Belvy Delphane Diandaga sa narodil do rodiny, kde je jeho otec katolĂk a matka protestantka, takĆŸe mal moĆŸnosĆ„ vybraĆ„ si medzi dvoma nĂĄzormi na kresĆ„anskĂș vieru.
Od detstva som mal moĆŸnosĆ„ zĂșÄastĆovaĆ„ sa na svĂ€tej omĆĄi, aj keÄ som o nej nemal ĆŸiadne skutoÄnĂ© vedomosti, ale napriek tomu to pre mĆa bola chvĂÄŸa ĆĄĆ„astia, pretoĆŸe to bol Äas stretnutia a vzĂĄjomnĂ©ho a spoloÄnĂ©ho zdieÄŸania. PrĂĄve vo veku ĆĄtyroch rokov som zaÄal prejavovaĆ„ tĂșĆŸbu sprevĂĄdzaĆ„ otca na nedeÄŸnĂș omĆĄu, Äo ma v dospelosti veÄŸmi ovplyvnilo. UĆŸ v tomto veku som vnĂmal znaky svojho prĂklonu ku katolĂckej viere, keÄĆŸe som pochĂĄdzal z rodiny so zmieĆĄanĂœmi nĂĄboĆŸenskĂœmi tradĂciami a s evanjelickou (protestantskou) matkou, mal som moĆŸnosĆ„ prijaĆ„ jednu alebo druhĂș tradĂciu. Na katolĂcku vieru som sa vĆĄak orientoval uĆŸ v siedmich rokoch, keÄ som sa iĆĄiel zapĂsaĆ„ do kurzov zasvĂ€tenia do kresĆ„anskĂ©ho ĆŸivota (katechĂ©zy) bez toho, aby som to povedal otcovi, ktorĂœ si to vĆĄak Äoskoro vĆĄimol a povzbudil ma.Â
PoÄas tohto obdobia zasvĂ€tenia som sa iniciatĂvne pridal k skautskĂ©mu hnutiu spolu so svojĂm bratrancom a potom k ministrantskĂ©mu hnutiu, hoci som vtedy necĂtil tĂșĆŸbu staĆ„ sa kĆazom, pretoĆŸe mojĂm snom bolo staĆ„ sa dĂŽstojnĂkom armĂĄdy alebo dokonca sudcom, brĂĄniĆ„ utlĂĄÄanĂœch a bojovaĆ„ proti nespravodlivosti v mojej krajine.
Na konci stredoĆĄkolskĂœch ĆĄtĂșdiĂ som si nejako uvedomil, ĆŸe ma PĂĄn volĂĄ do svojej sluĆŸby. TĂĄto tĂșĆŸba sa stala jasnejĆĄou pri prĂleĆŸitosti kĆazskej vysviacky kĆaza RĂĄdu NajsvĂ€tejĆĄej Trojice. NemĂŽĆŸem opĂsaĆ„, Äo sa v ten deĆ stalo, ale mĂŽĆŸem vĆĄeobecne povedaĆ„, ĆŸe toto nĂĄdhernĂ© stretnutie s Kristom zmenilo celĂœ mĂŽj ĆŸivot. Ako povedal svĂ€tĂœ AugustĂn, "nikto sa nemĂŽĆŸe stretnĂșĆ„ s Kristom a zostaĆ„ rovnakĂœ".
Belvy mĂĄ jasno: mottom jeho ĆŸivota sĂș slovĂĄ apoĆĄtola Pavla KorinĆ„anom (1 Kor 15, 10): "Z BoĆŸej milosti som, Äo som, a milosĆ„, ktorĂș mi dal, nebola neplodnĂĄ" (1 Kor 15, 10).
KeÄ som pocĂtil BoĆŸie volanie, ponĂĄhÄŸal som sa o tom hovoriĆ„ s otcom jednĂ©ho dĆa cestou z nĂĄcviku farskĂ©ho zboru, pretoĆŸe dva roky predtĂœm som sa tam s otcom schĂĄdzal, aby sme spievali a chvĂĄlili Boha prostrednĂctvom liturgickej animĂĄcie, najmĂ€ pri svĂ€tej omĆĄi, ktorĂĄ bola pre mĆa silnĂœm momentom stretnutia s Kristom: momentom extĂĄzy, keÄ sa moje srdce naplnilo radosĆ„ou. NeskĂŽr som nepochybne vÄaka teologickĂ©mu ĆĄtĂșdiu zistil, ĆŸe Eucharistia je sviatosĆ„ou sviatostĂ, stredobodom celej katolĂckej kresĆ„anskej spirituality, pretoĆŸe je to sviatosĆ„, v ktorej je Kristus Ășplne prĂtomnĂœ. A Äoraz viac som si uvedomoval vzneĆĄenosĆ„ a uĆĄÄŸachtilosĆ„ kĆazstva. PretoĆŸe JeĆŸiĆĄ, ktorĂœ ma povolal do svojho tajomstva, ma chcel urobiĆ„ sluĆŸobnĂkom Eucharistie, a to je jednoducho milosĆ„. Preto aj moje ĆŸivotnĂ© slovo, ktorĂ© som si vzal z prvĂ©ho listu svĂ€tĂ©ho Pavla KorinĆ„anom (1 Kor 15, 10), opisuje prĂĄve tento rozmer milosti: "Z BoĆŸej milosti som, Äo som, a milosĆ„, ktorĂș mi dal, nebola neplodnĂĄ". Preto neustĂĄle Äakujem Bohu za dar kĆazskĂ©ho povolania a zĂĄroveĆ Äakujem vĆĄetkĂœm, ktorĂ mi umoĆŸnili tĂșto milosĆ„ uskutoÄniĆ„, a vĆĄetkĂœm, ktorĂ mi pomĂĄhajĂș toto povolanie dĂŽstojne ĆŸiĆ„.
VĂœzva k prĂĄci pre BrazzavillskĂș diecĂ©zu a Cirkev v Kongu
Viac ako devÀƄdesiat percent obyvateÄŸov Konga sĂș kresĆ„ania, katolĂci tvoria viac-menej pÀƄdesiatdva percent, ale veÄŸkĂœ nĂĄskok mĂĄ evanjelickĂĄ (protestantskĂĄ) cirkev. Preto je Äoraz potrebnejĆĄie maĆ„ dobre pripravenĂœch kĆazov v dobrom kultĂșrnom prostredĂ, ktorĂ by v KatolĂckej cirkvi pĂŽsobili nielen pri formĂĄcii klĂ©ru a BoĆŸieho ÄŸudu, ale aj pri evanjelizĂĄcii a apoĆĄtolĂĄte chudobnĂœch a duchovne a materiĂĄlne odkĂĄzanĂœch.
PrĂĄve preto som sa po ukonÄenĂ kĂĄnonickej formĂĄcie vo filozofii a potom v teolĂłgii rozhodol, ĆŸe po vysvĂ€tenĂ za kĆaza sa vrĂĄtim na Ăcole Normale SupĂ©rieure, aby som tam pokraÄoval v ĆĄtĂșdiu filozofie... Kto by si vedel predstaviĆ„, ĆŸe v naĆĄej diecĂ©ze, takej chudobnej na prostriedky, budeme maĆ„ moĆŸnosĆ„ vychovĂĄvaĆ„ kĆaza v zahraniÄĂ? Ale o dva roky neskĂŽr mĂŽj biskup uznal za vhodnĂ©, aby som odiĆĄiel do RĂma, na PĂĄpeĆŸskĂș univerzitu Santa Croce, pretoĆŸe sa povaĆŸovalo za potrebnĂ©, aby sa kĆaz formoval v akademickom a multikultĂșrnom prostredĂ vhodnom na formĂĄciu a integrĂĄlny rozvoj, a potom sa vrĂĄtil do prĂĄce v diecĂ©ze.
VÄaka ĆĄtipendiu od nadĂĄcie CARF - Centro Academico Romano sa mi splnil sen a dnes sa chystĂĄm dokonÄiĆ„ bakalĂĄrske ĆĄtĂșdium filozofie. NedokĂĄĆŸem slovami vyjadriĆ„ svoju vÄaÄnosĆ„ svojim dobrodincom v CARF za vĆĄetko, Äo pre mĆa urobili: mĂŽĆŸem im len odporĂșÄaĆ„ kaĆŸdĂœ deĆ, aby ich Boh naplnil milosĆ„ou a poĆŸehnanĂm.