂĄsky ku mne. Okrem filozofickĂ©ho a teologickĂ©ho ĆĄtĂșdia som mal moĆŸnosĆ„ lepĆĄie spoznaĆ„ sĂĄm seba a rozvĂ­jaĆ„ svoj vzĆ„ah s JeĆŸiĆĄom. KaĆŸdĂœ deƈ nĂĄm nĂĄĆĄ seminĂĄr ponĂșkal moĆŸnosĆ„ zĂșčastniĆ„ sa na hodinovej adorĂĄcii NajsvĂ€tejĆĄej sviatosti, čo bolo pre mnohĂœch z nĂĄs veÄŸmi dĂŽleĆŸitĂ©. Okrem toho sme sa zĂșčastƈovali na rĂŽznych diecĂ©znych a farskĂœch aktivitĂĄch s ohÄŸadom na budĂșcu pastoračnĂș sluĆŸbu (nemocnice, pĂște, starostlivosĆ„ o hendikepovanĂœch, ĆĄkoly, pastoračnĂĄ prĂĄca v rĂŽznych komunitĂĄch, domovy dĂŽchodcov a podobne). V neskorĆĄom kƈazskom ĆŸivote vĆĄak nechĂœbali ani Ć„aĆŸkĂ© a skutočne nĂĄročnĂ© chvĂ­le. Počas formĂĄcie si kaĆŸdĂœ seminarista musel vybraĆ„ nejakĂș aktivitu, na ktorej sa zĂșčastƈoval, a ja som bol sĂșčasĆ„ou hudobnej skupiny pre povolania. So skupinou seminaristov a naĆĄĂ­m prefektom sme navĆĄtevovali farnosti naĆĄej diecĂ©zy, viedli sme omĆĄe a prosili o modlitby za nĂĄs a za novĂ© povolania. Boh to teda zariadil tak, ĆŸe som mohol pouĆŸiĆ„ to, čo som sa predtĂœm naučil.

Po mojej kƈazskej vysviacke 23. mĂĄja 2015 ma biskup poslal do farnosti Nanebovzatia Panny MĂĄrie a svĂ€tej KatarĂ­ny Alexandrijskej v Rede, mestečku vzdialenom asi dvadsaĆ„ kilometrov od BaltskĂ©ho mora. Pracoval som tam tri roky, pričom som sa venoval najmĂ€ mladĂœm ÄŸuďom. PastoračnĂœch aktivĂ­t bolo naozaj veÄŸa, čo so sebou prinĂĄĆĄalo veÄŸkĂș Ășnavu, ale zĂĄroveƈ aj radosĆ„, ktorĂĄ vĆĄetko odmeƈovala. Po troch rokoch tamojĆĄej sluĆŸby ma mĂŽj biskup poĆŸiadal, aby som odiĆĄiel ĆĄtudovaĆ„ do RĂ­ma. V oktĂłbri 2018 som teda začal ĆĄtudovaĆ„ na Fakulte kĂĄnonickĂ©ho prĂĄva na PĂĄpeĆŸskej univerzite SvĂ€tĂ©ho krĂ­ĆŸa. V jĂșni 2021 som zĂ­skal licenciĂĄt z kĂĄnonickĂ©ho prĂĄva a teraz som v doktorandskom cykle. Okrem toho som tieĆŸ od roku 2021 začal navĆĄtevovaĆ„ ĆĄtĂșdium TribunĂĄlu RĂ­mskej roty.

MusĂ­m priznaĆ„, ĆŸe ĆĄtĂșdium nie je jednoduchĂ©. Ale na druhej strane mi prinĂĄĆĄajĂș veÄŸa radosti, pretoĆŸe mĂŽĆŸem hlbĆĄie preniknĂșĆ„ do tajomstva Cirkvi, do jej MagistĂ©ria, s ohÄŸadom na moju budĂșcu prĂĄcu po skončenĂ­ ĆĄtĂșdia. Ć tĂșdium na Univerzite SvĂ€tĂ©ho krĂ­ĆŸa je ĂșĆŸasnou skĂșsenosĆ„ou, pretoĆŸe my ĆĄtudenti sa cĂ­time prijatĂ­, a to mĂĄ nepochybne veÄŸkĂœ vplyv na naĆĄu formĂĄciu. NaĆĄi učitelia a vĆĄetci zamestnanci univerzity sĂș nĂĄm vĆŸdy k dispozĂ­cii. Ć tĂșdium v RĂ­me otvĂĄra aj mnoho ďalĆĄĂ­ch moĆŸnostĂ­: mĂŽĆŸete spoznaĆ„ Cirkev v jej rĂŽznych dimenziĂĄch a v jej univerzĂĄlnosti, mĂŽĆŸete nadviazaĆ„ novĂ© vzĆ„ahy s inĂœmi ÄŸuďmi a predovĆĄetkĂœm, napriek tomu, ĆŸe sa nezapĂĄjate do pastoračnej sluĆŸby ako predtĂœm, mĂŽĆŸete vĆŸdy prehÄșbiĆ„ svoj vzĆ„ah s Bohom.

Okrem akademickej reality pre mƈa pobyt v RĂ­me znamenĂĄ aj ĂșčasĆ„ na inĂœch realitĂĄch. KaĆŸdĂœ deƈ mĂĄm moĆŸnosĆ„ slĂĄviĆ„ Eucharistiu v dome sestier, tieĆŸ sledujem neokatechumenĂĄtne spoločenstvo v jednej z rĂ­mskych farnostĂ­ a niekedy, vo voÄŸnom čase od vyučovania, idem pomĂĄhaĆ„ do niektorej farnosti alebo robiĆ„ inĂș pastoračnĂș činnosĆ„. Vo voÄŸnom čase sa mĂŽĆŸem venovaĆ„ aj svojim zĂĄÄŸubĂĄm. RĂĄd chodĂ­m na vĂœlety, najmĂ€ do hĂŽr, a Taliansko mi tĂșto moĆŸnosĆ„ ponĂșka. StĂĄva sa, ĆŸe v lete so ĆĄtudentmi z mojej farnosti v PoÄŸsku (kde som pĂŽsobil) chodĂ­me spolu liezĆ„ do Dolomitov. Okrem toho bude vĆŸdy prĂ­tomnĂœ mĂŽj zĂĄujem o hudbu. Je pravda, ĆŸe uĆŸ roky necvičím a nemĂŽĆŸem hraĆ„ toÄŸko ako kedysi, ale z dneĆĄnĂ©ho pohÄŸadu nepovaĆŸujem tento čas za premĂĄrnenĂœ. Ć tĂșdium hudby, cvičenie niekoÄŸko hodĂ­n denne, mi pomohlo vytvoriĆ„ si niektorĂ© dĂŽleĆŸitĂ© nĂĄvyky (napr. z hÄŸadiska vytrvalosti, koncentrĂĄcie atď.), ktorĂ© mi pomĂĄhajĂș pri ĆĄtĂșdiu dodnes. Boh to vĆĄetko vo svojom plĂĄne predvĂ­dal.

Na zĂĄver by som sa chcel krĂĄtko zmieniĆ„ o sĂșčasnej situĂĄcii Cirkvi v naĆĄej krajine. Je pravda, ĆŸe, ako som uĆŸ napĂ­sal vyĆĄĆĄie, v PoÄŸsku je stĂĄle veÄŸa nĂĄboĆŸnosti a zboĆŸnosti, čo je viditeÄŸnĂ© v ĆŸivote rodĂ­n aj v ĆŸivote farnostĂ­. Som presvedčenĂœ, ĆŸe u nĂĄs je stĂĄle viac ÄŸudĂ­ v kostoloch ako v inĂœch eurĂłpskych krajinĂĄch. To vĆĄak nie je a nemĂŽĆŸe byĆ„ jedinĂœm determinantom religiozity, pretoĆŸe aj religiozita v sĂșčasnosti prechĂĄdza mnohĂœmi zmenami. PoÄŸsko uĆŸ, ĆŸiaÄŸ, nie je takĂ© katolĂ­cke ako kedysi. Aj keď je v sĂșčasnosti veÄŸa ÄŸudĂ­ a rodĂ­n, ktorĂ© vychovĂĄvajĂș svoje deti v sprĂĄvnej viere, nie je to takĂ©, ako to bolo pred 20 - 30 rokmi. MusĂ­me sa modliĆ„, pretoĆŸe aj tu je menej kƈazskĂœch povolanĂ­. SpoločnosĆ„ sa rĂœchlo menĂ­ (ako vĆĄade) a aj poÄŸskĂĄ Cirkev sa bude musieĆ„ v najbliĆŸĆĄĂ­ch rokoch naučiĆ„ viac viesĆ„ dialĂłg s ÄŸuďmi, pre ktorĂœch nĂĄboĆŸenskĂ© hodnoty nie sĂș vĆŸdy takĂ© relevantnĂ©.

Som presvedčenĂœ, ĆŸe v tomto ĂșsilĂ­ nemĂŽĆŸeme prehliadnuĆ„ vĂœznam neoceniteÄŸnej pomoci vĆĄetkĂœch, ktorĂ­ sa podieÄŸajĂș na formĂĄcii kƈazov, ktorĂ­ budĂș musieĆ„ v budĂșcnosti čeliĆ„ tejto vĂœzve.".