D. Robinson Alejandro Jiménez je kňazom diecézy Punto Fijo vo Venezuele. Narodil sa vo veľmi katolíckej a početnej rodine.
"Moje povolanie sa začalo, keď som mal 13 rokov, keď som pocítil Pánovo volanie slúžiť pri oltári ako miništrant.
Jedno z volaní, pri ktorom som cítil, že ma Pán volá najintenzívnejšie, bolo slávenie svätého Veľkonočného trojdnia, keď ma Pán pozval, aby som odpovedal na to veľké povolanie byť jeho kňazom v službe jeho ľudu.
Ako 19-ročný som začal študovať vo veľkom seminári San Juan Pablo II, kde som študoval filozofiu; potom ma môj biskup poslal do veľkého seminára Nuestra Señora del Socorro vo Valencii, štát Carabobo, Venezuela, kde som študoval teológiu.
Po dvoch rokoch teológie sa môj biskup rozhodol dať mi ročnú prestávku vo formácii na kňazstvo; toto rozhodnutie nebolo pre mňa ľahké a rozhodol sa poslať ma na rok do farnosti k rehoľným kňazom, ktorí sa nazývajú misionári služobníci Slova. Bola to pastoračná práca, ktorú som vykonával v poslušnosti. Bola to skúsenosť, ktorá ma pripravila na službu Božiemu ľudu, na skromnú farnosť na periférii diecézy.
Po skončení pastoračnej misie som dokončil štúdium teológie v hlavnom seminári Jesús Buen Pastor v štáte Bolívar vo Venezuele.
Dňa 21. februára 2015 ma Mons. Roberto, arcibiskup Coro a apoštolský administrátor diecézy Punto Fijo, vysvätil za diakona. Po uplynutí šiestich mesiacov som bol 15. augusta 2015, na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, v bazilike minor v katedrále Santa Ana de Coro vysvätený za kňaza Mons. Robertom v spoločnosti všetkých duchovných štátu Falcón. Bola to chvíľa naplnená Pánovou milosťou, keď ma urobil svojím kňazom, kňazom Novej zmluvy; jeden z najradostnejších okamihov života pre službu všeobecnej Cirkvi.
Svoju kňazskú pastoráciu som začal ako farský vikár vo farnosti Nepoškvrneného počatia. Bola to oblasť dediniek, kde sme spolu s farárom slúžili viac ako 40 komunitám. Bola to veľmi veľká farnosť; táto skúsenosť bola veľmi príjemná a prospešná, vydržal som v nej 4 mesiace a kvôli pastoračným potrebám som bol preložený do farnosti Santo Cristo de las Piedras, vymenovaný za farára v jednej z okrajových oblastí diecézy, kde som mal slúžiť trpiacim bratom a sestrám z najchudobnejších.
Jedným zo zážitkov, ktoré ma v tejto farnosti najviac poznačili, bol pohľad na deti čakajúce na odpad z jedla, aby sa mohli najesť. Tento dojem ma podnietil k tomu, aby som začal pracovať vo farskej charite. Touto realitou bohužiaľ trpí môj venezuelský ľud, kde ľudia nemajú každý deň dostatok jedla. Vykonával som túto prácu, v ktorej som posilňoval svoju službu Kristovho kňaza v láske k najchudobnejším, ako to robil a učil náš Majster vo svojej verejnej službe. V službe a milosrdnej láske k blížnemu.
Na druhej strane, po štyri a pol roku práce vo farnosti sa môj biskup rozhodol preložiť ma do mesta mojej diecézy do farnosti Panny Márie Betlehemskej ako správcu farnosti, kde som zostal tri mesiace.
Biskup ma požiadal, aby som pokračoval v kňazskej formácii s cieľom formovať laikov našej diecézy, a poslal ma do Ríma, kde v súčasnosti študujem na Pápežskej univerzite Svätého kríža na fakulte dogmatickej teológie, aby som sa každý deň učil o našej viere a obhajoval ju, a predovšetkým, aby som sa viac učil od Majstra, aby som bol stále viac jeho učeníkom a privádzal mnohé duše bližšie k Pánovi."
