"Ježiš Kristus, náš Pán, náš Boh, ustanovil sviatosti, ktoré sú ako stopy jeho šľapají, aby sme po nich kráčali a dosiahli nebo. A jednou z najkrajších a najútešnejších sviatostí je sviatosť spovede", Josemaría Escrivá, Argentína, 15. júna 1974.
Svätý Josemaría citoval a my vám ukážeme, čo povedal o sviatosti ako o zázraku Božej lásky.
Kristus ustanovil túto sviatosť, aby nám po krste ponúkol novú možnosť obrátiť sa a získať späť Božiu milosť.
"Sviatosť Zosúladenie je sviatosť uzdravenia. Keď idem na spoveď, je to preto, aby som sa uzdravil, aby som uzdravil svoju dušu, aby som uzdravil svoje srdce, aby som uzdravil niečo, čo som urobil a nefunguje to správne, Pápež František, generálna audiencia, 19. februára 2014.
Tak ako všetky sviatosti, aj táto je stretnutím s Ježišom. Počas spovede sa Ježišovi zdôverujeme so svojimi hriechmi. kňaz ktorý koná v Kristovej osobe a s Ježišovou autoritou, aby vypočul, poradil, poskytol primerané pokánie a vyslovil slová rozhrešenia.
"Na oslavu Vo sviatosti zmierenia kňaz nezastupuje iba Boha, ale celému spoločenstvu, ktoré sa poznáva v krehkosti každého svojho člena, ktoré je pohnuté počúvať ich pokánie, ktoré sa s ním zmieruje, ktoré ich povzbudzuje a sprevádza na ceste obrátenia a ľudskej a kresťanskej zrelosti.
Niekto môže povedať: "Vyznávam sa len Bohu". Áno, môžete povedať Bohu: "odpusť mi" a povedať mu svoje hriechy. Ale naše hriechy sú aj proti bratom, proti Cirkvi, a preto je potrebné prosiť o odpustenie Cirkev a bratov v osobe kňaza.Pápež František, stredajšia katechéza, 19. februára 2013.
Svätý Jozemaría nazýval spoveď sviatosťou radosti, pretože cez ňu človek znovu získava radosť a pokoj, ktoré prináša priateľstvo s Bohom.
Táto sviatosť nielenže obnovuje náš vzťah ako Božích synov a dcér, ale tiež nás zmieruje navzájom tým, že obnovuje naše spojenie s Kristovým telom, jeho Cirkvou.
Pápež František vysvetlil dôležitosť spovede týmito slovami: "Odpustenie hriechov si nemôžeme dať sami. Nemôžem povedať: odpúšťam si svoje hriechy. O odpustenie sa prosí, žiada sa oň od druhého a pri spovedi prosíme Ježiša o odpustenie. Odpustenie nie je ovocím nášho úsilia, je to dar, je to dar Ducha Svätého.
Existuje niekoľko detailov, ktoré môžeme vziať do úvahy, aby sme to urobili hlbšie a efektívnejšie.
Môžeme si napríklad pomôcť príručkou s kľúčmi potrebnými pre dobrú spytovanie svedomia. Je to čas, keď máme byť úprimní k sebe samým a k Bohu, lebo vieme, že On nechce, aby nás naše minulé hriechy trápili, ale chce nás od nich oslobodiť, aby sme mohli žiť ako jeho dobré deti.
Katechizmus Cirkvi navrhuje štyri kroky dobrej spovede. Vyjadrujú cestu k obráteniu, ktorá vedie od analýzy našich činov k činom, ktoré dokazujú zmenu, ktorá sa v nás uskutočnila.
Existujú štyri kroky, ktoré musíme urobiť, aby sme mohli prijať veľké objatie lásky, ktoré nám chce Boh, náš Otec, touto sviatosťou darovať: "Boh nás čaká ako otec v podobenstve s roztiahnutou náručou, aj keď si to nezaslúžime. Na našich dlhoch nezáleží. Ako v prípade márnotratného syna, stačí, aby sme otvorili svoje srdce" (sv. Josemaría, Kristus ide okolo, č. 64).
Pri spytovaní svedomia snažíme sa skúmať svoju dušu v modlitbe pred Bohom vo svetle učenia Cirkvi, počnúc našou poslednou spoveďou.
Zamýšľame sa nad skutkami, myšlienkami alebo slovami, ktoré nás možno vzdialili od Boha, urazili iných alebo nám vnútorne ublížili.
Existuje niekoľko detailov, ktoré môžeme zohľadniť, aby sme to urobili hlbšie a efektívnejšie. Môžeme napríklad použiť sprievodca s potrebnými kľúčmi pre dobré spytovanie svedomia.
Je to čas, keď máme byť úprimní k sebe samým a k Bohu, lebo vieme, že On nechce, aby nás naše minulé hriechy trápili, ale chce nás od nich oslobodiť, aby sme mohli žiť ako jeho dobré deti.
Kajúcnosť alebo pokánie, je dar od Boha. Je to zármutok duše a odmietnutie našich hriechov, ktoré zahŕňa rozhodnutie už viac nehrešiť.
Vyznanie je vyznanie hriechov kňazovi. Niekedy sa pokánie spája s intenzívnym pocitom smútku alebo hanby, ktorý nám pomáha napraviť sa. Tento pocit však nie je nevyhnutný. Dôležité je pochopiť, že sme urobili niečo zlé, a mať túžbu polepšiť sa ako kresťania. Ak nie, vložíme sa do Božích rúk a budeme ho prosiť, aby pôsobil v našich srdciach a odmietol zlo.
Kajúcnosť," vysvetľuje pápež, "je portikom pokánia, privilegovanou cestou, ktorá vedie k srdcu Boha, ktorý nás prijíma a ponúka nám ďalšiu šancu, ak sa otvoríme pravde pokánia a necháme sa premeniť jeho milosrdenstvom."
Kňaz je Božím nástrojom. Odložme hanbu či pýchu a otvorme svoje duše v istote, že je to Boh, kto nás počúva.
"Vyznanie kňazovi je spôsob, ako zveriť svoj život do rúk a do srdca iného, ktorý v tej chvíli koná v mene a v prospech Ježiša. [Je dôležité, aby som išiel do spovednice, aby som sa postavil pred kňaza, ktorý zastupuje Ježiša, aby som si kľakol pred Matku Cirkvi povolanú rozdávať Božie milosrdenstvo. V tomto geste, v pokľaknutí pred kňazom, je objektívnosť, ktorá je v tej chvíli procesom milosti, ktorá ku mne prichádza a uzdravuje ma".Pápež František. Božie meno je milosrdenstvo, 2016.
Vyznanie je vyznanie hriechov kňazovi. Často sa hovorí, že dobré vyznanie má "4 C":
Spoveď je sviatosť, ktorej slávenie zahŕňa určité gestá a slová zo strany kajúcnika a kňaza. najkrajší moment sviatosti spovede, pretože prijímame Božie odpustenie.
Pokánie je jednoduchý skutok, ktorý predstavuje naše zadosťučinenie za spáchaný hriech. Je tiež dobrou príležitosťou poďakovať Bohu za odpustenie, ktoré sme dostali, a obnoviť naše odhodlanie viac nehrešiť.
