Rafael Brasil je seminarista z arcidiecézy São Sebastião do Rio de Janeiro v Brazílii.
"Moja rodina bola vždy katolícka, takže moja mama, sestra a ja sme každú nedeľu chodili na svätú omšu. Ale asi v 18 rokoch som začal aktívnejšie pracovať vo farnosti, pomáhal som pri rekolekciách a formácii, potom ako katechéta a čoskoro ma kňaz povolal, aby som pomáhal pri liturgických sláveniach ako akolyta. V tom čase som si však nedovolil ani len pomyslieť na kňazské povolanie.
To, čo ma prebudilo k Božiemu volaniu, bola správa o rezignácii pápeža Benedikta XVI., ktorá zhodou okolností prišla v deň mojich narodenín. Prežíval som neistotu, ako väčšina katolíkov, ktorých som stretol, ale musel som odložiť svoje starosti, aby som pomohol tým, ktorí sa cítili stratení v súvislosti s touto správou. A tak som po prvýkrát uvažoval o kňazstve ako o spôsobe, ako neustále pomáhať Cirkvi a Božiemu ľudu, ako som sa v tom čase cítil byť nútený.
Potom som sa vydal na cestu povolania a v roku 2014 som nastúpil do propedeutického seminára a nasledujúci rok som vstúpil do seminára São José v Riu de Janeiro. Tam som študoval filozofiu a v poslednom roku tejto formačnej etapy som dostal pozvanie od kardinála, pomocných biskupov a formátorov seminára pokračovať vo formácii v Španielsku, v Bidasoa.
Spočiatku to bolo ťažké rozhodnutie, nikdy som nemala v pláne žiť mimo svojho mesta, ale s dôverou vo veci, ktoré mi pripravil Kristus, som prišla do Pamplony. A hneď po príchode som videl, že to bolo správne rozhodnutie. Ráno môjho prvého dňa v Bidasoa, keď som sa ešte len zoznamoval s miestom a ľuďmi, sa mi predstavil riaditeľ a opýtal sa ma:
- Ako vám môžem hovoriť?
- Rafael Brazília. - Odpovedal som. A on pokračoval:
- Nie, to je tvoje meno. Chcem vedieť, ako vás volajú doma, vo vašej rodine...
- Ach áno, "Rafa".
- Vitaj, Rafa. Budem vám tak hovoriť, pretože aj my sme tu rodina. Ste doma.
A je pravda, že väčšina seminaristov a formátorov ma tu volá Rafa.
Áno, som doma."