Ramón Pérez Contreras es un sacerdote chileno de la diócesis de Villarrica. Después de unos meses de angustia por no poder viajar a Roma debido a la pandemia, logró aterrizar a principios de enero en la Ciudad Eterna para estudiar Historia de la Iglesia en la Pontificia Universidad de la Santa Cruz y para “imparare Roma”, en el sentido de vivir la experiencia eclesial de la universalidad de la Iglesia. Reside en el Colegio sacerdotal Altomonte con presbíteros de cuatro continentes, cerca del Vicario de Cristo. Y en muy poco tiempo he podido vivir de manera profunda esa proximidad del Papa Francisco.
V liste spomína na svoje dojatie, keď mu pápež zatelefonoval, na zážitky, ktoré ako dieťa zažil so Svätým Otcom, na zábavnú anekdotu, ktorú mu pápež povedal, a na Františkov záujem o veľmi osobný list, ktorý mu mohol odovzdať na konci audiencie v Aule Pavla VI. Toto je ten list.
Keď som dostal pozvanie na štúdium do Ríma od biskupa diecézy Villarrica - Chile, odkiaľ pochádzam a kde som inkardinovaný, myslel som si, že rímska skúsenosť nebude len púť alebo rodinný výlet, ale že to bude naozaj "imperare Roma" so všetkým, čo tento rímsky výraz zahŕňa. Po niekoľkých mesiacoch trápenia, že nemôžem cestovať kvôli pandémii, som bol konečne v Ríme. Našiel som skvelý kňazskej komunity v Altomonte, kde žijem, a veľkolepú univerzitu.
Jednou z opakujúcich sa viet, ktoré som počul, bolo: "Stojí za to prežiť túto bohatú cirkevnú skúsenosť v blízkosti pápeža". Nikdy som si nemyslel, že v takom krátkom čase zažijem túto blízkosť Kristovho námestníka takým hlbokým spôsobom.
Všetko sa to začalo prihlásením sa na kurz o apoštolskom pokání, ktorý sa podľa svedectva ostatných bratov kňazov ukázal ako veľmi zaujímavý. Ako zvyčajne, kurz prebiehal nasledovne on line, ale uprostred toho nám bolo oznámené, že vypočutie s Pápež František by sa osobne zúčastnil štúdia kňazov v RímeTak sme sa spolu s ostatnými kňazmi domu pripravovali na túto chvíľu.
Nakoniec sme sa 12. marca mohli zúčastniť, jediné, čo som si so sebou priniesol, bol list, ktorý som napísal, aby som ho odovzdal pápežovi.
"Podrobnosti listu sú veľmi osobné, okrem toho, že som vyjadril určité pochybnosti, s veľkou úctou a pokorou dávam návrh."
Kňazské kolégium Altomonte je medzinárodné cirkevné univerzitné centrum podporované Pápežskou univerzitou Svätého kríža, ktoré prijíma diecéznych kňazov z celého sveta. Centrum reaguje na želanie svätého Josemaría Escrivá, zakladateľa Opus Dei, ktorý pred mnohými rokmi skúmal možnosť zriadiť v Ríme kolégium, ktorého hlavným cieľom by bolo poskytnúť študentom prostredníctvom vlastnej činnosti integrálnu a trvalú kňazskú formáciu v ľudskom, duchovnom, pastoračnom a intelektuálnom rozmere.
Založila ju Kongregácia pre katolícku výchovu dekrétom z 31. mája 2011 a má vlastný kanonický právny štatút. Sídlo má v Ríme na Via Ludovico Barassi snc, v priestoroch, ktoré vlastní Istituti Riuniti di San Girolamo della Carità, súkromná morálna organizácia uznaná prezidentom Talianskej republiky, ktorá už roky nepretržite spolupracuje s Pápežskou univerzitou Svätého kríža.
Keď som išiel na vypočutie, mal som pocit, že ho odovzdám, najmä preto, že sme sedeli v prvom rade, na správnom mieste, aby sme ho videli.
Evanjelium sa však naplnilo, prišli dôležitejší ľudia a my sme sa presunuli do zadného radu.(Lukáš 14,8) Som veľmi blízko k výstupným dverám, nádej na doručenie môj list zmizla.
Po krásnej úvahe a odporúčaní pápeža Františka kňazom o sviatosti zmierenia nám dal požehnanie a opustil aulu Pavla VI., čo bola moja príležitosť ukázať list.
Svojím pohľadom mi povedal, aby som prišiel bližšie, a ja, plný radosti a s trochou zlomyseľnosti, som mu povedal: "Otec Jorge Mario (ako ho volali vo vilách), som Čilan", na čo on rýchlo odpovedal: "¡!A čo je moja chyba!"Pozreli sme sa na seba a dobre sme sa zasmiali. Po krátkom rozhovore sa vydal na cestu, aby dokončil svoj nabitý program na tento deň.
Podrobnosti listu sú veľmi osobné, okrem toho, že uvádzam niektoré pochybnosti, dávam návrh, s veľkou úctou a pokorou. Mojím cieľom bolo, aby ste si ho prečítali.
"Otec Jorge Mario (ako ho volali v slumoch) som Čilan", na čo on rýchlo odpovedal "a čo je moja chyba", pozreli sme sa na seba a obaja sme sa veľmi zasmiali.
To, čo sa deje ďalej, napĺňa všetky moje očakávania a pomáha mi pochopiť, že pre Františka je každý z nás dôležitý, o čom svedčí aj udalosť, ktorá sa odohrala v stredu 16. marca.
Sedel som pri stole a delil sa o drink s niekoľkými bratia kňazi z Kolumbie, Mexika, Ekvádoru a spolu s nami pán Juan Carlos Ossandón, vicerektor kňazského kolégia Altomonte. Zrazu mi niekto zavolal na telefón, bolo to súkromné číslo..
Keď som hneď odpovedal, všimol som si, že na druhej strane je pápež František, pustil som im to nahlas, aby počuli jeho hlas, a potom sme sa veľmi vzrušení niekoľko minút rozprávali.
Musím povedať, že na mňa zapôsobili detaily jeho telefonátu, jeho pokora, s akou mi poďakoval za môj návrh, a láska, s akou sa mi prihovoril. Dal mi niekoľko rád, ako čo najlepšie využiť svoj pobyt v Ríme. Na záver som mu povedal: ""Svätý otec, môžeme si dať šálku čaju?Na to odpovedal: "Teraz nie, pretože mám veľa práce, ale nebojte sa, uvidíme, kedy sa stretneme."
Podelím sa s vami o tento krásny zážitok, ktorý nám hovorí predovšetkým o pokore pápeža Františka, ktorý napriek všetkej svojej práci má čas zdvihnúť telefón a zavolať tomuto kňazovi, ktorý prežíva túto rímsku skúsenosť.
To, čo sa deje ďalej, napĺňa všetky moje očakávania a pomáha mi pochopiť, že pre Františka je každý z nás dôležitý, o čom svedčí aj udalosť, ktorá sa odohrala v stredu 16. marca.
Sedel som pri stole a delil sa o drink s niekoľkými bratia kňazi z Kolumbie, Mexika, Ekvádoru a spolu s nami pán Juan Carlos Ossandón, vicerektor kňazského kolégia Altomonte. Zrazu mi niekto zavolal na telefón, bolo to súkromné číslo..
Keď som hneď odpovedal, všimol som si, že na druhej strane je pápež František, pustil som im to nahlas, aby počuli jeho hlas, a potom sme sa veľmi vzrušení niekoľko minút rozprávali.
Musím povedať, že na mňa zapôsobili detaily jeho telefonátu, jeho pokora, s akou mi poďakoval za môj návrh, a láska, s akou sa mi prihovoril. Dal mi niekoľko rád, ako čo najlepšie využiť svoj pobyt v Ríme. Na záver som mu povedal: ""Svätý otec, môžeme si dať šálku čaju?Na to odpovedal: "Teraz nie, pretože mám veľa práce, ale nebojte sa, uvidíme, kedy sa stretneme."
Podelím sa s vami o tento krásny zážitok, ktorý nám hovorí predovšetkým o pokore pápeža Františka, ktorý napriek všetkej svojej práci má čas zdvihnúť telefón a zavolať tomuto kňazovi, ktorý prežíva túto rímsku skúsenosť.
