"Moje meno je PaweĆ Piotr Labuda a ja som poÄŸskĂœ kĆaz gdanskej arcidiecĂ©zy, vysvĂ€tenĂœ v roku 2015. Vyrastal som v katolĂckej rodine, kde bola viera silne praktizovanĂĄ. MĂŽj otec pracuje ako automechanik, zatiaÄŸ Äo moja mama uÄĂ nĂĄboĆŸenstvo na zĂĄkladnej ĆĄkole. MĂĄm aj mladĆĄieho brata a sestru. Moji rodiÄia boli v Äase mĂŽjho detstva a dospievania sĂșÄasĆ„ou cirkevnĂ©ho hnutia pre rodiny a boli a stĂĄle sĂș veÄŸmi zapojenĂ do ĆŸivota farnosti. MĂŽĆŸem povedaĆ„, ĆŸe som v nich dostal od Boha veÄŸkĂœ dar, pretoĆŸe odtiaÄŸ - z rodiny, z viery mojich rodiÄov a starĂœch rodiÄov a vÄaka ich modlitbĂĄm - sa zrodilo moje kĆazskĂ© povolanie.
Po prvom svĂ€tom prijĂmanĂ som bol ministrantom vo svojej domovskej farnosti, vo farnosti PovĂœĆĄenia svĂ€tĂ©ho KrĂĆŸa v Pruszczu GdaĆskom neÄaleko Gdanska, a slĂșĆŸil som tam asi desaĆ„ rokov, kĂœm som nebol prijatĂœ do seminĂĄra. To mi dalo ÄalĆĄiu prĂleĆŸitosĆ„ prehÄșbiĆ„ svoju vieru, pretoĆŸe byĆ„ ministrantom sa neobmedzovalo len na sluĆŸbu poÄas omĆĄĂ, ale zahĆĆalo aj inĂ© farskĂ© aktivity. Potom som mal ako tĂnedĆŸer moĆŸnosĆ„ zĂșÄastĆovaĆ„ sa aj na stretnutiach spoloÄenstva mladĂœch, ktorĂ© sa vo farnosti vytvorilo. To mi umoĆŸnilo veÄŸmi zblĂzka pozorovaĆ„ ĆŸivot kĆazov. S vÄaÄnosĆ„ou musĂm priznaĆ„, ĆŸe kĆazi, ktorĂœch som poznal vo svojej domovskej farnosti, mi vĆŸdy dĂĄvali dobrĂœ prĂklad kĆazstva. Ich spĂŽsob kĆazstva (zapojenie sa do ĆŸivota farnosti, blĂzkosĆ„ k ÄŸuÄom, ale predovĆĄetkĂœm hlbokĂĄ viera) vĂœrazne ovplyvnil aj moje rozhodnutie vstĂșpiĆ„ do seminĂĄra.
Okrem "nĂĄboĆŸenskĂœch" aktivĂt sa mĂŽj ĆŸivot tĂnedĆŸera toÄil aj okolo hudby. KeÄĆŸe moja mama hrala trochu na klavĂr, zaÄala mi tĂșto vĂĄĆĄeĆ odovzdĂĄvaĆ„ uĆŸ keÄ som mal 6-7 rokov. V nasledujĂșcich rokoch sa tento mĂŽj zĂĄujem rozvĂjal a vo veku 13 rokov som sa rozhodol navĆĄtevovaĆ„ hudobnĂș ĆĄkolu v Gdansku, Äo bola akĂĄsi veÄernĂĄ alebo noÄnĂĄ ĆĄkola: po skonÄenĂ vyuÄovania v ĆĄkole v rodnom meste som tam iĆĄiel ĆĄtudovaĆ„ gitaru a klavĂr (zaujĂmal som sa aj o organ a vÄaka svojmu farĂĄrovi som mal moĆŸnosĆ„ cviÄiĆ„ aj v kostole). Po krĂĄtkom Äase sa objavili prvĂ© Ășspechy, a to aj v celoslovenskom meradle. VÄaka mĂŽjmu uÄiteÄŸovi som sa mohol zĂșÄastniĆ„ na mnohĂœch hudobnĂœch kurzoch a sĂșĆ„aĆŸiach, kde som okrem sĂșĆ„aĆŸenia vĆŸdy stretol ÄŸudĂ s rovnakou vĂĄĆĄĆou. MĂŽj zĂĄujem o hudbu sa rozvinul do takej miery, ĆŸe som zaÄal plĂĄnovaĆ„ svoj ĆŸivot tak, ĆŸe som svoju budĂșcnosĆ„ spojil prĂĄve s touto ÄinnosĆ„ou. Dokonca som snĂval o tom, ĆŸe sa stanem dirigentom. A v tej chvĂli Boh zaÄal vĆĄetko meniĆ„. ....
Rok pred maturitou, keÄ som mal asi 18 rokov, som akoby poÄul BoĆŸĂ hlas, ktorĂœ ma pozĂœval, aby som objavil povolanie ku kĆazstvu. SpoÄiatku som reagoval tak, ĆŸe som tĂșto moĆŸnosĆ„ rezolĂștne odmietol svojĂm rozumom; v skutoÄnosti som mal vĆĄetko naplĂĄnovanĂ© a moja budĂșcnosĆ„, ktorĂș som si sĂĄm naplĂĄnoval, sa mi zdala veÄŸmi vhodnĂĄ. Ale namiesto toho, aby tento hlas zmizol, zosilnel natoÄŸko, ĆŸe sa nedalo predstieraĆ„, ĆŸe ho nepoÄujem. Vedel som, ĆŸe vstĂșpiĆ„ do seminĂĄra znamenĂĄ vzdaĆ„ sa vĆĄetkĂ©ho, vĆĄetkĂ©ho, Äo som si naplĂĄnoval. Rozhodol som sa porozprĂĄvaĆ„ s kĆazom, ktorĂœ ma, keÄĆŸe bol pred rokmi tieĆŸ hudobnĂkom, povzbudil, aby som pozorne poÄĂșval ten hlas a rozoznal, odkiaÄŸ prichĂĄdza. Bez toho, aby som tu rozoberal podrobnosti... nakoniec som sa po niekoÄŸkĂœch mesiacoch rozhodol podaĆ„ ĆŸiadosĆ„ o prijatie do gdanskĂ©ho seminĂĄra.
Äas mojej seminĂĄrnej formĂĄcie (ktorĂĄ vtedy trvala 6 rokov) bol neustĂĄlym objavovanĂm BoĆŸej lĂĄsky ku mne. Okrem filozofickĂ©ho a teologickĂ©ho ĆĄtĂșdia som mal moĆŸnosĆ„ lepĆĄie spoznaĆ„ sĂĄm seba a rozvĂjaĆ„ svoj vzĆ„ah s JeĆŸiĆĄom. KaĆŸdĂœ deĆ nĂĄm nĂĄĆĄ seminĂĄr ponĂșkal moĆŸnosĆ„ zĂșÄastniĆ„ sa na hodinovej adorĂĄcii NajsvĂ€tejĆĄej sviatosti, Äo bolo pre mnohĂœch z nĂĄs veÄŸmi dĂŽleĆŸitĂ©. Okrem toho sme sa zĂșÄastĆovali na rĂŽznych diecĂ©znych a farskĂœch aktivitĂĄch s ohÄŸadom na budĂșcu pastoraÄnĂș sluĆŸbu (nemocnice, pĂște, starostlivosĆ„ o hendikepovanĂœch, ĆĄkoly, pastoraÄnĂĄ prĂĄca v rĂŽznych komunitĂĄch, domovy dĂŽchodcov a podobne). V neskorĆĄom kĆazskom ĆŸivote vĆĄak nechĂœbali ani Ć„aĆŸkĂ© a skutoÄne nĂĄroÄnĂ© chvĂle. PoÄas formĂĄcie si kaĆŸdĂœ seminarista musel vybraĆ„ nejakĂș aktivitu, na ktorej sa zĂșÄastĆoval, a ja som bol sĂșÄasĆ„ou hudobnej skupiny pre povolania. So skupinou seminaristov a naĆĄĂm prefektom sme navĆĄtevovali farnosti naĆĄej diecĂ©zy, viedli sme omĆĄe a prosili o modlitby za nĂĄs a za novĂ© povolania. Boh to teda zariadil tak, ĆŸe som mohol pouĆŸiĆ„ to, Äo som sa predtĂœm nauÄil.
Po mojej kĆazskej vysviacke 23. mĂĄja 2015 ma biskup poslal do farnosti Nanebovzatia Panny MĂĄrie a svĂ€tej KatarĂny Alexandrijskej v Rede, mesteÄku vzdialenom asi dvadsaĆ„ kilometrov od BaltskĂ©ho mora. Pracoval som tam tri roky, priÄom som sa venoval najmĂ€ mladĂœm ÄŸuÄom. PastoraÄnĂœch aktivĂt bolo naozaj veÄŸa, Äo so sebou prinĂĄĆĄalo veÄŸkĂș Ășnavu, ale zĂĄroveĆ aj radosĆ„, ktorĂĄ vĆĄetko odmeĆovala. Po troch rokoch tamojĆĄej sluĆŸby ma mĂŽj biskup poĆŸiadal, aby som odiĆĄiel ĆĄtudovaĆ„ do RĂma. V oktĂłbri 2018 som teda zaÄal ĆĄtudovaĆ„ na Fakulte kĂĄnonickĂ©ho prĂĄva na PĂĄpeĆŸskej univerzite SvĂ€tĂ©ho krĂĆŸa. V jĂșni 2021 som zĂskal licenciĂĄt z kĂĄnonickĂ©ho prĂĄva a teraz som v doktorandskom cykle. Okrem toho som tieĆŸ od roku 2021 zaÄal navĆĄtevovaĆ„ ĆĄtĂșdium TribunĂĄlu RĂmskej roty.
MusĂm priznaĆ„, ĆŸe ĆĄtĂșdium nie je jednoduchĂ©. Ale na druhej strane mi prinĂĄĆĄajĂș veÄŸa radosti, pretoĆŸe mĂŽĆŸem hlbĆĄie preniknĂșĆ„ do tajomstva Cirkvi, do jej MagistĂ©ria, s ohÄŸadom na moju budĂșcu prĂĄcu po skonÄenĂ ĆĄtĂșdia. Ć tĂșdium na Univerzite SvĂ€tĂ©ho krĂĆŸa je ĂșĆŸasnou skĂșsenosĆ„ou, pretoĆŸe my ĆĄtudenti sa cĂtime prijatĂ, a to mĂĄ nepochybne veÄŸkĂœ vplyv na naĆĄu formĂĄciu. NaĆĄi uÄitelia a vĆĄetci zamestnanci univerzity sĂș nĂĄm vĆŸdy k dispozĂcii. Ć tĂșdium v RĂme otvĂĄra aj mnoho ÄalĆĄĂch moĆŸnostĂ: mĂŽĆŸete spoznaĆ„ Cirkev v jej rĂŽznych dimenziĂĄch a v jej univerzĂĄlnosti, mĂŽĆŸete nadviazaĆ„ novĂ© vzĆ„ahy s inĂœmi ÄŸuÄmi a predovĆĄetkĂœm, napriek tomu, ĆŸe sa nezapĂĄjate do pastoraÄnej sluĆŸby ako predtĂœm, mĂŽĆŸete vĆŸdy prehÄșbiĆ„ svoj vzĆ„ah s Bohom.
Okrem akademickej reality pre mĆa pobyt v RĂme znamenĂĄ aj ĂșÄasĆ„ na inĂœch realitĂĄch. KaĆŸdĂœ deĆ mĂĄm moĆŸnosĆ„ slĂĄviĆ„ Eucharistiu v dome sestier, tieĆŸ sledujem neokatechumenĂĄtne spoloÄenstvo v jednej z rĂmskych farnostĂ a niekedy, vo voÄŸnom Äase od vyuÄovania, idem pomĂĄhaĆ„ do niektorej farnosti alebo robiĆ„ inĂș pastoraÄnĂș ÄinnosĆ„. Vo voÄŸnom Äase sa mĂŽĆŸem venovaĆ„ aj svojim zĂĄÄŸubĂĄm. RĂĄd chodĂm na vĂœlety, najmĂ€ do hĂŽr, a Taliansko mi tĂșto moĆŸnosĆ„ ponĂșka. StĂĄva sa, ĆŸe v lete so ĆĄtudentmi z mojej farnosti v PoÄŸsku (kde som pĂŽsobil) chodĂme spolu liezĆ„ do Dolomitov. Okrem toho bude vĆŸdy prĂtomnĂœ mĂŽj zĂĄujem o hudbu. Je pravda, ĆŸe uĆŸ roky necviÄĂm a nemĂŽĆŸem hraĆ„ toÄŸko ako kedysi, ale z dneĆĄnĂ©ho pohÄŸadu nepovaĆŸujem tento Äas za premĂĄrnenĂœ. Ć tĂșdium hudby, cviÄenie niekoÄŸko hodĂn denne, mi pomohlo vytvoriĆ„ si niektorĂ© dĂŽleĆŸitĂ© nĂĄvyky (napr. z hÄŸadiska vytrvalosti, koncentrĂĄcie atÄ.), ktorĂ© mi pomĂĄhajĂș pri ĆĄtĂșdiu dodnes. Boh to vĆĄetko vo svojom plĂĄne predvĂdal.
Na zĂĄver by som sa chcel krĂĄtko zmieniĆ„ o sĂșÄasnej situĂĄcii Cirkvi v naĆĄej krajine. Je pravda, ĆŸe, ako som uĆŸ napĂsal vyĆĄĆĄie, v PoÄŸsku je stĂĄle veÄŸa nĂĄboĆŸnosti a zboĆŸnosti, Äo je viditeÄŸnĂ© v ĆŸivote rodĂn aj v ĆŸivote farnostĂ. Som presvedÄenĂœ, ĆŸe u nĂĄs je stĂĄle viac ÄŸudĂ v kostoloch ako v inĂœch eurĂłpskych krajinĂĄch. To vĆĄak nie je a nemĂŽĆŸe byĆ„ jedinĂœm determinantom religiozity, pretoĆŸe aj religiozita v sĂșÄasnosti prechĂĄdza mnohĂœmi zmenami. PoÄŸsko uĆŸ, ĆŸiaÄŸ, nie je takĂ© katolĂcke ako kedysi. Aj keÄ je v sĂșÄasnosti veÄŸa ÄŸudĂ a rodĂn, ktorĂ© vychovĂĄvajĂș svoje deti v sprĂĄvnej viere, nie je to takĂ©, ako to bolo pred 20 - 30 rokmi. MusĂme sa modliĆ„, pretoĆŸe aj tu je menej kĆazskĂœch povolanĂ. SpoloÄnosĆ„ sa rĂœchlo menĂ (ako vĆĄade) a aj poÄŸskĂĄ Cirkev sa bude musieĆ„ v najbliĆŸĆĄĂch rokoch nauÄiĆ„ viac viesĆ„ dialĂłg s ÄŸuÄmi, pre ktorĂœch nĂĄboĆŸenskĂ© hodnoty nie sĂș vĆŸdy takĂ© relevantnĂ©.
Som presvedÄenĂœ, ĆŸe v tomto ĂșsilĂ nemĂŽĆŸeme prehliadnuĆ„ vĂœznam neoceniteÄŸnej pomoci vĆĄetkĂœch, ktorĂ sa podieÄŸajĂș na formĂĄcii kĆazov, ktorĂ budĂș musieĆ„ v budĂșcnosti ÄeliĆ„ tejto vĂœzve.".