Nikto sa nemĂŽĆŸe stretnĂșĆ„ s Kristom a zostaĆ„ rovnakĂœ

NĂĄzov: Belvy Delphane Fadhel Diandaga
Vek: 35 rokov
SituĂĄcia: Presbyter
PĂŽvod: Brazzaville, KonĆŸskĂĄ republika
Ć tĂșdia: ZĂ­skal titul z filozofie na PĂĄpeĆŸskej univerzite SvĂ€tĂ©ho krĂ­ĆŸa v RĂ­me.

Belvy Delphane Diandaga sa narodil do rodiny, kde je jeho otec katolĂ­k a matka protestantka, takĆŸe mal moĆŸnosĆ„ vybraĆ„ si medzi dvoma nĂĄzormi na kresĆ„anskĂș vieru.

Od detstva som mal moĆŸnosĆ„ zĂșčastƈovaĆ„ sa na svĂ€tej omĆĄi, aj keď som o nej nemal ĆŸiadne skutočnĂ© vedomosti, ale napriek tomu to pre mƈa bola chvĂ­ÄŸa ĆĄĆ„astia, pretoĆŸe to bol čas stretnutia a vzĂĄjomnĂ©ho a spoločnĂ©ho zdieÄŸania. PrĂĄve vo veku ĆĄtyroch rokov som začal prejavovaĆ„ tĂșĆŸbu sprevĂĄdzaĆ„ otca na nedeÄŸnĂș omĆĄu, čo ma v dospelosti veÄŸmi ovplyvnilo. UĆŸ v tomto veku som vnĂ­mal znaky svojho prĂ­klonu ku katolĂ­ckej viere, keÄĆŸe som pochĂĄdzal z rodiny so zmieĆĄanĂœmi nĂĄboĆŸenskĂœmi tradĂ­ciami a s evanjelickou (protestantskou) matkou, mal som moĆŸnosĆ„ prijaĆ„ jednu alebo druhĂș tradĂ­ciu. Na katolĂ­cku vieru som sa vĆĄak orientoval uĆŸ v siedmich rokoch, keď som sa iĆĄiel zapĂ­saĆ„ do kurzov zasvĂ€tenia do kresĆ„anskĂ©ho ĆŸivota (katechĂ©zy) bez toho, aby som to povedal otcovi, ktorĂœ si to vĆĄak čoskoro vĆĄimol a povzbudil ma. 

Počas tohto obdobia zasvĂ€tenia som sa iniciatĂ­vne pridal k skautskĂ©mu hnutiu spolu so svojĂ­m bratrancom a potom k ministrantskĂ©mu hnutiu, hoci som vtedy necĂ­til tĂșĆŸbu staĆ„ sa kƈazom, pretoĆŸe mojĂ­m snom bolo staĆ„ sa dĂŽstojnĂ­kom armĂĄdy alebo dokonca sudcom, brĂĄniĆ„ utláčanĂœch a bojovaĆ„ proti nespravodlivosti v mojej krajine.

Na konci stredoĆĄkolskĂœch ĆĄtĂșdiĂ­ som si nejako uvedomil, ĆŸe ma PĂĄn volĂĄ do svojej sluĆŸby. TĂĄto tĂșĆŸba sa stala jasnejĆĄou pri prĂ­leĆŸitosti kƈazskej vysviacky kƈaza RĂĄdu NajsvĂ€tejĆĄej Trojice. NemĂŽĆŸem opĂ­saĆ„, čo sa v ten deƈ stalo, ale mĂŽĆŸem vĆĄeobecne povedaĆ„, ĆŸe toto nĂĄdhernĂ© stretnutie s Kristom zmenilo celĂœ mĂŽj ĆŸivot. Ako povedal svĂ€tĂœ AugustĂ­n, "nikto sa nemĂŽĆŸe stretnĂșĆ„ s Kristom a zostaĆ„ rovnakĂœ".

Belvy mĂĄ jasno: mottom jeho ĆŸivota sĂș slovĂĄ apoĆĄtola Pavla KorinĆ„anom (1 Kor 15, 10): "Z BoĆŸej milosti som, čo som, a milosĆ„, ktorĂș mi dal, nebola neplodnĂĄ" (1 Kor 15, 10).

Keď som pocĂ­til BoĆŸie volanie, ponĂĄhÄŸal som sa o tom hovoriĆ„ s otcom jednĂ©ho dƈa cestou z nĂĄcviku farskĂ©ho zboru, pretoĆŸe dva roky predtĂœm som sa tam s otcom schĂĄdzal, aby sme spievali a chvĂĄlili Boha prostrednĂ­ctvom liturgickej animĂĄcie, najmĂ€ pri svĂ€tej omĆĄi, ktorĂĄ bola pre mƈa silnĂœm momentom stretnutia s Kristom: momentom extĂĄzy, keď sa moje srdce naplnilo radosĆ„ou. NeskĂŽr som nepochybne vďaka teologickĂ©mu ĆĄtĂșdiu zistil, ĆŸe Eucharistia je sviatosĆ„ou sviatostĂ­, stredobodom celej katolĂ­ckej kresĆ„anskej spirituality, pretoĆŸe je to sviatosĆ„, v ktorej je Kristus Ășplne prĂ­tomnĂœ. A čoraz viac som si uvedomoval vzneĆĄenosĆ„ a uĆĄÄŸachtilosĆ„ kƈazstva. PretoĆŸe JeĆŸiĆĄ, ktorĂœ ma povolal do svojho tajomstva, ma chcel urobiĆ„ sluĆŸobnĂ­kom Eucharistie, a to je jednoducho milosĆ„. Preto aj moje ĆŸivotnĂ© slovo, ktorĂ© som si vzal z prvĂ©ho listu svĂ€tĂ©ho Pavla KorinĆ„anom (1 Kor 15, 10), opisuje prĂĄve tento rozmer milosti: "Z BoĆŸej milosti som, čo som, a milosĆ„, ktorĂș mi dal, nebola neplodnĂĄ". Preto neustĂĄle ďakujem Bohu za dar kƈazskĂ©ho povolania a zĂĄroveƈ ďakujem vĆĄetkĂœm, ktorĂ­ mi umoĆŸnili tĂșto milosĆ„ uskutočniĆ„, a vĆĄetkĂœm, ktorĂ­ mi pomĂĄhajĂș toto povolanie dĂŽstojne ĆŸiĆ„.

VĂœzva k prĂĄci pre BrazzavillskĂș diecĂ©zu a Cirkev v Kongu

Viac ako devÀƄdesiat percent obyvateÄŸov Konga sĂș kresĆ„ania, katolĂ­ci tvoria viac-menej pÀƄdesiatdva percent, ale veÄŸkĂœ nĂĄskok mĂĄ evanjelickĂĄ (protestantskĂĄ) cirkev. Preto je čoraz potrebnejĆĄie maĆ„ dobre pripravenĂœch kƈazov v dobrom kultĂșrnom prostredĂ­, ktorĂ­ by v KatolĂ­ckej cirkvi pĂŽsobili nielen pri formĂĄcii klĂ©ru a BoĆŸieho ÄŸudu, ale aj pri evanjelizĂĄcii a apoĆĄtolĂĄte chudobnĂœch a duchovne a materiĂĄlne odkĂĄzanĂœch.

PrĂĄve preto som sa po ukončenĂ­ kĂĄnonickej formĂĄcie vo filozofii a potom v teolĂłgii rozhodol, ĆŸe po vysvĂ€tenĂ­ za kƈaza sa vrĂĄtim na École Normale SupĂ©rieure, aby som tam pokračoval v ĆĄtĂșdiu filozofie... Kto by si vedel predstaviĆ„, ĆŸe v naĆĄej diecĂ©ze, takej chudobnej na prostriedky, budeme maĆ„ moĆŸnosĆ„ vychovĂĄvaĆ„ kƈaza v zahraničí? Ale o dva roky neskĂŽr mĂŽj biskup uznal za vhodnĂ©, aby som odiĆĄiel do RĂ­ma, na PĂĄpeĆŸskĂș univerzitu Santa Croce, pretoĆŸe sa povaĆŸovalo za potrebnĂ©, aby sa kƈaz formoval v akademickom a multikultĂșrnom prostredĂ­ vhodnom na formĂĄciu a integrĂĄlny rozvoj, a potom sa vrĂĄtil do prĂĄce v diecĂ©ze.

Vďaka ĆĄtipendiu od nadĂĄcie CARF - Centro Academico Romano sa mi splnil sen a dnes sa chystĂĄm dokončiĆ„ bakalĂĄrske ĆĄtĂșdium filozofie. NedokĂĄĆŸem slovami vyjadriĆ„ svoju vďačnosĆ„ svojim dobrodincom v CARF za vĆĄetko, čo pre mƈa urobili: mĂŽĆŸem im len odporĂșčaĆ„ kaĆŸdĂœ deƈ, aby ich Boh naplnil milosĆ„ou a poĆŸehnanĂ­m.